KSKE/8CoP/271/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/271/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214222052 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214222052.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého T. O. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov: D. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v A. na J. XXX/X a X. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v A. na B. XXXX/X t.č. v G. republike, H., V. XXXX zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. L.. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.6.2016 č.k. 27P 346/2014-80 v spojení s opravným uznesením z 8.6.2016 č.k. 27P 346/2014-82 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 8.6.2016 č.k. 27P 346/2014-80 v spojení s opravným uznesením z 8.6.2016 č.k. 27P 346/2014-82 zmenil výrok o výživnom rozsudku Okresného súdu Košice I pod č.k. 35C 23/2008-51 z 12.5.2009 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. O. nar. X.X.XXXX z 33,19 Eur na 70 Eur mesačne od 11.8.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné za obdobie od 11.8.2014 do 30.6.2016 vo výške 792,60 Eur zaviazal otca uhradiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom odôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti výroku rozsudku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom podal včas odvolanie otec dieťaťa s odôvodnením, že na súde prvej inštancie boli predložené jasné dôkazy o tom, v akej finančnej situácii sa nachádza a že nie je v jeho možnostiach zaplatiť dlh na výživnom jednorázovo do troch dní. Súd jeho argumenty podložené dôkazmi ignoroval, snažil sa ich znevierohodniť a zaoberal sa hlavne riešením jeho partnera, ich sexuálnej orientácie a na Slovensku doteraz odmietanému registrovanému partnerstvu. Vyjadril názor, že súd ho zámerne dostal do situácie, kedy nie je v jeho silách súdom určenú povinnosť splniť v termíne troch dní a tým ho dostal vedome do situácie, kedy mu hrozí exekúcia, resp. súdny výkon rozhodnutia. Podľa jeho názoru sa nejednalo o spravodlivý proces, čo bolo poznať aj tým, ako sa celé konanie na súde viedlo. Rola opatrovníka bola absolútne nedôstojná a formálna, keďže absolútne nepoznal jeho pomery, pričom sa „odborne“ vyjadroval. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok v rozsudku zrušil a rozhodol, že vzhľadom k jeho zárobkovým možnostiam je povinný zaplatiť dlžné výživné 792,60 Eur v pravidelných splátkach vo výške 100 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci spolu s výživným k rukám matky dieťaťa od právoplatnosti rozsudku. 4. Matka maloletého a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnení v prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne určil splatnosť dlhu na výživnom, keď zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (návrh na zvýšenie výživného podaný 8.8.2014) a osobným pomerom otca, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Odvolací súd poznamenáva, že otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletého T. sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby (teda aj suma potrebná na ich uspokojenie), preto pri primeranej prezieravosti otec mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti s touto nepochybnou zmenou pomerov maloletého dieťaťa. Súdne zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania o zvýšenie výživného a je nepochybné, že príjmové pomery otca umožňovali, aby čas príjmu dal na tvorbu úspor, prípadne, aby sa inak pripravil na možnosť zvýšenia výživného pre maloleté dieťa, preto aj vzhľadom na výšku dlhu je od neho možné očakávať jeho splatenie v súdom určenej lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nie je potrebné mu poskytnúť dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, resp. priznať mu výhodu splátok. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska záujmu maloletého sa javí byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého T.. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zistil po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodol, jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu odvolacieho konania, ako aj s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom pre maloletého T.. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).