KSKE/7CoP/108/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/108/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616201270 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616201270.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Mgr. V. C.Í. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v B. D. K.C. Č.. X/XX a manžela navrhovateľky JUDr. V. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. M. na ulici K.N. Č.. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k mal. H. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu u matky zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o odvolaní navrhovateľky a manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1.3.2017 č.k. 11P 20/2016-109 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s jej manželom. Na čas po rozvode zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Zaviazal manžela navrhovateľky prispievať na výživu maloletého H. 230 € mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Vyslovil, že rodičia uzavreli dohodu o úprave styku manžela navrhovateľky s maloletým H. každý párny víkend v kalendárnom roku počas prvých troch mesiacov plynúcich od právoplatnosti rozsudku, ktorým bude dohoda pojatá do rozsudku v čase v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., po uplynutí troch mesiacov v sobotu od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že navrhovateľka je povinná maloletého na stretnutie s manželom navrhovateľky pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku maloletého manželovi navrhovateľky odovzdať v mieste bydliska navrhovateľky, v čase určenom ako koniec styku je povinný manžel navrhovateľky maloletého navrhovateľke vrátiť v mieste jej bydliska. Zaviazal navrhovateľku vždy ku poslednému dňu v mesiaci informovať manžela navrhovateľky o zdravotnom stave, školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách maloletého H..

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to, že po podaní návrhu na rozvod manželstva s manželom sa vedela dohodnúť na všetkom okrem výživného. Vyslovila názor, že manžel dostal informáciu na súde od JUDr. G., že suma 500 € je reálna, pretože zodpovedá preukázateľným príjmovým pomerom manžela. Táto informácia bola podstatná pre manžela a od toho obdobia, nakoľko konanie bolo zbytočne odročené sa správal nevypočítateľne, raz sa chcel dohodnúť, vzápätí už nie, menil svoje vyjadrenia. Od februára 2016 prispel na výživu maloletého H. sumou 30 €, za mesiac marec 50 €, v mesiacoch apríl 2016 až marec 2017 prispel 100 € za každý mesiac. Dva dni pred pojednávaním, odročeným na 6.10.2016, jej bolo doručené, že pojednávanie je odročené z dôvodu návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania. Kolízny opatrovník doporučil vyššie výživné, ale sudca uviedol, že od úpravy práv a povinností nedošlo k podstatným zmenám, nakoľko termín bol vytýčený päť dní po úprave práv a povinností na čas do rozvodu. Sumu 230 € mesačne nepovažuje za dostatočnú, nakoľko všetky náklady na stravu, bývanie, ošatenie, lieky, kúpele, poplatky za školu, benzín, znáša výlučne ona sama. Vytkla súdu prvej inštancie, že manžel v priebehu konania zámerne spôsoboval prieťahy, aby vyživovacia povinnosť nebola určená hneď na základe príjmu v plnej sume. Uviedla, že manžel sa správal pred súdom aj pred kolíznym opatrovníkom teatrálne, neustále opakoval, že je bezdomovec, čo vzhľadom na jeho právnické vzdelanie je nepochopiteľné, pretože po rozvode nastane vyporiadanie BSM. Z uvedeného dôvodu navrhla určiť výživné 400 € mesačne.

3. Aj manžel navrhovateľky v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a napadol výrok o určení výživného, ktorý navrhol zmeniť tak, že na čas po rozvode súd určí výživné 150 € mesačne od právoplatnosti rozsudku. Vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku je uvedené chybné konštatovanie o výške príjmu, pretože jeho príjem je 1.800 € netto, ide o príjem brutto. Poukázal na to, že pri určení výšky výživného sa súd stotožnil so závermi rozhodnutia vo veci určenia výživného v konaní sp.zn. 16P 112/2016, voči ktorému podal odvolanie. Konštatoval, že navrhovateľka náklady pre maloletého vyčíslila účelovo a tendenčne s cieľom preukázať v konaní čo najvyššie náklady, ktoré predložila tak isto aj v konaní o úprave styku. Za tendenčné považuje náklady na bývanie 200 €, pretože z dokladov založených v spise vyplýva suma 177,28 €, tabuľa podľa jej vyjadrenia stála 70 €, pričom na pojednávaní v konaní 11P 20/2016 už uvádzala sumu 100 € a v spise je preukázaný doklad vo výške 40,50 €. Matrac podľa jej tvrdenia bol zakúpený v sume 200 €, pričom podľa dokladu v spise 150 €. Za tendenčné a zavádzajúce považuje aj tvrdenia navrhovateľky ohľadne ďalších nákladov na dieťa - na stravu, oblečenie, obuv, záľuby, záujmovú činnosť, liečenie, lieky na atopickú dermatitídu s úmyslom ich čo najviac navýšiť. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, s ktorými na pojednávaní argumentačne spochybňoval tvrdenia navrhovateľky a vyslovil názor, že súd sa stotožnil so závermi rozhodnutia vo veci určenia výživného v konaní pod sp.zn. 16P 11/2016, v ktorom súd uznal jeho výdavky na stravu, ubytovanie v celkovej výške 200 €, avšak výdavky na maloletého takýmto spôsobom presnou sumou nešpecifikoval a z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, akú sumu uznal za stravné a ubytovanie dieťaťa, resp. ďalšie výdavky prezentované navrhovateľkou a akú sumu považuje za primeranú a bez špecifikácie a bližšieho popisu ako súd dospel k výške určeného výživného 230 €. Vyslovil názor, že náklady na bývanie maloletého činia 89 €, t.j. polovica zo 177 € z celkových nákladov na bývanie, stravné v škole 23 €, cestovné do školy 10 €, stravné doma 100 €, ošatenie 30 €, hygiena 10 €, internet 10 €, záujmová činnosť - kurz anglického jazyka 10 € na mesiac, 120 € ročne (kurz Jazyková škola, Javorová ulica, Spišská Nová Ves), čo v úhrnnej sume činí 282 €, teda v polovici 141 €. Neuznáva výdavky navrhovateľky na domovú daň a smeti ročne, pretože ide o daň zo stavby a pozemkov rodinného domu a nie nákladov na dieťa. Konštatoval, že lieky, vitamíny, krémy maloletý neužíva. Na prvom pojednávaní tvrdila, že mesačne vynakladá 50 € na liečbu atopického ekzému, pričom maloletý znalkyni potvrdil, že tento nemá už dva roky a maloletý nie je nastavený na žiadnu liečbu, ktorá by vyžadovala pravidelné mesačné výdavky na lieky. Maloletý záľuby nemá žiadne, okrem internetu, vreckové uvádzané navrhovateľkou považuje za neštandardné a neprimerane vysoké, taktiež náklady uvádzané navrhovateľkou na stavu považuje za vysoké najmä pokiaľ maloletý má zabezpečenú teplú stravu v škole a náklady na liečenie pre dieťa sú bezplatné, o čom predložil dôkaz, informácie zverejnené na internetovej stránke. Uviedol, že na výživu maloletého prispieva aj nad rozsah určeného výživného vecnými plneniami ako sú outdoorové nohavice a topánky, nepremokavá vetrovka, botasky, mikina, tričká, sumou 150 € na úhradu kurzu anglického jazyka, ktorých poskytnutie navrhovateľka v konaní sp.zn. 16P 112/2016 nepoprela. Z uvedeného dôvodu žiada určiť výživné v sume 150 € mesačne. Citoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine a poukázal na to, že navrhovateľka poberá aj daňový bonus v sume 21,41 € + rodinné prídavky v sume 23,52 €, t.j. spolu s určeným výživným to činí 274,93 € mesačne, ktorá suma je neprimerane vysoká a neúmerne prevyšuje odôvodnené preukázané náklady na maloletého.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela poukázala na to, že manžel nemal predstavu, čo znamenajú bežné povinnosti a výdavky spojené s výchovou maloletého H.. Konštatovala, že počas trvania manželstva výlučne ona spravovala všetky financie, pretože manžel nevedel hospodáriť a neúmerne zadlžoval rodinu. Uviedla, že výdavky maloletého v konaní predložila a poukázala na to, že maloletý je takmer štrnásťročný, vo veku dospelosti a oblečenie mu zakupuje v dospelých veľkostiach. Bločky ohľadne nákupu potravín nemieni dokladať, nakoľko každý reálne rozmýšľajúci človek, ktorý má v starostlivosti dieťa podobného veku vie, čo sú výdavky na stravu. Suma 200 € je reálna a v jej prípade využitá v prospech maloletého. Vreckové je adekvátne z dôvodu, že návšteva kina v súčasnosti stojí 4 € až 7 € a toto si financuje maloletý sám. Sporná cena matraca má jednoduché vysvetlenie, stál 150 €, ale k tomu patrila aj výmena roštov, preto na pojednávaní uviedla sumu 200 € a tak je to aj s tabuľou. Záľuby má maloletý primerané veku a v súčasnosti sa sústreďuje najmä na dosahovanie dobrých študijných výsledkov. Uviedla, že maloletý mal v útlom veku problémy s atopickým ekzémom a z toho dôvodu sa dlhodobo lieči pravidelne na túto diagnózu a k tomu je nevyhnutná každoročná pravidelná kúpeľná liečba, ktorú absolvujú na odporúčanie dermatológa každý rok do prímorských oblastí aby sa minimalizovali následky tohto ochorenia. Poukázala na to, že maloletý doposiaľ v manželovej domácnosti nebol. Poukázala na výdavky manžela ktorý uvádza, že je bezdomovec, nakoľko má bydlisko - obec B., napriek tomu tvrdí, že prispieva na domácnosť v obci B. M., kde žije v jeho rodičovskom dome sedem dospelých ľudí, preto účelovo zvýšil položky, pokiaľ predložil zálohovú platbu, inkaso za mesiac marec 2017 sumou 319,68 €. Nesúhlasí s odvolaním a žiada určiť výživné sumou 400 € mesačne.

5. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na to, že ho považuje za nedôvodné pokiaľ uvádza, že na výchove maloletého sa takmer nulovo podieľa. Konštatoval, že v spise je kompletná dokumentácia z ktorej vyplýva, že má záujem sa podieľať na výchove syna aj úhrade jeho oprávnených potrieb. Po návrate z misie na Slovensko sa dožadoval styku s maloletým, avšak navrhovateľka styk odmietla a neumožnila ho ani napriek uzavretej rodičovskej dohode. Jeho telefonáty, sms-ky, maily zatajuje, nereaguje na ne a napriek tomu, že každý párny víkend sa dostaví pred jej byt, styk neumožní. Konštatoval, že matka ako preferenčný rodič nevedie maloletého k úcte k druhému rodičovi a nepripravuje ho na stretnutie, nespolupracuje s ním a nekomunikuje. Preto vyslovil názor, že možno dôvodne pochybovať o jej výchovnej spôsobilosti aj napriek záverom znaleckého dokazovania, keďže doposiaľ ku styku s maloletým nedošlo.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam účastníkov nevyjadril.

7. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, úprave styku a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

11. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

12. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine sa jedná o taký výdavok, ktorý nevybočuje z rámca potrieb iných rodičov, majúci prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k mal. H., ktorý nie je schopná sama sa živiť. Na základe uvedených skutkových zistení odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné pre mal. H. v rozsahu 230 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s prihliadnutím na osobnú starostlivosť navrhovateľky. Pokiaľ manžel navrhovateľky namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o výživnom, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. H. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov manžela navrhovateľky.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).