KSKE/8Co/69/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/69/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112227245 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112227245.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa G. X. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v T. na L. XX zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Sklenárom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej 21 proti odporcovi G. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v G. na K. X zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Pórom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kováčskej 32 v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.5.2014 č.k. 21P 196/2012-152 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 7.5.2014 č.k. 21P 196/2012-152 určil výživné od odporcu G. X. nar. X.X.XXXX pre navrhovateľa G. X. nar. X.XX.XXXX vo výške 200 € od 24.10.2012 do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 3.651,61 € za obdobie od 24.10.2012 do 30.4.2014 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach 50 € spolu s bežným výživným až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s poukazom na § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril názor, že súdom určené výživné nie je schopný platiť, ktoré nevychádza ani z jeho možností a schopností nehovoriac už o tom, že navrhovateľ svojím správaním voči nemu, ktoré je obzvlášť zavrhnutia hodné, si výživné od neho nezaslúži. Napriek uvedenému je ochotný prispievať na jeho výživu 100 € mesačne, ak sa preukáže, že študuje na vysokej škole. Vytkol konajúcemu súdu, že nezobral do úvahy skutočnosť, že si založil novú rodinu a stará sa o svojho bezvládneho 80-ročného otca. Naopak, veľmi rozsiahle sa zaoberal rodinným domom po jeho rodičoch, ktorý predal a zobral z tohto rodinného domu do opatery svojho chorého, bezvládneho a prestárleho otca, pričom rozdelenie kúpnej ceny rodičovského domu súdu podrobne vysvetlil. Rovnako vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o výživnom nezobral do úvahy, že poberá mesačný výsluhový dôchodok 895,79 €, kým matka navrhovateľa má mesačný príjem 1.050 €. Vyjadril názor, že všetky dôkazy vyhodnotil súd prvého stupňa v jeho neprospech a dôkazy v jeho prospech nezobral do úvahy, len striktne vychádzal z výsluhového dôchodku a nezaoberal sa ani jeho výdavkami, jeho zlým zdravotným stavom a s tým spojenými výdavkami na lieky, stravu, na náklady na jeho novú rodinu, starostlivosť o bezvládneho otca, ktorého dôchodok je 430 € zďaleka nepostačujúci na jeho životné náklady a teda skutočnosť, že musí financovať aj svojho otca. Súd prvého stupňa nezohľadnil správanie sa navrhovateľa voči nemu, jeho aroganciou a vulgarizmami, odmietanie jeho osoby ako otca, keď navrhovateľ ho úplne ignoruje a absolútne s ním nekomunikuje. Rovnako nezohľadnil skutočnosť, že napriek tomu a to aj po podaní návrhu až do súčasnosti prispieva na jeho výživu. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatuje, že jeho manželka je zamestnaná a zarobí 240 € uviedol, že táto je dlhodobo chorá a je po operácii, teda finančne zabezpečuje ju aj jej 11-ročné dieťa. Spochybnil skutočnosť, že navrhovateľ študuje a navštevuje vysokú školu. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení konštatoval, že odporca odvolacie dôvody vzhľadom na konkrétne vykonané dôkazy súdom prvého stupňa nekonkretizuje a ani neuvádza, ktoré zo skutkových zistení prezentované v napadnutom rozhodnutí sú nesprávne a s vykonanými dôkazmi nekomunikujú. Takto uplatnený odvolací dôvod je teda iba vo všeobecnej rovine a nie je spôsobilý na preskúmanie odvolacím súdom. Skutkové okolnosti, o ktoré odporca opiera svoje odvolanie, boli súdom prvého stupňa vyhodnotené, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a je toho názoru, že odporca v priebehu dokazovania pred súdom prvého stupňa zámerne v úmysle vyhnúť sa zvýšeniu výživného zamlčal nárast svojich majetkových hodnôt nadobudnutím predajom rodinného domu v Košiciach v jeho výlučnom vlastníctve. V priebehu konania označil dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa aj vykonal, naopak, odporca predložil na výzvu súdu kúpnu zmluvu, z ktorej vyplynulo, že celú kúpnu cenu, ktorú odporca obdržal, mal použiť na úhradu úverov. Účelové použitie týchto finančných prostriedkov v celom rozsahu však nijakým relevantným spôsobom nepreukázal. Toto konštatovanie (úhrada úverov celou obdržanou kúpnou cenou) je iba účelovo obsiahnuté v kúpnej zmluve (pre samotných účastníkov zmluvy absolútne neopodstatnené) a nemožno ho vyhodnotiť. V tejto súvislosti podotkol, že odporca presvedčivým spôsobom nepreukázal ani výšku svojich záväzkov, nie je teda možné akceptovať vyrovnanie celou kúpnou cenou. Odporcom namietané jeho správanie voči nemu, ako otcovi, nebolo v konaní preukázané ani po výsluchu samotným odporcom navrhnutých svedkov. Počas obdobia, keď býval v dome u odporcu, uviedol, že po celé obdobie zabezpečovala jeho výživu matka pravidelne vo výške 150 € mesačne a jeho odchod z domácnosti otca bol motivovaný výlučne vplyvom jeho partnerského života. Aj po odchode z domácnosti odporcu všetky jeho potreby a výživu zabezpečovala matka, ktorá bola nútená za účelom zabezpečenia príjmu vycestovať mimo Slovenskej republiky. O prístupe odporcu k plneniu si vyživovacej povinnosti svedčí aj skutočnosť, že ani pôvodne určené výživné 30 € nebol ochotný mu poskytovať až do momentu, keď bol na trestné dôsledky svojho konania upozornený súdom prvého stupňa v priebehu konania. Od 1.10.2012 mu poskytol výživné po súčasnosť iba vo výške 240 € a od posledného pojednávania pred súdom prvého stupňa si neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec ani v pôvodne určenej výške. K spochybneniu statusu študenta vysokej školy v odvolaní odporcu uviedol, že pokiaľ by sa odporca pravidelne zúčastňoval pojednávaní a poznal by obsah vyhotovených zápisníc, nemohlo by mu ujsť, že predložil súdu aktuálne potvrdenie o štúdiu na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku vyjadril názor, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a prijal správne právne posúdenie veci a rozhodol o výživnom primerane možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdil a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 354,21 €.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti) spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že výživné 200 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ako aj jeho majetkovým pomerom, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby navrhovateľa do výšky zodpovedajúcej príjmu odporcu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý je študentom 3. ročníka Vysokej školy bezpečnostného manažérstva, Košice, Kukučínova 17, dennej formy v odbore ochrana osôb a majetku, študijný program riadenie bezpečnostných systémov, sú rozhodne vyššie, ako potreby odporcu, ktoré sú stabilizované a výživné 200 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 6,6 €, zohľadňuje iba časť jeho nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný (vyšší) s podielom odporcu, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa odporca odvoláva a ktorá si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu dobrovoľne. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery odporcu, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 200 € mesačne pre navrhovateľa, pretože rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľa by zjavne odôvodňovalo určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu odporcu, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí, neboli podmienky pre zmenu rozhodnutia v súlade s odvolacím návrhom odporcu. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že priznanie výživného pre navrhovateľa odkázaného výživou na odporcu v preskúmavanom období nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože vzájomne napätý vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva z celkovo narušených vzťahov medzi otcom a synom už v predchádzajúcom období vzájomných rodinných vzťahov. Z výsluchov účastníkov, ako aj z výsluchov svedkov v konaní pred súdom prvého stupňa a rovnako ani z výpovede navrhovateľa a jeho písomných podaní nemožno uzavrieť, že jeho správanie voči odporcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie výživného. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu o výživnom, nečiní rozsudok nepreskúmateľným a rovnako neobstojí ani odvolacia námietka odporcu, že súd prvého stupňa všetky dôkazy vyhodnotil v jeho neprospech a dôkazy v jeho prospech nezobral do úvahy. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti) ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd poznamenáva, že podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia (kvantitatívna stránka odvolania) a navrhovateľ nepodal odvolanie, nemohol odvolací súd preskúmať rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom napriek tomu, že ide o zjavne nesprávne rozhodnutie zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach 50 €, t.j. splácanie dlžného výživného po dobu šiestich rokov.

Súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, preto podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.