KSKE/9Co/664/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/664/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113221163 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113221163.2



Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému P. B., B. A., G. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 421 766 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.315,80 eur istiny s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 36C/345/2013-107 zo 4. 6. 2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepripustil.

Vychádzajúc z § 93 ods. 1, 2, 3 v znení účinnom do 31. 1. 2014 a § 93 ods. 3 v znení účinnom od 1. 1. 2015 uviedol, o. i., že výzvou zo dňa 19. 3. 2015 požiadal právneho zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložil súdu súhlas účastníka konania, popri ktorom sa predmetné združenie zúčastňuje na konaní, inak súd na jeho oznámenie o vstupe do konania zo dňa 15. 8. 2013, doručené súdu dňa 21. 8. 2015, nebude prihliadať. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS doručená dňa 1. 4. 2015. Súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do dnešného dňa súdu predložený nebol.

Poukázal na to, že doterajšie ust. § 93 O.s.p. bolo v ods. 3 od 1. 1. 2015 doplnené o vetu druhú, čím sa majú odstrániť interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z cit. znenia novely § 93 O.s.p. vyplýva, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie žalobcovi alebo žalovanému nanútená, ak si ju sám neželá (R 62/2014). Otázkou skúmania bola otázka časovej pôsobnosti, teda uplatniteľnosti pravidla obsiahnutého v tejto právnej norme v čase. Uviedol, že v danom prípade (§ 93 O.s.p.) ide o normu procesnú, zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Z uvedeného teda vyplýva, že súd má prihliadať na vstup vedľajšieho účastníka do konania vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. Citujúc znenie § 355 veta druhá O.s.p. na základe uvedených skutočností, v súlade s cit. ust. § 93 ods. 2 O.s.p. má súd za to, že ako vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanému môže zúčastniť na konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom pôjde napríklad aj o združenia na ochranu spotrebiteľov (právnické osoby založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľov) podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vstup takéhoto združenia do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia).

Žalobca namietal vstup vyššie uvedeného združenia ako vedľajšieho účastníka do konania. Združenie, ktoré má vystupovať na strane žalovaného, nepredložilo súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania tak, ako si to vyžaduje ust. § 93 ods. 3 O.s.p. účinné od 1. 1. 2015.

Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vstup spotrebiteľského združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepripustil.

Súd považuje za potrebné dodať, že v prípade, ak boli vedľajším účastníkom - združením vykonané procesné úkony pred 1.1.2015, tieto zostávajú zachované.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. V odvolaní o.i. poukázal na to, že súhlas hlavného účastníka musí predložiť len ten vedľajší účastník, ktorý po 1. 1. 2015 do konania vstupuje a nie vedľajší účastník, ktorý už do konania pred 1. 1. 2015 vstúpil a v zásade poukázal aj na právnu istotu a dôveru v právo a právny poriadok, čo patrí k základným princípom právneho štátu, že právne predpisy nepôsobia spätne a že právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa totiž musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Zdôraznil, že podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania môžu byť posudzované len s ohľadom na zákonné podmienky platné a účinné v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Napokon dodal, že do konania vstúpil 15. 8. 2013, teda v čase, kedy platná a účinná právna úprava nevyžadovala súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu. Navrhol uznesenie zmeniť a jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka pripustiť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že združenie súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania do dnešného dňa nepredložilo, že nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce vystupovať, resp. že ani účasť takého vedľajšieho účastníka nesmie byť žalobcovi alebo žalovanému nanútená, ak si ju sám neželá (R 62/2014). Poukázal ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 14Co/183/2015, z jeho odôvodnenia citoval, v ktorom uznesení bol odvolací toho názoru, že výslovný súhlas účastníkov bol potrebný aj na základe predchádzajúcej právnej úpravy. Ďalej citoval z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/187/2012 z 5. 2. 2013, podľa ktorého povahe a účelu občianskeho súdneho sporového poriadku by sa priečil taký vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol spotrebiteľovi nanútený. Navrhol uznesenie v zmysle § 219 O.s.p. potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania 46,91 eur s DPH za 1 úkon právnej služby vo výške 36,85 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,07 eur s DPH za vyjadrenie k odvolaniu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je vecne správne. Jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, ktoré je neopodstatnené. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na správne a výstižné dôvody uvedené súdom prvého stupňa v jeho odôvodnení. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že združenie, ktoré má vystupovať na strane žalovaného doposiaľ nepredložilo súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania, že v prejednávanej veci žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, proti ktorému podal odpor vedľajší účastník ešte predtým, ako by súd po preskúmaní návrhu platobný rozkaz vydal, čo okrem iného svedčí aj o neúčelnosti jeho vstupu do konania, ktorého vstup do konania je v podstate spotrebiteľovi nanútený.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.