KSKE/9Co/136/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/136/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217755 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614217755.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne D. L., nar. XX.XX.XXXX, H. P. J., G. X/X, zast. JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 8, proti žalovanej: D. G. - KRAMER INTERNATIONAL, Domaňovce 157, IČO: 43 904 831, zast. Mg. Tomášom Adamcom, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Levočská ul. 3, o zaplatenie 799,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 9C/301/2015-100 z 15.12.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 799,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 799,- eur od 24.3.2014 do zaplatenia, nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zast. vo výške 332,62 eur, ktoré zaplatí právnemu zást. žalobkyne a na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 47,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobou, podanou uňho 17.12.2014 sa žalobkyňa domáha, aby zaviazal žalovanú zaplatiť jej istinu 799,- eur s prísl. a náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že 7.3.2014 bola telefonicky oslovená zást. žalovanej zúčastniť sa akcie s cieľom predstaviť výrobky spoločnosti Nu Skin v Hoteli Preveza v Spišskej Novej Vsi, že 10.3.2014 sa tejto akcie zúčastnila spolu s p. X., po propagácii výrobkov uvedenej spoločnosti, bola vyzvaná na vylosovanie čísla, po čom jej bolo oznámené, že vyhrala teplovzdušnú rúru za 5,- eur. Následne jej bol ponúknutý parný čistič v hodnote 1.299,- eur, o ktorý nemala záujem. Po presviedčaní o výhodnosti kúpy a danej zľave z kúpnej ceny vo výške 500,- eur s kúpou súhlasila. Spolu so zást. žalovanej na pošte vložili peniaze, ktoré vybrala z bankomatu, na účet žalovanej, 13.3.2014 bola osobne s manželom v uvedenej prevádzke za účelom vrátenia nepoužitého tovaru a vrátenia kúpnej ceny. Jej požiadavke nebolo vyhovené a zást. žalovanej bol potrhaný jej originál kúpnej zmluvy. Na druhý deň, v čase, keď nebola doma bol jej manželovi daný príjmový doklad, ktorý neobsahuje ani základné údaje o cene a špecifikácii tovaru, ktorého sa týka. Dňa 17.3.2014 zaslala žalovanej písomné odstúpenie od zmluvy. Tovar žalovanej vrátila. Žalovaná pri predaji tovaru použila nekalé obchodné praktiky, použila lesť vo forme údajnej výhry pri zlosovaní, ktorú následne podmienila kúpou parného čističa. Jej účelom bolo pritom zúčastniť sa prezentačnej akcie na výrobky spoločnosti Nu Skin. Konštatoval, že žalovaná sa na pojednávanie opakovane nedostavila, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu pojednávanie bola zachovaná. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovanej. Právny zást. žalovanej na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odpore. Na ďalšie pojednávanie vo veci konané 15.12.2015 sa nedostavil. Ospravedlnenie jeho neúčasti na tomto pojednávaní, ako aj neúčasti žalovanej bolo doručené súdu mailom 15.12.2015 a bolo sudkyni predložené, až po skončení pojednávania. Súd poukázal na to, že toto ospravedlnenie mu bolo doručené v deň pojednávania, pričom neobsahovalo náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p. a preto pojednával v neprítomnosti žalovanej, ako aj jej právneho zást. Vykonaným dokazovaním zistil, že 10.3.2014 bola medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola kúpa parného čističa a teplovzdušnej rúry za kúpnu cenu 799,- eur. Žalobkyňa predložila súdu písomnú kúpnu zmluvu, na ktorej sa nachádza otlačok pečiatky žalovanej. Z predloženej kúpnej zmluvy mal za zrejme, že táto bola zlepená a je na nej dopísané „neplatná“. S dátumom 10.3.2014 bol žalovanou vystavený aj dodací list na uvedený tovar a záručný list. Z predloženej poštovej poukážky, ale aj dodacieho listu mal za zrejme, že dohodnutá kúpna cena bola žalobkyňou ako kupujúcou uhradená v ten istý deň , t.j. 10.3.2014 vo výške 799,- eur poštovou poukážkou v prospech žalovanej ako predávajúcej. Písomným podaním zo 17.3.2014, adresovaným žalovanej, žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z 10.3.2014. Odstúpenie od uvedenej zmluvy bolo žalovanej oznámené aj právnym zást. žalobkyne a to listom z 19.3.2014, ktorým bola žalovaná zároveň vyzvaná na vrátenie sumy 799,- eur v prospech žalobkyne. Zároveň bol žalovanej vrátený tovar - domáce spotrebiče v originálnom obale. Na základe podnetu žalobkyne Slovenská obchodná inšpekcia vykonala kontrolu podnikateľského subjektu - žalovanej. V odpovedi Slovenskej obchodnej inšpekcie žalobkyni z 26.2.2015 je konštatované, že zmluva žalobkyne, ako aj vypočutej svedkyne so žalovanou bola uzavretá v čase účinnosti zákona č. 108/2000 Z.z., v zmysle ktorého mali oprávnenie odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní od prevzatia tovaru, ktoré aj uplatnili v stanovenej lehote a zároveň splnili povinnosť pri odstúpení od zmluvy vrátiť predávajúcemu tovar 19.3.2014. Kontrolou bolo zistené, že predávajúci nesplnil povinnosť vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar najneskôr v lehote do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Žalovaná podľa výpisu z obchodného registra vykonáva podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej živnosti a maloobchod v rozsahu voľných živností. Do 19.6.2015 ako prevádzkareň žalovanej bola vo výpise zo živnostenského registra uvedená prevádzkareň na adrese v Spišskej Novej Vsi, Za Hornádom 3522/17. Vychádzajúc z § 48 ods. 1, 2 § 52 ods. 1, § 451 ods. 2, § 458 ods. 1 veta prvá Obč. zák., § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, § 17 ods. 1 zák. č. 455/1991 Z.z., vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola 10.3.2013 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj a kúpa teplovzdušnej rúry a parného čističa spolu v hodnote 799,- eur. Mal za nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle všeobecných ust. Obč. zák., že žalobkyňa v čase vzniku zmluvného vzťahu nevykonávala podnikateľskú činnosť, predmet kúpy nemal slúžiť na podnikanie, v čase uzavretia zmluvy konala ako fyzická osoba - občan. Žalovaná je podnikateľom a predmet konania sa týka jej podnikateľskej činnosti. Právne vzťahy medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou podriadil aj pod režim zák. č. 108/2000 Z.z. platnom v čase uzavretia zmluvy. Konštatoval, že uvedený zákon v § 5 ods. 1 demonštratívne vymedzuje spôsoby podomového predaja, že nejde o taxatívny výpočet predaja tovaru formou podomového predaja, ale o podomový predaj môže sa jednať aj v ďalších prípadoch. Žalovaný v konaní tvrdil, že v danom prípade nešlo o podomový predaj z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania došlo v prevádzkarni žalovanej. Uviedol, že podľa výpisu zo živnostenského registra žalovanej na adrese H. P. J., V. L. XXXX/XX sa nachádzala prevádzkareň žalovanej. Podľa popisu priestorov, kde došlo k uzavretiu zmluvy zo strany žalobkyne a vypočutej svedkyne, sa však kúpa tovaru realizovala v miestnosti, ktoré obe označili ako kuchyňu, keďže sa v nej nachádzala kuchynská linka, stôl, stoličky. V priestoroch, v ktorých sa nachádzali ani jedna z nich nevidela registračnú pokladňu, tovar označený cenovkami, otváracie hodiny. Takéto priestory nemožno považovať za prevádzkareň v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Z.z.. Bez ohľadu na uvedené, súd poukázal na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nevyhľadala uvedené priestory, teda prevádzkareň žalovanej z vlastnej iniciatívy za účelom uspokojenia svojho dopytu po nejakom tovare alebo službám, naopak, do týchto priestorov sa dostavila na základe iniciatívy žalovanej, keďže bola oslovená osobou, ktorá vystupovala ako pracovník žalovanej. Oslovená bola pritom za iným účelom, než je nákup spotrebičov, ktorých sa napokon zmluva týkala. Pri kúpe tovaru bola vyhotovená písomná kúpna zmluva, čo nie je obvyklé pri klasickej kúpe tovaru. Tiež poukázal na spôsob úhrady kúpnej ceny zo strany žalovanej, ktorá platila za tovar poštovou poukážkou. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ktoré boli preukázané zo strany žalobkyne predložením listinných dôkazov a výsluchom ňou navrhnutej svedkyne, posudzoval jej nárok aj podľa ust. zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji platnom v čase uzavretia zmluvy. Zo strany žalobkyne mu bolo tiež v konaní preukázané, že od zmluvy uzavretej so žalovanou odstúpila a to v lehote 7 pracovných dní od prevzatia tovaru a uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) uvedeného zák. Poukázal na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka, mala právo odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodov, že žalovaná odstúpenie od zmluvy nespochybnila a ani žiadnymi právnymi krokmi sa nedomáhala určenia neplatnosti tohto odstúpenia od zmluvy. Mal za preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy uzavretej 10.3.2014 na základe dohody obidvoch účastníkov. Dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa žalovanej vrátila tovar a to v pôvodnom originálnom balení, kúpna cena, ktorú žalobkyňa za tovar zaplatila jej vrátená nebola, ostala v dispozícii žalovanej a preto na jej strane po odstúpení od zmluvy žalobkyňou došlo k bezdôvodnému obohateniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danej veci mal splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej z bezdôvodného obohatenia a preto mal za to, že žalobný návrh, čo do zaplatenia istiny 799,- eur bol podaný dôvodne. Z uvedeného dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel. Konštatoval, že žalovaná v konaní neuviedla žiadne podstatné skutkové tvrdenia spochybňujúce nárok žalobkyne. Taktiež, z jej strany neboli súdu predložené žiadne dôkazy, ani navrhnuté dokazovanie na spochybnenie nároku žalobkyne. Žalovaná síce už v podanom odpore (28.11.2014) navrhla vypočutie svedkov - obchodných zástupcov, ktorí priamo jednali so žalobkyňou, avšak až do rozhodnutia súdu tento návrh nešpecifikovala, t.j. neuviedla mená a adresy konkrétnych svedkov, ktorých navrhuje vypočuť, hoci na to bola súdom prostredníctvom právneho zást. vyzvaná. Vzhľadom na neupresnenie návrhov na doplnenie dokazovania zo strany žalovanej, súd nemohol takéto dôkazy v konaní vykonať a nerozhodol o zamietnutí návrhov na doplnenie dokazovania, pretože žiadne konkrétne dôkazy žalovanou navrhované v konaní neboli. Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a vlád. nar. č. 87/1995 Zb. v platnom znení z priznanej sumy 799,- eur od doby, do kedy bola vyzvaná žalobkyňou na vrátenie kúpnej ceny. Priznaná výška úroku je úroková sadzbu ECB platná ku dňu omeškania žalovanej zvýšená o 5 %. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech pokiaľ sa týka žalovanej istiny aj prísl. Z tohto dôvodu boli žalobkyni priznané trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zast. určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhl. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za tieto úkony právnej služby: príprava a prevzatie zast. 17.3.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/), žaloba zo 17.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. b/), porada s klientkou 4.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/), účasť na meritórnom pojednávaní 5.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/), ďalšia porada s klientkou 14.12.2015 (§ 13a ods. 2 písm. d/), účasť na meritórnom pojednávaní 15.12.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/) po 51,45 eur za 5 úkonov á 25,73 eur za 1 úkon (porada s klientkou 4.12.2015), spolu odmena 282,98 eur. Uvedené úkony právnej služby súd považoval za účelne vynaložené, vrátane porád právneho zást. s klientkou, ktoré sa uskutočnili pred pojednávaniami určenými súdom a o ktorých boli predložené záznamy podpísané aj žalobkyňou. Trovy právneho zast. pozostávajú aj z režijného paušálu (§ 15 písm. a/) za 2 úkony v r. 2014 po 8,04 eur a za 4 úkony v r. 2015 po 8,39 eur, spolu režijný paušál 49,64 eur, spolu trovy právneho zast. 332,62 eur (odmena plus režijný paušál).V konaní bola žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Z.z. z dôvodu, že sa ako spotrebiteľka domáhala svojich práv, v konaní bola úspešná a preto súdny poplatok zo žaloby je v zmysle cit. ust. povinná zaplatiť žalovaná. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Žalovaná podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1, písm. f), t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § 205 ods. 2 písm. c), t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods. 2 písm. d), t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f), t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, neobjektívny, v rozpore s procesnými ust. O.s.p. a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a v neposlednom rade za predčasný. Považovala konanie a postup súdu pred vyhlásením napadnutého rozsudku za taký, ktorý závažným spôsobom porušil jej procesné práva a oprávnenia, že rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom, ktorého objasnenia sa pred súdom domáhala. Mala za to, že súd svojim postupom a konaním závažným spôsobom porušil práva a oprávnené záujmy žalovanej, keď nevyhovel žiadosti jej právneho zást. o odročenie pojednávania, pričom svoju žiadosť riadne odôvodnil, pričom skutočnosť, že sa predmetné ospravedlnenie, vrátane oznámenia, že dodatočne označí konkrétnych svedkov v tejto veci, nemôže byť predsa na škodu a v neprospech žalovanej. Toto konanie súdu je v rozpore s § 221 ods. 1 písm. f), že účastníkovi konania (žalovanej) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a realizovať tak svoje procesné práva a oprávnenia, konkrétne nemožnosť sa vyjadriť a procesne reagovať na svedeckú výpoveď svedkyne L. X.. Tvrdila, že pre závažné procesné pochybenie súdu nemohla zákonným spôsobom svoje procesné práva a oprávnenia realizovať v podobe jej účastníckeho výsluchu a vyjadrenia sa k doteraz vykonaným dôkazom a nemala ani možnosť podávať prípadne ďalšie žiadosti a návrhy. V tejto súvislosti poukázala na to, že súhlasila, aby sa konalo v konkrétny termín pojednávania, bez jej prítomnosti, avšak tento súhlas nemožno automaticky brať ako súhlas, aby sa aj rozhodlo v jej neprítomnosti. Takéto konanie je aj v rozpore so zásadou ústnosti v konaní pred súdom, ako jednej zo základných zásad civilného konania. Ďalej uviedla, že súd sa vôbec neriadil zásadou hospodárnosti konania, keď rozhodol aj napriek tomu, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, teda, že celý čas považoval za potrebné vypočuť v konaní už označených označeného svedkov a v konečnom dôsledku rozhodol aj bez ich vypočutia, napriek tomu, že na ich vypočutí trvala a v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom už v čase vydania napadnutého rozhodnutia už ich výsluch k vydaniu rozsudku nepotreboval. Považovala vydanie napadnutého rozsudku za skutkovo a právne predčasné, pretože súd nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav, pričom z takto nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne právne posúdil túto vec. Tvrdila, že napadnutý rozsudok je v rozpore so 7. oddielom Ústavy Slovenskej republiky, ktorý občanom Slovenskej republiky garantuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Citujúc znenie Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, navrhla rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok za spravodlivý.

6. Uviedla, že súd riadne zistil skutkový a právny stav veci, že svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a že žalovaná v odvolaní neuviedla, v čom spočíva napr. neobjektívnosť súdneho rozhodnutia, najmä s prihliadnutím na skutkové okolnosti celého prípadu. Poukázala na to, že v prípade, ak považuje rozhodnutie súdu žalovaná za neobjektívne, domnieva sa, že je nevyhnutné aj dostatočným spôsobom zdôvodniť túto časť odvolania. Citujúc z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo 11/2009 z 20.7.20010, poukázala na predpoklad dôležitej prekážky a následného riadneho a včasného ospravedlnenia sa a žiadosti odročenia pojednávania, ktoré u žalovanej neboli naplnené. Zdôraznila, že žalovaná podala odpor posledný deň lehoty s odkazom, že sa bližšie k veci vyjadrí na nariadenom pojednávaní, že na prvom pojednávaní sa zúčastnila iba prostredníctvom svojho právneho zást., že následne 15.12.2015 sa nezúčastnil ani právny zást., ani žalovaná a že svoju žiadosť o odročenie (o ktorej, vrátane súdu, nemal nikto vedomosť) riadne neodôvodnil, ani nepožiadal náležitým spôsobom o odročenie pojednávania vo veci, že žalovaná bola s výnimkou podania všeobecného odporu proti platobnému rozkazu nečinná. Navrhla rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby á 51,45 eur + 8,58 eur režijný paušál.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Žalovaná vytýka súdu prvej inštancie vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd pojednával napriek žiadosti jej právneho zást. na odročenie pojednávanie, ktorý mal svoju žiadosť o odročenie riadne odôvodniť.

10. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, nakoľko ospravedlnenie zást. žalovanej bolo súdu doručené, o. i., až v deň pojednávania, t.j., 15.12.2015 a, že neobsahovalo náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., že mohol pojednávať v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zást. podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie). 11. Podľa § 119 ods. 1, 2 O.s.p. ( účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

12. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, potom , čo sa o ňom dozvedel, alebo od kedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

13. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

14. Z obsahu spisu vyplýva (potvrdenie podateľne Okresného súdu Spišská Nová Ves - mailové podanie právneho zást. žalovanej, odoslané 15.12.2015 o 9.05 hod. na podateľňu Okresného súdu Spišská Nová Ves, došlé súdu prvej inštancie o 14.30 hod., že právny zást. žalovanej sa 15.12.2015 elektronicky - mailom ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, z dôvodu jeho neodkladných pracovných povinností a zároveň ospravedlňoval aj neprítomnosť jeho klientky na pojednávaní, ktorá nesúhlasila so substitučným zastúpením. Z uvedeného podania možno urobiť záver, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bolo urobené zást. žalovanej v deň pojednávania a to 15.12.2015, že uvedené ospravedlnenie nebolo dané súdu prvej inštancie dostatočne včas, že dôvod ospravedlnenia - neodkladné pracovné povinnosti, navyše ešte v deň, kedy sa malo pojednávanie konať 15.12.2015, nemožno akceptovať ako riadne ospravedlnenie a dôvod na odročenie pojednávania, pričom na strane zást. žalovanej v žiadnom prípade nejde o vážny, resp. dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, lebo „neodkladné pracovné povinnosti“ na strane zást. žalovanej, navyše v deň, kedy sa malo pojednávanie konať, je neakceptovateľný a účelový. Navyše, v ospravedlnení nie je uvedený deň, kedy sa zást. žalovanej a žalovaná dozvedeli o tomto dôvode. Súd preto pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej zást., ktorí boli riadne predvolaní na pojednávanie súdu, na pojednávanie sa nedostavili, nepožiadali o odročenie z dôležitého dôvodu, pričom súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy a vo veci rozhodol. Na strane žalovanej a jej právneho zást. nešlo o nepredvídateľné prekážky, ktoré vznikli na ich strane, ani čo do závažnosti, rozsahu a ktoré by sa mohli podradiť pod aspekt ospravedlniteľnosti.

15. Výhrada žalovanej, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom, sú neopodstatnené. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ by išlo o súdom vykonané dokazovanie, vyhodnotenie dôkazov a jeho právneho posúdenia.

16. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie bolo dostatočné na úplné zistenie skutkového stavu, pričom žalovaná v odvolaní neuvádza , aký konkrétny dôkaz súd nevykonal, ktorý bol ňou navrhovaný a to taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, to zn. neoznačila dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a rovnako neuviedla právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a musí ísť vždy len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, t.zn. zistený skutkový stav podradil pod správnu právnu normu, vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, pričom žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná vetá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).