KSKE/7CoE/12/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110220215 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110220215.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného P.. F. D., bytom D. č. XX, A. ulica č. XX proti povinnému Doc. JUDr. A. S., CSc., správca konkurznej podstaty úpadcu K. a.s. so sídlom v E., Z. XX, IČO: 36 205 516, o vymoženie 105,89 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 37Er 1605/2010-27 zo dňa 29.12.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcií a trovám exekúcie a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. 2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 105,89 Eur na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2007, č.k. 11Cbi/131/2005-28 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.2.2008, č.k. 2Obo 14/2008. Dňa 18.08.2010 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie

3. Povinný podal proti exekúcii námietky z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20.5.2004, sp.zn. 6K 40/2003-43 bol na majetok úpadcu, ktorým je K., a.s., IČO: 36 205 516, Z. XX, 040 01 Košice, vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. A. S.. Dňom právoplatnosti uvedeného uznesenia koná v mene úpadcu a na jeho účet správca konkurznej podstaty, pričom túto skutočnosť upravuje ustanovenie § 8 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní( ďalej len ZKV) v platnom znení. Poukázal na účinky vyhlásenia konkurzu upravené ustanovením § 14 ZKV, v zmysle ktorého je upovedomenie o začatí exekúcie protizákonným postupom. Uviedol, že v konkurznom konaní môžu byť z majetku úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty, upokojení len konkurzní veritelia, a to rozvrhom (§30 a nasl. ZKV). V zmysle § 33, ods. 1, písm. b) ZKV, z uspokojenia sú absolútne vylúčené „trovy účastníkov konania, ktoré im vznikali účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Pokiaľ ide o výnimku zo ZKV, na tú poukazuje § 25, ods. 2:„ trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú za náklady podstaty vedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto prospechu. Z upovedomenia o začatí exekúcie sa ako konkurzný správca dozvedel, že exekučným titulom na jej vykonanie by mal byť právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2007, sp.zn. 11Cbi/131/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 21.2.2008, sp.zn. 20Obo14/2008. Z výroku uvedeného rozhodnutia súdu je zrejmé, že konkurznej podstate nevznikol žiadny prospech, a preto oprávnenému nevznikol žiadny právny nárok (v zmysle § 33 ods. 1, písm. b) v spojení s § 25, ods. 2 ZKV). Na základe rozporu postupu súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora, konštatoval, že vykonávanie exekúcie na úkor konkurznej podstaty úpadcu, a teda v neprospech konkurzných veriteľov je neprípustné. V súvislosti s námietkami proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal aj námietky proti trovám tejto exekúcie, nakoľko sú neodôvodnené, a teda v rozpore so ZKV (§ 33, ods. 1, písm. b) ZKV). Navrhol exekúciu zastaviť a vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu zákonnej prekážky začatia alebo pokračovania vykonávania exekúcie proti úpadcovi po vyhlásení konkurzu (§ 14, ods. 1, písm. e) ZKV). Súčasne navrhol vyhovieť aj námietkam proti trovám exekúcie, nakoľko tieto sú neodôvodnené a sú v rozpore so ZKV.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a námietkam proti exekúcií uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2007, č.k. 11Cbi/131/2005-28 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.2.2008, č.k. 2Obo 14/2008, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 105,89 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o tom, že povinný má nahradiť trovy konania z konkurznej podstaty úpadcu, podľa jeho názoru preto, že podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú za náklady vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to do výšky tohto prospechu. V danom prípade konkurznej podstate nevznikol žiaden prospech. Nakoľko povinný do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil, navrhol, aby súdny exekútor vykonal exekúciu za účelom uspokojenia súdom priznaných trov konania vo výške 105,89 Eur, poplatku zo žiadosti na vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur, poplatku za overenie exekučného titulu vo výške 15,83 Eur, úhrady za poskytnuté administratívne služby a trov exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom.

5. Následne súd citoval ust. § 50 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcií sú dôvodné. Uviedol, že predmetom exekúcie je pohľadávka žalobcu voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu K., a.s., Z. XX, Košice, IČO: 36 205 516 vo výške 105,89 Eura titulom náhrady trov konania o určenie pravosti pohľadávky žalobcu vo výške 41,86 eura, ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6K 40/2003 poprel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o pohľadávku proti podstate.

6. Ďalej súd citoval ust. § 14 ods. 1, § 31 ods. 1 písm. f), ods. 3 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a uviedol, že z konštrukcie zákona o konkurze a vyrovnaní najmä právnej úpravy konkurznej podstaty (§ 6) je zrejmé, že konkurznú podstatu tvorí nielen majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tomto čase existuje ešte len v potenciálnej rovine (napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť vedený spor), alebo bude nadobudnutý až počas konkurzu (teda v čase po vyhlásení konkurzu, kedy spravidla takéto navýšenie podstaty je závislé na aktivite správcu konkurznej podstaty). Z logiky tejto právnej úpravy a najmä zo samotnej zákonom ustanovenej povinnosti správcu konkurznej podstaty zúčastňovať sa namiesto úpadcu konaní uvedených v § 14 ods. 1 písm. c/ zákona o konkurze a vyrovnaní potom vyplýva, že tak ako sa môže konkurzná podstata vedením prípadného súdneho sporu začatého po vyhlásení konkurzu zvýšiť (napr. prisúdením náhrady trov konania úspešnému správcovi konkurznej podstaty), rovnako sa môže i znížiť (napr. takým spôsobom, ako v prejednávanej veci, kedy v dôsledku uloženia povinnosti správcovi konkurznej podstaty neúspešnému v spore zaplatiť náhradu trov konania druhej strane sporu, tu vznikne pohľadávka proti podstate, ktorá majetok patriaci do podstaty zmenšuje). Zákon o konkurze a vyrovnaní síce rozlišuje pojmy pohľadávka proti úpadcovi a pohľadávka proti podstate (najmä § 14 ods. 1 písm. e/ a § 31 ods. 3 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní) nebolo však jeho úmyslom zaviesť i tretiu skupinu pohľadávok, ktorými by mali byť pohľadávky proti správcovi. Správca konkurznej podstaty totiž v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba, ale jeho úlohou je zásadne zabezpečiť uspokojenie nárokov veriteľov pohľadávok z konkurznej podstaty spôsobom predpokladaným zákonom. Základným rozlišujúcim kritériom medzi pohľadávkami proti úpadcovi a pohľadávkami proti podstate je časť vzniku príslušnej pohľadávky. Pohľadávkou proti úpadcovi je totiž každá pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením konkurzu, kým naopak pohľadávkou proti podstate je nielen pohľadávka splatná v priebehu konkurzu ale súčasne taká, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu i prípadné pohľadávky prisúdené (a teda formálne smerujúce) voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu sú pohľadávkami proti podstate.

7. Pohľadávky proti podstate síce možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, ale táto možnosť neznamená to, že by sa jej splnenia bolo možné domáhať aj prostredníctvom exekúcie. Hoci nemožnosť nariadenia, či vedenia výkonu rozhodnutia alebo vykonávania exekúcie na majetok patriaci do podstaty sa podľa výslovnej zákonnej úpravy ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a vyrovnaní týka len pohľadávok proti úpadcovi (a teda nie pohľadávok proti podstate) z obsahu uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že v čase vyhlásenia konkurzu ešte existencia akejkoľvek pohľadávky proti podstate neprichádza do úvahy. Bolo by preto aj v rozpore s účelom právnej úpravy konkurzu a vyrovnania ak by správcu konkurznej podstaty bolo možné exekučne donútiť k uspokojeniu takej pohľadávky, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Tým by došlo aj k zníženiu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu a to na úkor skorších veriteľov, ktorí svoje pohľadávky v konkurze riadne prihlásili. Z uvedeného preto treba vyvodiť, že na majetok patriaci do konkurznej podstaty nemožno vykonávať exekúciu vôbec, teda ani pre pohľadávku proti podstate (vzniknutú uložením povinnosti správcovi konkurznej podstaty v konaní začatom po vyhlásení konkurzu). V tejto súvislosti pokázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 35/2009, rozsudok z 27. apríla 2006 sp.zn. 4 M Cdo 21/2005, rozsudok z 31. júla 2008 sp.zn. 4 M Cdo 12/2007).

8. Z uvedených dôvodov súd námietkam povinného proti exekúcií a trovám exekúcie vyhovel, nakoľko tu je iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná, keďže exekúciu nemožno vykonať na majetok patriaci do konkurznej podstaty (§ 14 ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a vyrovnaní). V súlade s týmto právnym názorom súd takisto vyhovel aj námietkam povinného proti trovám exekúcie.

9. Súd konštatoval, že poverenie na vykonanie exekúcie vydané vyššou súdnou úradníčkou je vydané vadne, pretože v rozpore s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom bol ako povinný označený Doc. JUDr. A. S., CSc. N. 4, E..

10. Súd s poukázaním na ust. § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 písm. e) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože exekúcia musí byť zastavená, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi po vyhlásení konkurzu v režime zákona č. 328/1991 Zb., t.j. ak bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný do 31.12.2005 (§ 14 ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a vyrovnaní).

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu a jeho postup považoval za nesprávny Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, pretože z neho nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah dospel súd k záveru, že povinný konal v mene úpadcu a na jeho účet a neporušil pritom povinnosti uložené správcovi ust. § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Namietal vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Zdôraznil, že správa konkurznej podstaty bezdôvodne a nezákonne poprel časť príslušenstva pohľadávky proti podstate úpadcu vo výške 41,86 Eur (1261 Sk), pričom porušil povinnosti uložené zákonom Poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 12, § 13 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a vytýkal súdu, že neskúmal či správca plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 14/2008, ktorým bolo určené, že správca nie je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania z podstaty úpadcu a preto nie súd dané dôvody pre ktoré je potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Poznamenal že správca vo veci konkurzu na majetok úpadcu pripravil návrh na vydanie rozvrhového uznesenie v súlade so zákonom a doručil ho koncom polroka 2016 súdu na schválenie preto pravdepodobne konkurznej podstate nevznikla škoda v súvislosti s touto exekúciou a preto pominula prekážka na vykonanie exekúcie voči správcovi ako súkromnej osobe.

12. Správca konkurznej podstaty úpadcu (povinného) vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že oprávnený je konkurzným veriteľom I. triedy voči úpadcovi K. a.s., v konkurze vedenom v rozvrhom uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 6K 40/2003-2947, pričom suma 675,27 Eur, ktorá mu má byť uhradená mu bude uhradená dňa 16.12.2016.

13. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 17.05.2017 k vyjadreniu povinného uviedol, že rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6K 40/2003-2947 zo dňa 06.05.2016 nemá s týmto exekučným konaním priamy súvis. Uviedol, že do dnešného dňa mu povinný neuhradil sumu 675,27 Eur a taktiež ani neuhradil súdne trovy vo výške 105,89 Eur, na základe čoho je možné dospieť k záveru, že nie je ochotný dobrovoľne plniť. 14. Správca konkurznej podstaty úpadcu (povinného) vo vyjadrení zo dňa 17.07.2017 opätovne navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a podotkol, že suma 675,27 Eur nebola oprávnenému uhradená, nakoľko mu oprávnený napriek výzve nedoručil oznámenie o čísle účtu, na ktorý žiada predmetnú sumu uhradiť.

15. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak

20. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

21. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 09.08.2010. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.5.2004, sp.zn. 6K 40/2003-43 bol na majetok úpadcu K., a.s., Z. XX, Košice, IČO: 36 205 516, vyhlásený konkurz, pričom za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. A. S., advokát so sídlom N. 4, E.. Exekučným titulom je v danom prípade rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2007, č.k. 11Cbi/131/2005-28 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.2.2008, č.k. 2Obo 14/2008, ktorým bolo určené, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.261,- Sk, t.j. 41,86 eura sa považuje za zistenú a patrí do 1. triedy. Zároveň súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) náhradu trov konania v sume 105,89 eura, t.j. 3.190,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je vymáhaná pohľadávka vo výške 105,89 Eur (trovy konania vzniknuté v konaní sp. zn. 11Cbi 131/2005) pohľadávkou proti podstate. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 12/2007, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní, vyhlásením konkurzu - mimo iného - prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty na správcu konkurznej podstaty. To znamená, že aj v prípade vedenia súdnych sporov (aktívnych či pasívnych) týkajúcich sa majetku priamo patriaceho do podstaty, alebo nárokov, v ktorých by za predpokladu, že nebol vyhlásený konkurz, vystupoval priamo úpadca, po vyhlásení konkurzu s majetkom patriacim do konkurznej podstaty môže účinne nakladať iba správca. Z toho potom treba vyvodiť, že aj pohľadávky, formálne uplatnené v súdnom konaní proti správcovi konkurznej podstaty, nie sú po vyhlásení konkurzu pohľadávkami proti správcovi konkurznej podstaty (ktorý v konkurze nevystupuje ako súkromná osoba), ale ide o pohľadávky proti podstate, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze a vyrovnaní nemožno vymáhať v exekučnom konaní voči osobe správcu konkurznej podstaty.

23. Z ust. § 14 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že vyhlásenie konkurzu má okrem iného aj ten účinok, že pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Vzhľadom na to, že v danom prípade je pohľadávka, ktorej vymoženie sa oprávnený domáha, pohľadávkou proti podstate, súd prvej inštancie správne vyhovel námietkam povinného proti exekúcií a zároveň exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. 21. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

22. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (ust. § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP)