KSKE/8To/96/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611010022 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7611010022.3



Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej v trestnej veci proti obžalovanému U. P. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. a iné, o odvolaní poškodeného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/6/2011 zo dňa 15. 12. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 5. decembra 2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a odvolanie poškodeného I. M..

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves napadnutým rozsudkom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného U. P. spod obžaloby okresného prokurátora pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v období najmenej od 1. januára 2008 do 5. januára 2009 v G., na O. U. P. č. XX v predajni Z.-U. prevádzkovanej spoločnosťou M. F.. E.. D.. P. na základe zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení ako vedúci predajne v rozpore so svojimi povinnosťami hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa vyplývajúcimi pre neho z uzavretej pracovnej zmluvy si z tejto prevádzky postupne prisvojil finančnú hotovosť najmenej vo výške 44.931,23 €/1.353.598,23 Sk takým spôsobom, že z pokladne si prisvojoval peňažnú hotovosť z tržieb a odvádzal nižšie tržby v hotovosti, než aké boli evidované tržby, čím takto svojim konaním spôsobil pre poškodeného - obchodnú spoločnosť M. F.. E.. D.. P. škodu vo výške najmenej 44.931,23 €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú obchodnú spoločnosť M. F.. F. E.. D.., so sídlom P. O. XX/XXX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie poškodený a prokurátor.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý si musel osvojiť v rámci opakovaného posudzovania veci aj prvostupňový súd, podľa ktorého denné výkazy nemôžu slúžiť v konaní ako dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. Odvolací súd totiž nijako rozumne nezdôvodnil, prečo by denný výkaz nemohol byť podporným nepriamym dôkazom, ktorý obžalovaného zo spáchania skutku usvedčoval. Okolnosť, že nejaká listina nespĺňa atribúty účtovného dokladu ju nemôže bez ďalšieho diskvalifikovať z okruhu dôkazov, na ktoré súd prihliada pri hodnotení dôkazov ako celku. Vykonanými dôkazmi bolo totiž nepochybne preukázané, že tieto denné výkazy slúžili v prevádzke ako pomocné doklady, na základe ktorých mali mať zamestnanci prehľad o stave a pohybe finančnej hotovosti na prevádzke. Zistené okolnosti o úprave týchto denných výkazov na základe pokynov obžalovaného v spojení so zisteným schodkom a závermi znaleckého posudku znalkyne Ing. G., podľa jeho názoru, obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali a to na základe série nepriamych dôkazov. Ani okolnosť, že nebola vykonaná inventarizácia majetku 4-krát ročne v zmysle § 30 Zákona o účtovníctve nemôže bez ďalšieho znamenať nemožnosť vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči konkrétnej osobe, ktorá je zo spáchania skutku usvedčovaná nepriamymi dôkazmi, nakoľko aj samotná znalkyňa Ing. G. jednoznačne uviedla, že uvedené nedostatky nemali vplyv na výšku vypočítaného schodku, pretože účtovná evidencia bola vedená prehľadne. Má zato, že záver prvostupňového súdu o tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je nesprávny, pretože okolnosť, že k manku došlo, nebola nikým spochybnená, teda spáchanie skutku s úpravou výšky škody dokázané bolo. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že sú toho názoru, že prvostupňový súd v pôvodnom rozsudku správne ustálil výšku škody, ako aj povinnosť obžalovaného túto škodu nahradiť. Na podporu odvolania prokurátora ďalej uviedol, že argument o tom, že denné výkazy nie sú riadnym účtovným dokladom, nie je v súlade s aplikačnou praxou pri posudzovaní týchto dokladov správcami dane pri daňovom konaní. Akýkoľvek doklad, ktorý síce nie je pomenovaný, alebo nemá ustálenú formu, alebo mu chýbajú niektoré náležitosti účtovného dokladu, ale spĺňa svojim predmetom a obsahom funkciu preukázania skutočnosti o stave a pohybe majetku, jeho výnosoch, resp. príjmoch, z ktorých je zrejmý výsledok hospodárenia účtovnej jednotky, sa považuje za účtovný doklad, ktorý môže spĺňať funkciu účtovného záznamu o účtovnom prípade. Podľa názoru poškodeného tak z uvedeného vyplýva, že čisto formalistický prístup k dokladom, ktoré boli odprezentované zrušujúcim uznesením krajského súdu a opomenutie ďalších dôkazov, ktoré boli v doterajšom konaní preukázané, neodôvodňuje záver prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a odkázanie poškodeného s náhradou škody na občianske súdne konanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že prokurátor vo svojom odvolaní konštatuje, že bolo preukázané zavinenie konkrétnej osoby za skutok upravený čo do výšky škody, pričom zároveň konštatuje, že výška škody bola upravovaná. Túto úpravu vykonal prvostupňový súd už v prvom odsudzujúcom rozsudku, kde zohľadňoval mzdu, ktorú mal obžalovaný za rok 2008, ako aj mzdu vyplatenú zamestnancom. Ďalej upravoval výšku škody s tým, že odpočítal časť škody za obdobie od 8. 3. až do 13. 3. 2008, kedy sa zdržiaval v zahraničí a napriek tomu vznikol schodok vo výške 547,79 Eur, ktorý vychádzal z denných výkazov. Vina obžalovaného musí byť založená na jednoznačnom a nepochybnom závere, že skutok sa stal a jeho páchateľom bol práve obžalovaný. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súhrn nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obvineného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Bez vykonania inventúry a bez základných účtovných dokladov a závierkových podkladov nie je možné vysloviť jednoznačný záver o chýbajúcich finančných prostriedkoch. S týmto odborným vyjadrením Ing. G. N. k znaleckému posudku Ing. Y. G. sa stotožnila aj znalkyňa Ing. W. V. vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2013 a poukázala aj na ďalšie nedostatky znaleckého posudku. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podané odvolania zamietol ako nedôvodné.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a poškodeného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a) Tr. por. a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd už v predmetnej trestnej veci konal, keď uznesením sp. zn. 8To/85/2014 zo dňa 15. 12. 2014 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil predchádzajúci rozsudok sp. zn. 3T/6/2011 zo dňa 18. 12. 2013 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd po zrušení a vrátení veci v súlade s právnym názorom krajského súdu rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

S poukazom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania okresný súd správne skonštatoval, že úpravou denných výkazov oproti reálnemu stavu došlo ku skresľovaniu reálnych údajov o množstve prijatej hotovosti oproti stavu v pokladni a odvedenej hotovosti, čo malo za následok, že na pobočke neboli viditeľné nezrovnalosti a čo vytváralo dojem, že všetko je v poriadku. Záver týkajúci sa postupu o správnosti výpočtu schodku znalkyňou nebol spochybnený ani odbornými vyjadreniami príslušných znalcov Ing. G. N. a Ing. W. V., ktoré predložila obhajoba.

Správne na podklade vykonaného dokazovania okresný súd skonštatoval, že obžalovaného nikto priamo neusvedčoval zo spáchania žalovaného skutku, resp. že podozrenie zo spáchania skutku obžalovaným vyplynulo iba z nepriamych dôkazov. Nebol tak ani podľa názoru krajského súdu produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že práve obžalovaný si postupne z tržieb prisvojil finančnú hotovosť najmenej vo výške 44.931,23 Eur a odvádzal nižšie tržby v hotovosti, než aké boli evidované tržby.

Výška škody bola vyčíslená tak, ako to potvrdila aj znalkyňa Ing. Y. G. na podklade denných výkazov s tým, že bez uvedených denných výkazov by nebolo možné zistiť výšku manka, resp. vyčísliť škodu.

V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje na už vyjadrený názor, že denné výkazy nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 Zákona o účtovníctve a neboli ani verifikované podpismi zodpovedných osôb. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že denné výkazy vypisovali aj iné osoby ako obžalovaný, pričom konkrétne sa nedalo zistiť, ktorý denný výkaz vypisovala ktorá konkrétna osoba a bolo preukázané, aj že denné výkazy boli upravované. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, údaje v nich nezodpovedali reálnemu stavu.

Vo vzťahu k argumentácii prokurátora ohľadom použiteľnosti denných výkazov ako dôkazu v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. krajský súd konštatuje, že citované ustanovenie ustanovuje, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, avšak v každom prípade musí ísť o relevantné skutočnosti, ktorých výpovedná hodnota zodpovedá ich použitiu ako dôkazu v trestnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je však krajský súd toho názoru, že z hľadiska dokazovania v trestnom konaní denné výkazy relevantnú výpovednú hodnotu nemajú. Predmetom konania v predmetnej trestnej veci, ako to správne konštatoval vzhľadom na pojmové znaky žalovaného trestného činu okresný súd, nebolo to, že došlo k úpravám denných výkazov, ale to, či práve obžalovaný si prisvojil prevzatú finančnú hotovosť, ktorú následne neodviedol v zodpovedajúcej výške, čo ani podľa názoru krajského súdu nebolo preukázané.

V nadväznosti na to považuje aj krajský súd za potrebné poukázať na preukázanú skutočnosť, že manko vzniklo aj v priebehu obdobia, kedy nebol obžalovaný v práci. Aj v konkrétnom období od 8. 3. do 13. 3. 2008, kedy bol obžalovaný v zahraničí, vznikol schodok vo výške 547,79 Eur, vychádzajúci taktiež z denných výkazov. Pochybnosti týkajúce sa správnosti vyčíslenia schodku navyše vyplynuli aj z výpovede Ing. I. M., ktorý nevylúčil možnosť, že peniaze boli vyplácané aj na účel mzdy zamestnancom za rok 2008, čím sa v konečnom dôsledku už okresný súd zaoberal v predchádzajúcom rozhodnutí.

K samotnému žalovanému trestnému činu sprenevery považuje krajský súd za potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti.

Možné vyvodenie pracovnoprávnej zodpovednosti voči páchateľovi nestačí a ani nemôže stačiť aj na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák., pretože trestnoprávna zodpovednosť nie je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, ale je koncipovaná na subjektívnej stránke, teda na zavinení, úmysle spôsobiť inej osobe škodu.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin sprenevery podľa § 213 Tr. zák. preto nestačí len zistenie, že páchateľ mal zverené veci a počas vykonávania jeho pracovnej činnosti vznikol na zverených veciach schodok. Ustanovenie § 213 ods. 1 Tr. zák. totiž vyžaduje aj to, aby si páchateľ zverené veci prisvojil, teda aby úmyselne odňal veci z dispozície vlastníka bez jeho súhlasu a s úmyslom nakladať s nimi ako vlastnými. Inak vyjadrené, prisvojením sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ cielene a vedome spôsobuje vlastníkovi veci škodu tak, že si vec trvalo ponechá.

Len spôsobenie schodku na zverených finančných prostriedkoch, či nedostatočné vedenie účtovníctva zo strany zodpovedných osôb nie je, ani nemôže byť samo osebe trestným činom sprenevery podľa § 213 Tr. zák., nakoľko nehovorí nič o tom, ako schodok vznikol, kto ho spôsobil a či sa tak stalo úmyselným konaním nejakej osoby.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a z neho vyplývajúcu skutočnosť, že denné výkazy vypisovali i iné osoby ako obžalovaný a že schodok na podklade denných výkazov vznikol aj v období, kedy obžalovaný preukázateľne nebol v práci, je aj podľa názoru krajského súdu celkom dobre možné, že skutkovo schodok nevznikol tak, ako to uvádza prokurátor v obžalobe. Preto aj podľa názoru krajského súdu podstata skutkovej vety uvedenej v obžalobe, teda že obžalovaný si z prevádzky postupne prisvojil finančnú hotovosť najmenej vo výške 44.931,23 Eur a to spôsobom, že z pokladne si prisvojoval peňažnú hotovosť z tržieb a odvádzal nižšie tržby v hotovosti, než aké boli evidované tržby nebola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázaná, čomu zodpovedá zákonný postup okresného súdu v zmysle § 285 písm. a) Tr. por.

Aj krajský súd v tomto smere pripomína ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 2Tz/22/21967, 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Inak vyjadrené, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru krajského súdu práve takáto situácia nastala aj v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že obžalovaný nemohol spreneveriť tovar patriaci jeho zamestnávateľovi, teda že skutok uvedený v obžalobe sa nemohol stať, avšak nebolo preukázané, že obžalovaný tovar skutočne aj spreneveril v zmysle všetkých znakov skutkovej podstaty sprenevery, a teda že skutok uvedený v obžalobe sa nepochybne stal. V tomto smere tak nepostačuje iba pravdepodobnosť, alebo hoci aj silné podozrenie.

Obligatórne v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. okresný súd odkázal poškodenú spoločnosť s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.