KSKE/7CoE/87/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/87/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611216486 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7611216486.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Agnesy Hricovej v exekučnej veci oprávneného: P. S., K.. K. Q..X.. so sídlom vo N. H. R., D. XXXX, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Lučenci, ul. P. Rádayho č. 14/A proti povinnej: O. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. X, O. o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.10.2016, č.k. 7Er 712/2011-14 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.11.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 Eur s príslušenstvom na podklade zmenkového platobného rozkazu č.k. 6Zm 58/04-7 zo dňa 10.02.2005. Súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť R., B..K.. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. 3. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), h), Civilného sporového poriadku. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou R., B..K.., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti R., B..K.. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť R., B..K.. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal taktiež povinnosť zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

5. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 10.02.2005, č.k. 6Zm/58/04-7. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 03.11.2011. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. 12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp.zn. 6Zm/58/04, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

16. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Zm/58/04.

17. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

18. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Zm/58/04.

19. Oprávnený a povinný boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 6Zm/58/04, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom vykonania dôkazu - oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario).

20. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

21. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).