KSKE/6Sp/1/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200014 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200014.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Gelnica, katastrálny odbor, Hlavná 1, Gelnica, za účasti: R. Y., E.. E., K. XXXX/X, T., zastúpená: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, Metodova 3331/12, Prešov, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 841/2014-8 zo dňa 14.11.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č.k.: V 841/2014-8 zo dňa 14.11.2014, v znení jeho opravy zo dňa 20.11.2014.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta Mgr. Ivana Mazanca, Metodova 3331/12, Prešov, odmenu v sume 521,56 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach 35,- EUR titulom súdneho poplatku za podaný opravný prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č.k.: V 841/2014-8 zo dňa 14.11.2014, v znení jeho opravy zo dňa 20.11.2014

V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že dňa 23.9.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 465/2014-RAČ, ktorej súčasťou bola dohoda o splnomocnení č. XXX XXX XXX. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu, boli špecifikované v predmetnej záložnej zmluve. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a združením ProHelp bola uzavretá dňa 11.3.2013.

V časti II. až III. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, uskutočnil právnu analýzu platnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na ust. § 22 ods.1, 2, § 23, § 31 ods.1, § 32 ods.1, 2, § 37 ods.1, § 39, § 53 Obč. zákonníka, § 32 ods.2, § 46, § 47 ods.3 Správneho poriadku, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení nemá právne vady a je v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, poukazujúc na odbornú literatúru. Uviedol tiež, že splnomocnenec nemá záujem poškodiť záložcu, ktorý bol o svojich právach a povinnostiach poučený. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že opravný prostriedok nebol dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporcu č.k.: V 841/2014-8 zo dňa 14.11.2014 a jeho opravy zo dňa 20.11.2014 bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, podľa ust. § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. /ďalej len „katastrálny zákon“/, týkajúci sa nehnuteľností v k.ú. Ž. a T., zapísaných na LV č. XX, XXX, č. XXX, č. XXXX. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad bola neplatná dohoda o splnomocnení, v ktorej ako záložný dlžník bol zastúpený občianskym združením ProHelp, ďalej neprijateľná podmienka podľa § 52 ods.3,4, § 53 ods.1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca účastníčky konania R. Y. sa k opravnému prostriedku vyjadril dňa 17.6.2015. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o „formulárovú“ dohodu, kedy účastník konania nemal akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah ani osobu splnomocnenca, ktorý priamo smeroval k realizácii právnych úkonov, ktorých cieľom bol vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Argumentácia navrhovateľa, že zúčastnená osoba prejavila svoju vôľu osobne, bez nátlaku a bez tiesni je prinajmenšom problematická, ak dohoda o splnomocnení s ProHelp bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a jediným cieľom dohody o splnomocnení s ProHelp bola možnosť uzatvorenia záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru hodnotou majetku, ktorý neporovnateľne prevyšuje hodnotu poskytnutého úveru.

Ďalšia argumentácia navrhovateľa spočívajúca v skutočnosti, že právna úprava zmluvy o úvere je tzv. „absolútnym obchodom“ podľa zákona č. 513/1991 Zb., obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, je čiastočne správna, avšak ako už dospela ustálená rozhodovacia prax súdov po celom území Slovenskej republiky, nie je možné opomenúť, že v danom prípade navrhovateľ celkom jednoznačne vystupuje ako dodávateľ a osoba zúčastnená je spotrebiteľom v zmysle úpravy o ochrane spotrebiteľa poskytovanej občianskym zákonníkom a tiež právnymi predpismi Európskej únie, a teda pri predmetných právnych úkonoch je nutné posudzovať ich prípadnú neplatnosť práve z dôvodu nároku účastníka konania na ochranu spotrebiteľa.

Zzmluva o úvere a dohoda o splnomocnení s ProHelp bola uzatvorená dňa 11.3.2013, tak údajne oprávneným zástupcom ProHelp, pánom P. U., predsedom ProHelp sa nikdy nestretol, keďže celú záležitosť riešil s pracovníkom navrhovateľa, a to spísanie „formulárovej“ zmluvy o úvere, ktorá odkazuje na všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, „formulárovú“ rozhodcovskú zmluvu s navrhovateľom a podpísanie „formulárovej“ dohody o splnomocnení s ProHelp. V uvedených dokumentoch boli okrem zmluvy o úvere doplnené iba identifikačné údaje o osobe zúčastnenej a v zmluve o úvere ďalej len finančné podmienky poskytnutia peňažitých prostriedkov. Dokonca účastník konania si nie ani vedomý, že by pri podpise dohody o splnomocnení bola vypísaná časť, v ktorej boli špecifikované nehnuteľnosti, ku ktorým mal byť podaný návrh na vklad záložného práva.

Neprehliadnuteľnou skutočnosťou tiež zostáva, že účastník konania dohodu o splnomocnení podpísal dňa 11.3.2013 v Gelnici, pričom pán U. mal dohodu o splnomocnení podpísať rovnakého dňa v Bratislave, čo je len veľmi ťažko realizovateľné. Uvedené skutočnosť len potvrdzuje problematické okolnosti uzatvorenia dohody o splnomocnení.

Z dohody o splnomocnení s ProHelp ani zo Záložnej zmluvy nie je zrejmé, z akého titulu je oprávneným zástupcom ProHelp pán P. U., z verejne dostupných informácií nie je možné overiť, kto je oprávneným konať za ProHelp, ak z výpisu registra občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ku dňu podania tohto vyjadrenia vyplýva, že pod IČO, reg. č. uvedeným pri ProHelp, je vedené občianske združenie DSS Nestor o.z., ktorého oblasťou činnosti sú vzdelávacie činnosti a iné združenia.

K námietkam navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3 katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemohla ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by aj hájil iba tieto záujmy (v prospech záložcu). Úlohou správy katastra nebolo vyhodnocovať typ úverovej zmluvy a jej konkrétne podmienky, ale iba preskúmať, aké následky si vyvodil sám záložný veriteľ podpísaním dohody o splnomocnení, v prípade, ak si dlžník nesplní záväzok zo zmluvy. Je preto potrebné konštatovať, že správny orgán videl rozpor s dobrými mravmi v skutkových a právnych skutočnostiach a nie v tom, ako ju vyhodnotil navrhovateľ v odvolacích dôvodoch (charakter úverovej zmluvy s prísl. podľa predpisov Obch. práva).

Prevodca - vlastník v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky má dominantné postavenie pri prevode svojho majetku a pred jeho prevodom má aj iné možnosti, ako splniť požadovaný dlh zo svojho záväzku voči veriteľovi (navrhovateľovi), ako je vopred určované právo záložného veriteľa na základe predmetnej dohody o splnomocnení.

Súd poukazuje na výklad čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, ktorá stanovuje:

1. zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienku, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd argumentáciu navrhovateľa v časti právnych úkonov, týkajúcich sa BSM, považoval za úplne irelevantnú námietku, pretože nie je ani obsahom rozhodnutia, pričom uvedené majetkové právo jedného z manželov stále trvá vzhľadom na nepremlčanie vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti. Súd preto na túto námietku neprihliadol.

Okrem iného aj ďalšie zmluvné podmienky v dohode o splnomocnení sa vzťahujú na právne úkony až po výkon práva, teda až po exekučné konanie, čo neumožňuje dlžníčke uspokojiť práva veriteľa zákonným spôsobom, keďže nie sú dohodnuté podrobné zmluvné podmienky, kedy a akým spôsobom toto právo záložný veriteľ uplatní a akú možnosť ponúkol dlžníkovi dohodnúť sa o spôsobe splnenia záväzku.

Súd vyžiadal z Ministerstva vnútra SR Stanovy združenia ProHelp, reg. 36011. Združenie je založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy /dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb/ čl.I. bod 1, čl.II. bod 1/, t.č. DSS Nestor o.z..

Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia a samotným takýmto úkonom nie je ani založená rovnosť účastníkov.

S námietkou navrhovateľa, že dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, súd sa s ňou stotožňuje, avšak uvedené nemalo vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p.

Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- EUR za podaný opravný prostriedok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- EUR podľa pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Účastníčka konania R. Y., ktorá má postavenie podľa ust. § 250m ods.3 O.s.p., bola v konaní zastúpená advokátom. Advokátovi súd priznal odmenu za 3 úkony právnej služby 3 x 139,83 Eur = 419,49 Eur, 3 x 8,39 = 25,17 Eur, spolu 444,66 Eur za prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej a účasť na pojednávaní, podľa § 11 ods.4, § 13a ods.1, písm.a/, c/, d/, § 16 ods.3, ako aj ostatné náhrady podľa ust. § 17 ods.1, náhrada straty času za 4 polhodiny 4 x 13,98 Eur = 55,92 Eur, ďalej náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom Prešov - Košice - Prešov 76,6 km, priemer. spotreba 7,0 l motorovej nafty/100km, pri priemernej spotrebe 1,211 Eur/1 l, suma zákl. náhrady 0,183 Eur/1km, 5,75 l nafty za 6,96 Eur + 14,02 Eur základnej náhrady = 20,98 Eur, celkom 521,56 Eur, podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov. Navrhovateľ je povinný zaplatiť túto odmenu na účet advokáta vedenom v príslušnom peňažnom ústave, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, v spojení s ust. § 250l ods.2, § 246c ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p., vzhľadom na neúspech navrhovateľa k tomuto účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.