KSKE/6S/339/2012


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 10.1.2013

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/339/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201356 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012201356.4



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: X. B., trvale bytom F. XXXX/ XX, Q. Z. V., zastúpený advokátom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030502/1112199/2012/CI zo dňa 17.09.2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Včas podanou žalobou žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1030502/1112199/2012/CI zo 17.09.2012, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 86/9005631/1/1000221/2012 zo dňa 22.05.2012, ktorým žalobcovi z dôvodu dopustenia sa správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. a § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z., z dôvodu, že nepodal daňové priznanie v lehote určenej správcom dane a z dôvodu, že svojim konaním zapríčinil určenie spotrebnej dane z liehu colným úradom podľa pomôcok a za druhý z uvedených správnych deliktov mu uložil colný úrad podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v spojení s § 155 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. pokutu vo výške 414,92 Eur, potvrdil.

2. Z predložených administratívnych spisov vyplýva, že dňa 16.02.2006 vykonal Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ v Prešove na základe príkazu Okresného súdu Prešov zn. OS-PO-V-38-1/2006 15.02.2006 domovú prehliadku rodinného domu a priľahlých priestorov na F. R. č. XX v Q. Z. V. vo vlastníctve žalobcu. Príslušníci Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Prešove ( ďalej len „UJKPZ“) pri domovej prehliadke zistili skladovanie 165 kusov bandasiek o objeme 3 litre, označených etiketou „Zafirex“, naplnených liehom s koncentráciou alkoholu 28,4 %, 145 kusov bandasiek o objeme 3 litre, označených etiketou „Zafirex“, naplnených liehom s koncentráciou 30,8 %, 177 kusov o objeme 3 litre, označených etiketou „Zafirex“, naplnených liehom s koncentráciou 31,4 % a 25 litrovú bandasku naplnenú 5,2 litrami 80 % liehu. Vyšetrovateľ UJKPZ uznesením ČVS: KPR-69/OEK - 2005 zo 17.02.2006 začal trestné stíhanie voči spolupáchateľom, v rámci nich aj voči žalobcovi a to na základe obvinenia zo spáchania zločinu z porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 zákona č. 300/2005 Z. z., prečinu nedovolenej výroby liehu podľa § 253 Trestného zákona, zločinu falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru podľa § 275 Trestného zákona. 3. Dňa 17.02.2006 bol vykonaný výsluch v trestnej veci žalobcu. Žalobca okrem iného do zápisnice o výsluchu uviedol, že v dotknutom rodinnom dome majú sídlo aj obchodné spoločnosti, ktorých je on konateľom, že sú tam uskladnené aj hracie automaty. Podľa neho bandasky s nemrznúcou zmesou boli vyrobené asi v roku 2002, tieto boli po záručenej lehote, preto ich predával známym so zľavou.

4. UKJPZ predložil zaistený lieh na znalecké dokazovanie a kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru v znaleckom posudku zn.: PPZ - 1312/KEU - KE - EXP - 2006 z 12.05.2006 konštatoval, že zistené tekutiny obsahovali etanol s prímesou vyšších alkoholov a ich derivátov, resp. s prímesou metanolu. Následne sa pristúpilo k presnému určeniu množstiev liehovín zistených v trestnej veci pri domových prehliadkach, pričom výsledky boli zaznamenané v zápisnici zo dňa 10.07.2006 a 06.12.2006.

5. Colný úrad po oboznámení sa s trestnou vecou nadobudol podozrenie, že žalobca konal v rozpore s daňovými predpismi, keďže nevedel v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu nájdeného pri domovej prehliadke. Následne bola spísaná zápisnica o podozrení z porušenia daňových predpisov, ktorá bola žalobcovi daná na vedomie písomným oznámením z 13.02.2007, resp. v písomnej výzve z 19.02.2007. Colný úrad 03.04.2007 vypočul svedka P. J. - prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý uviedol, že pre žalobcu vypálil 34 litrov destilátu o objemovej koncentrácii 68 % alkoholu. Nikdy pre neho destilát s koncentráciou vyššou, resp. s 80 % alkoholu nevyrobil.

6. Dožiadaný Daňový úrad Liptovský Mikuláš vykonal 25.06.2007 miestne zisťovanie u V. U., ktorý bol označený za dodávateľa liehovej zmesi zisteného v dome žalobcu. Svedok sa k obchodným aktivitám so žalobcom nevedel vyjadriť, pretože doklady za uvedené obdobie stratil. Medzi svojich odberateľov nemrznúcej zmesi žalobcu neoznačil. Dňa 19.04.2007 zaslal colný úrad zmes nachádzajúcu sa v bandaskách pod označením „Zafirex“ zaistených v dome žalobcu na expertízne skúmanie Colnému laboratóriu CR SR a podľa expertíznych výsledkov z 29.97.2008 bolo zistené, že skúmané vzorky liehových zmesí neobsahovali technický benzín, ktorý je požadovaný pri výrobe nemrznúceho prostriedku na okná označenia Zafirex.

7. Žalobca na ústnom pojednávaní 22.09.2008 sa odmietol vyjadriť k podozreniu z porušenia daňových predpisov a požiadal o vypočutie svedka V. U., prípadne jeho zamestnancov.

8. Colný úrad 24.09.2008 vykonal miestne zisťovanie u žalobcu za účelom preverenia jeho účtovej dokumentácie a zistil, že sa v nej nenachádza žiaden doklad, ktorý by bol vystavený fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie - V. U.. Po zhrnutí uvedeného zisteného skutkového stavu colný úrad vydal rozhodnutie zn. 79/60918-5631 z 10.10.2008, ktorým žalobcovi v zmysle § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. uložil pokutu vo výške 2.074,88 Eur (62.508,00 Sk) z dôvodu, že u žalobcu sa zistil lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. nevedel preukázať.

9. Písomnou výzvou zn. 11354/2007-5638 z 13.02.2007 colný úrad vyzval žalobcu, aby v daňovej veci podal daňové priznanie a zaplatil daň, keďže mu v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z. vznikla daňová povinnosť z dôvodu, že nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu zisteného v jeho priestoroch.

10. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval vyjadrením z 25.02.2007, ktoré označil ako „námietka k podozreniu z porušenia daňových predpisov“, v ktorej uviedol, že nie si je vedomý porušenia daňových predpisov, bandasky má od výrobcu, boli uzatvorené jednorazovým uzáverom, zabalené vo fólii priamo od výrobcu a nie je možné zo zmesi v bandaskách vyrobiť alkoholický nápoj so 40 % obsahom alkoholu.

11. Colný úrad rozhodnutím zn. 118/29235/08-5631-N 02.09.2008 zamietol námietku žalobcu voči výzve z 13.02.2007. Colný úrad 10.10.2008 pristúpil v zmysle § 29 ods. 6 a § 42 zákona č. 511/1992 Zb. u určeniu dane podľa pomôcok, čo je zaznamenané v protokole o určení dane podľa pomôcok zn. 24162/2008-5638-INT. Žalobca bol písomne vyzvaný na vyjadrenie k predmetnému protokolu a na jeho prerokovanie so správcom dane 26.11.2008, ale žalobca sa prerokovania protokolu nezúčastnil. Na základe uvedeného skutkového stavu colný úrad vydal v daňovom konaní platobný výmer zn. 73614/2008-5638, 132PVL/2008 z 03.12.2008, ktorým v zmysle § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi podľa zákona č. 105/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie 16.02.2006 základ spotrebnej dane z liehu v množstve 4,4175 hektolitrov alkoholu a vyrubil za uvedené zdaňovacie obdobie spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 4.149,77 Eur (125.016,00 Sk) z dôvodu, že žalobca nevedel nepreukázať v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného, čím mu vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z..

12. Vzhľadom na to, že žalobca v zmysle výzvy colného úradu zn. 11354/2007-5638 z 13.02.2007 nepodal daňové priznanie v lehote uvedenej vo výzve, s následným určením dane podľa pomôcok v zmysle protokolu zn. 24162/2008-5638-INT z 10.10.2008, colný úrad nadobudol podozrenie, že žalobca svojim konaním porušil ustanovenia daňových predpisov, čo zaznamenal v úradnom zázname z 12.04.2012. Tento záznam bol zaslaný colným úradom žalobcovi s možnosťou, aby sa k veci vyjadril. Na základe zistených skutočnosti colný úrad vydal rozhodnutie zn. 86/9005631/1/1000221/2012 z 22.05.2012, ktorým uznal žalobcu zodpovedného z dopustenia sa správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. a podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. dôvodu, že žalobca nepodal daňové priznanie v lehote určenej správcom dane a dôvodu, že svojim konaním zapríčinil určenie spotrebnej dane z liehu colným úradom podľa pomôcok a za druhý z uvedených správnych deliktov mu uložil podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v spojení s § 155 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. pokutu vo výške 414,92 Eur.

13. Proti vydanému rozhodnutiu colným úradom žalobca podal odvolanie a vo svojich námietkach vytýka predovšetkým priame nedostatky napadnutého rozhodnutia - rozhodnutia colného úradu z 22.05.2012 a opätovne vznáša námietky, ktoré na svoju obranu uvádzal v predchádzajúcich daňových konaniach súvisiacich so skutkovou vecou, t. j. vyrubenie spotrebnej dane a uloženie pokuty.

14. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že preskúmal všetky procesné okolnosti, ktoré namietal žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu o uložení pokuty, preskúmal celý spisový materiál, zobral do úvahy aj všetky ďalšie relevantné okolnosti, dôkazné závery, ktoré vyšli najavo v daňových konaniach súvisiacich s predmetnou vecou, pričom dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalobca sa podrobne a osobitne vyporiadal s každou jednou námietkou, ktorú žalobca uviedol v odvolaní.

15. Žalobca vo včas podanej žalobe predovšetkým uvádza skutočnosti totožné, resp. obdobné s tými, ktoré uvádza v dotknutom daňovom konaní a možno ich zhrnúť tak, že vo všeobecnosti poukazuje na to, že rozhodnutie je ako celok nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a vecne nesprávne. Postup colného úradu predstavuje neúplný zistený skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotenie doposiaľ zhromaždených dôkazných prostriedkov a právne predpisy uplatňované správcom dane boli vykladané spôsobom zjavne nezlučiteľným so zákonom. Colný úrad bez akéhokoľvek logického prijateľného dôvodu nevypočul k veci za jeho prítomnosti V. U. napriek tomu, že vykonanie takého dôkazu navrhoval. Pred vydaním rozhodnutia nebolo vykonané ústne pojednávanie. Poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého v dôsledku nenariadenia ústneho pojednávania správnym orgánom prvého stupňa dochádza k porušeniu zásady zákonnosti zakotvenej v § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasťou ústneho pojednávania mal byť nariadený aj výsluch svedka za jeho prítomnosti. Povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v rámci daňového konania vyplýva z § 11, § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nebolo v konaní uplatnené, čím mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a ani navrhnúť vykonanie dôkazov a nebol oboznámený s tým, že je dokazovanie ukončené a čo má byť podkladom pre rozhodnutie. S odkazom na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. sa pri postupe v daňovom konaní malo postupovať podľa procesného predpisu zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinnom do 31. decembra 2011 a nie podľa zákona č. 563/2009 Z. z.. Výzva colného úradu na podanie daňového priznania odporuje Ústave Slovenskej republiky už preto, že nikoho nemožno nútiť k priznaniu a to ani formou robenia výziev na podanie daňového priznania. Konkrétna skutková vec je predmetom neukončeného trestného konania ako spáchanie trestného činu, preto výzva colného úradu predstavuje priamy nátlak na neho, aby priznal čo je vyšetrované. Ide o zrejmý nátlak na osobu obvineného. Podľa jeho názoru vo veci nemožno uplatniť absorpčnú zásadu, pretože už bol za držbu liehu dvakrát sankcionovaný a toto konanie je tretím sankčným postupom voči nemu, pričom navyše stále prebieha trestné konanie. Rozhodnutie colného úradu zo 07.09.2011 za sankcionovanie za nepodanie daňového priznania, je preukážkou veci právoplatne rozhodnutej. Má za to, že pôvod nemrznúcej zmesi bol preukázaný, že zaistená nemrznúca zmes bola označená etiketami jej výrobcu, bandasky so zmesou boli originálne a uzatvorené jednorazovým plastovým uzáverom, teda o pôvode výrobku nemôže byť pochýb. Spôsob nadobudnutia nemrznúcej zmesi bol ním dostatočne jasne a zrozumiteľne objasnený. Išlo o kúpu priamo od výrobcu, ktorá skutočnosť žiadnym dôkazom vyvrátená nebola. Z vyjadrenia výrobcu zmesi vyplýva, že bola vyrábaná pred viac ako 9 rokmi, čo korešponduje s jeho vyjadrením, že tovar nadobudol ešte v roku 2002. Daný skutok podľa neho nemôže byť posudzovaný ako delikt podnikateľa, ale nanajvýš priestupok fyzickej osoby. Nasvedčujú tomu viaceré okolnosti, ako napr. obsah účtovnej dokumentácie ním predloženou, alebo nachádzanie sa tovaru v priestorov rodinného domu. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. účinného v roku 2002, podľa ktorého pokutu nebolo možné uložiť, ak uplynuli 3 roky od konca roka, v ktorom došlo ku konaniu zakladajúcemu právo na uloženie pokuty. Má za to, že právo vyrubiť v konkrétnej veci pokutu za konanie, ktoré sa stalo v roku 2002 zaniklo najneskôr 31.12.2005, v prípade aktuálne zákonom stanovenej 5 ročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty by zaniklo dňa 31.12.2007. Tvrdí, že ak sa vedie trestné konanie voči jeho osobe, je nemysliteľné, aby tá istá vec bola posudzovaná ako správny delikt, či priestupok, keďže o jednej skutkovej veci môže byť súčasne voči konkrétnej osobe vedené len jedno konanie. Trestné konanie bolo pritom začaté skôr než daňové. Rozhodnutie bolo vydané na základe úradného záznamu z daňovej kontroly, ktorý je nezákonný, pretože osvedčuje nečinnosť colného úradu a prekročenie lehoty na ukončenie daňového konania. Podľa neho výsledný protokol z daňovej kontroly je nezákonný dôkaz a to i s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010. Samotné rozhodnutie žalovaného neguje právo na vydanie rozhodnutia v primeranej a zákonom určenej lehote. Napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľne riadne odôvodnené, pričom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 227/2004, ZSP 5/2006, keďže nie je možné zistiť ako sa žalovaný vyporiadal s jeho argumentáciou prednesenou v odvolaní osobitne vo vzťahu k námietke retroaktívneho uplatňovania právnej normy. Žalovaný sa nevyporiadal ani s námietkou týkajúcou sa výzvy na podanie daňového priznania ako nútenia k priznaniu, čo odporuje právu obvineného z trestného činu nevypovedať a neurobiť nič, čo by prispelo k jeho obvineniu.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že námietky uvedené žalobcom v podanej žalobe sú takmer identické s námietkami, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu colného úradu, s ktorými sa vyporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, na dôvodoch tam uvedených trvá v plnom rozsahu, teda námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje za neopodstatnené.

17. Žalobca v danej veci žalobu doručil Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.11.2012.

18. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

20. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynutie lehota až v tomto neskoršom konaní.

21. Krajský súd bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 250f ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SPP zamietol.

22. Krajský súd k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú postupu a rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t. j. colného úradu toto: 23. Podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011, ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám obstará a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotovení protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety.

24. Podľa § 35 ods. 5 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad mu uloží pokutu do 49.790,87 Eur, ak ide o fyzickú osobu najmenej 331,93 Eur. Podľa písm. c) citovaného ustanovenia správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).

25. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012, ak nebolo podané priznanie v lehote podľa osobitných predpisov:

správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

26. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012 správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.

27. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012 správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2.

28. Podľa písm. h) citovaného ustanovenia správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčiní svojim konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.

29. Podľa § 155 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012 správca dane uloží pokutu od 60,00 Eur do 32.000,00 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane nie menej ako 10,00 Eur, najviac však do 6.000,00 Eur.

30. Podľa písm. f) bod 3 citovaného ustanovenia správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h).

31. Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

32. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že colný úrad v konaní nesprávne uplatnil procesný predpis, t. j. zákon č. 563/2009 Z. z. namiesto zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého mal v danej veci postupovať. Je pravdou, že žalobca porušil daňové predpisy v marci 2007, t. j. v čase platnosti a účinnosti zákona č. 511/1992 Zb., ale prvostupňový správny orgán, t. j. colný úrad začal predmetné konanie vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov až prvým úkonom smerujúcim voči žalobcovi a to spísaním úradného záznamu č. 6PDP/2012 25.04.2012 a jeho zaslaním žalobcovi. Citované ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. výslovne ukladá správcovi dane viesť daňové konanie v režime zákona č. 511/1992 Zb. po dátume 31.12.2011 len v prípade, ak sa daňové konanie začalo a neskončilo pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z., čo v danom prípade nenastalo. V konaní bolo opodstatnené aplikovať úpravu v zákone č. 563/2009 Z. z. aj z pozície analógie práva a to retroaktívnym použitím novšej právnej úpravy, ktorá pri sankcionovaní daňového subjektu za správny delikt nevyhovenia výzve správcu dane podať daňové priznanie, je voči dotknutej osobe priaznivejšia, pretože podľa § 35 ods. 5 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. výška uloženej pokuty mohla byť vyššia ako je to stanovené v § 155 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z..

33. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že v danej veci nebolo možné v daňovom konaní uplatniť absorpčnú zásadu z dôvodu, že žalobca už bol dvakrát za daný skutok správcom dane sankcionovaný s predpokladaným tretím sankcionovaním v trestnom konaní. Poukazuje na to, že rozhodnutím zn. 79/60918-5631 z 10.10.2008 colný úrad uložil žalobcovi v zmysle § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. pokutu vo výške 2.047,88 Eur (62.508,00 Sk) z dôvodu, že u neho zistil lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. žalobca nevedel preukázať.

34. Rozhodnutie colného úradu zn. 86/9005631/1/1000221/2012 z 22.05.2012, proti ktorému žalobca podal odvolanie a žalovaný o odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím zo 17.09.2012 č. 1030502/1112199/2012/CI je rozhodnutie na konanie žalobcu skutkovo odlišné od nepreukázania transparentnosti pri preukazovaní pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu. Pokuta preskúmavaným rozhodnutím bola žalobcovi uložená za neuposlúchnutie výzvy správcu dane, t. j. colného úradu ako orgánu štátnej daňovej správy podať daňové priznanie a zaplatiť daň, dôsledkom čoho bolo aj pristúpenie colného úradu k určeniu spotrebnej dane podľa pomôcok. Teda v danom prípade pasivita žalobcu ako daňového subjektu reagovať na výzvu správcu dane, t. j. colného úradu je skutkovo odlišná nielen od nepreukázania pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so zákonom, ale aj od prípadného skutku nepodania daňového priznania na spotrebnú daň riadne a včas (§ 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z. z.). Prvostupňový správny orgán správne posudzoval konanie - opomenutie žalobcu - nevyhovenie výzve správcu dane za konanie nestotožniteľné s inými skutkami, pričom týmto konaním žalobca súčasne naplnil dve odlišné skutkové podstaty správnych deliktov a to jednak podľa citovaného § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 a § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z..

35. Nie je možné tak, ako uvádza žalobca v žalobe skutkovo stotožňovať nepodanie daňového priznania podľa imperatívu v zákonnej hmotnoprávnej normy a odmietnutie vyhovieť výzve správcu dane na podanie daňového priznania a zaplatenia dane. V danom prípade žalobca bol sankcionovaný za to, že nereagoval na výzvu správcu dane podať daňové priznanie a zaplatiť daň, dôsledkom čoho bolo to, že správca dane k určeniu spotrebnej dane pristúpil podľa pomôcok.

36. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkami a úvahami žalobcu, že výzva colného úradu v zmysle § 42 zákona č. 511/1992 Zb. na podanie daňového priznania a zaplatiť daň mala predstavovať priamy nátlak na žalobcu ako obvineného, aby priznal čo je vyšetrované v trestnom konaní. Žalobcu správca dane vyzval v daňovom konaní v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré však vôbec nesúvisí s trestným konaním. Správca dane ani nemá právomoc posudzovať, či zákonná norma je v súlade alebo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Posudzovať zákonnosť môže iba ústavný súd. Výzva na podanie daňového priznania, ani fakticky nemôže predstavovať nepriamy nátlak na obvineného v trestnom konaní, pretože daňovému subjektu zastávajúcemu svoj názor o neexistencii vlastnej daňovej povinnosti by postačovalo pre splnenie výzvy správcu dane podať daňové priznanie s priznanou nižšou, resp. nulovou daňovou povinnosťou.

37. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú skutkového a právneho posúdenia danej veci krajský súd uvádza:

38. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia liehu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade s týmto zákonom a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako vlastným.

39. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z. daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo u nej nachádzal a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako vlastným. 40. Podľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako vlastným.

41. Podľa ods. 2 písm. i) citovaného ustanovenia colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1.659,69 Eur za správny delikt podľa ods. 1 písm. i) a taký lieh zabezpečí.

42. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, ktoré vznáša v súvislosti s predchádzajúcimi daňovými konaniami, žiada opätovné vypočutie U., či neuskutočnenia ústneho pojednávania, pretože tieto námietky vznášal v predchádzajúcich konaniach, s ktorými sa správca dane, ako aj odvolací správny orgán vyporiadal, resp. vo veciach, kde bola podaná žaloba sa s týmito námietkami vyporiadavali súdy a tieto v podstate nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím.

43. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

44. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním.

45. Správca dane - colný úrad má v zmysle citovaných ustanovení právo, ale aj povinnosť vykonávať, resp. viesť a usmerňovať dokazovanie v daňovom konaní. Daňový subjekt v daňovom konaní len preukazuje skutočnosti, ktoré mu ukladá zákon, resp. v intenciách zákona správca dane. Rozhodujúcou okolnosťou pri vydaní rozhodnutia v intenciách zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 563/2009 Z. z. nie je skutočnosť, či správca dane vykonal ústne pojednávanie za účasti alebo podľa návrhu účastníkov konania, ale okolnosť objektívneho preukázania vzniku daňovej povinnosti daňovému subjektu na základe získaných relevantných podkladov. V prípade existujúcich relevantných podkladov je správca dane v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený vydať v daňovom konaní rozhodnutie aj bez ústneho pojednávania dotknutými osobami a to aj na základe dôkazných prostriedkov nezískaných správcom dane priamou činnosťou, ale napr. len ich prevzatím, dôkaznej činnosti iného štátneho orgánu (zápisnice z výsluchu odvolateľa a svedkov v trestnom konaní, zápisnice o domovej prehliadke atď.). Vzhľadom na priebeh daňového konania nie sú dôvodné námietky žalobcu o absencii ústneho pojednávania vo veci a nevykonaní jeho návrhu vypočuť V. U. za jeho prítomnosti. Daňový úrad Liptovský Mikuláš vykonal miestne zisťovanie u V. U. 25.06.2007. Zisťovanie a obsah vyjadrenia V. U. v súvislosti s možnými obchodnými aktivitami so žalobcom bol colnému úradu známy už dňom doručenia písomnej odpovede Daňového úradu Liptovský Mikuláš z 25.06.2007. Žalobca až so značným odstupom (po roku a štvrť od miestneho zisťovania u V. U.) dňa 22.09.2008 požiadal o vypočutie tohto svedka na ústnom pojednávaní. S prihliadnutím na výsledku už skôr vykonaného dokazovania u V. U. s výsledkami daňového konania a vzhľadom aj na časový odstup nebolo návrhu žalobcu na opätovné vypočutie V. U. dôvodné a napokon takýto postup by bol aj v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti daňového konania.

46. K námietke žalobcu o obligatórnej povahe nariadenia ústneho pojednávania, čo vyplýva z §§ 11, 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. treba uviesť, že v prípade existujúcich relevantných podkladov správca dane je oprávnený vydať v daňovom konaní rozhodnutie aj bez ústneho pojednávania s dotknutými osobami a to aj na základe dôkazných prostriedkov nezískaných správcom dane, priamou činnosťou alebo napr. len ich prevzatím z dôkaznej činnosti iného štátneho orgánu. Ustanovenie § 11 zákona č. 511/1992 Zb. predstavuje iba definičný výpočet náležitosti zápisnice o ústnom pojednávaní a prislúchajúci formálny rámec, ale nevyplýva z neho, že správca dane má obligatórne a spôsobom požadovaným žalobcom v daňovom konaní viesť ústne pojednávanie. Zákon č. 511/1992l Zb. je založený na diametrálne odlišných procesných princípoch než zákon o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) alebo Občiansky súdny poriadok. Ústnym pojednávaním v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. sa rozumie pojednávanie uskutočnené pred správcom dane, resp. so správcom dane v osobnom kontakte s jeho zamestnancom, pri ktorom je zo strany správcu dane umožnené účastníkovi konania osobne sa vyjadriť k podkladom vedúcim k vydaniu rozhodnutia vo veci tak, ako tomu bolo aj v danej veci dňa 22.09.2008. Zo systematiky § 15 zákona č. l511/1992 Zb. je zrejmé, že obsah tohto paragrafu sa vzťahuje na okolnosti výkonu daňovej kontroly „a len“ v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, pokiaľ nie je v zákone č. 511/1992 Zb. uvádzané inak. V zmysle § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. iba kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Nič teda nenasvedčuje tomu, že obdobný rámec ústneho pojednávania by mali mať obligatórne všetky daňové konania. Podľa obsahu oznámenia colného úradu o začatí konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov zn. 9005638/1/952236/2012 z 25.04.2012 bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k predmetnej veci, ktorú možnosť ale žalobca nevyužil. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že bol preukázaný pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Uvedené posúdenie totiž bolo smerodajné v konaní colného úradu o uložení pokuty už právoplatným rozhodnutím zn. 7960918-5631 z 10.10.2008 alebo v konaní colného úradu o vyrubení dane právoplatným platobným výmerom zn. 73614/2008-5638, 132PVL/2008 z 03.12.2008, v ktorých rozhodnutiach sa správne orgány podrobne vyporiadali s uvedenou námietkou, teda či bol preukázaný pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu a s uvedenou námietkou sa vyporiadaval aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6S/163/2009-54 z 29.04.2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 4/10 z 29.09.2010. Z uvedených rozhodnutí, či už správnych orgánov alebo súdov vyplýva, že nebol preukázaný zo strany žalobcu pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu. Z uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu námietky žalobcu ohľadne tvrdení, že bol preukázaný pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu, ktorý bol zistený a nájdený pri domovej prehliadke je v tomto konaní už neopodstatnený a je právne irelevantný.

47. K námietke žalobcu kde poukazuje na to, že daný skutok mal byť posudzovaný ako priestupok a nie ako delikt podnikateľa krajský súd uvádza, že z okolnosti celého prípadu a v ňom preukázaných skutočností vyplýva, že u žalobcu sa zistilo značné množstvo zisteného liehu, predmetné priestory rodinného domu slúžili ako obchodné sídlo spoločnosti, v ktorých žalobca bol konateľom. Na adrese rodinného domu žalobca ako živnostník aj vedené miesto podnikania. Zo živnostenského listu č. 810-4845 vyplýva predmet činnosti žalobcu okrem iného aj „veľkoobchodný nákup a predaj drogérie, priemyselného tovaru“. Napokon žalobca do zápisnice o výsluchu obvineného ČVS: KRP-69/OEK-2005 zo 17.02.2006 uviedol, že tovar bol po záruke, takže sa ho snažil predať známym so zľavou, z čoho je zrejmé, že uvedený tovar neskladoval pre vlastné súkromné účely, ale za účelom jeho ďalšieho predaja, s použitím marketingových zliav na získanie odbytu tovaru po záruke. Preto ani nie je možné podľa názoru súdu, aby zistený lieh u žalobcu bol ním zadovážený a skladovaný pre jeho vlastnú potrebu.

48. K námietke žalobcu, že mu nebolo možné uložiť pokutu z dôvodu prekludovania sankcionovaného konania, ktoré podľa neho pripadá na rok 2002, krajský súd udáva, že za moment porušenia predpisov v konkrétnom konaní sa pre prípad ustanovenia § 154 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 563/2009 Z. z. a § 154 ods. l písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. považuje moment plynutia lehoty poskytnutej colným úradom vo výzve na podanie daňového priznania a to je marec 2007, to znamená, že prekluzívna 5 ročná lehota podľa ustanovenia § 35 ods. 21 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu porušenia daňových predpisov začala plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roku 2008 a teda uplynúť mala dňom 31.12.2012. Rovnakú dĺžku prekluzívnej 5 ročnej doby určuje aj § 155 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012.

49. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak je vo veci vedené trestné konanie, nie je možné za tú istú skutkovú vec ho sankcionovať aj v daňovom konaní. Treba uviesť, že trestné konanie sa skutkovo týka nelegálneho nakladania s komoditami podliehajúcimi spotrebnej dane (skladovanie liehu). V daňovom konaní je však žalobca postihovaný za odmietnutie vyhovieť výzve colného úradu na podanie daňového priznania. Z toho jednoznačne vyplýva, že v danom prípade nejde o postihovanie za tú istú skutkovú vec.

50. K námietke v súvislosti s predchádzajúcim sankcionovaním žalobcu treba uviesť, že rozhodnutím colného úradu zn. 7960918-5631 z 10.10.2008 žalobcovi podľa § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. v spojení s § 47 ods. 1 písm. i) bola uložená pokuta vo výške 2.074,88 Eur, pričom zákon č. 105/2004 Z. z. rozčleňuje protiprávne konanie konkrétnych osôb v závislosti od vecnej stránky konania dotknutého daňového subjektu a v závislosti od jeho personálneho štatútu, t. j. či daňový subjekt je právnickou alebo fyzickou osobou, resp. či jeho konanie porušuje daňové predpisy, súvisí alebo nie s jeho podnikateľskou činnosťou.

51. Zákon č. 105/2004 Z. z. v § 47 charakterizuje porušenie jeho predpisov právnickou osobou alebo osobou - podnikateľom ako „správny delikt“ posudzovaný správcom dane v zmysle zákona č. 105/2004 Z. z. a zákona č. 511/1992 Zb. a § 47a porušenie jeho predpisov fyzickou osobou, teda nepodnikateľom ako „priestupok“ podriadený režimu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Správny delikt zakotvený v § 47 zákona č. 105/2004 Z. z. predstavuje sankčný právny inštitút čo do princípov zodpovednosti subjektu, následkov i jeho protiprávneho konania a prísnosti postihu odlišne od priestupku, ktorý je zakotvený v § 47a zákona č. 105/2004 Z. z. alebo v priestupkovom zákone. Uvedené rozdelenie vychádza zo samotnej povahy a účelu zákona č. 105/2004 Z. z., ktorého zámerom je predovšetkým ochrana spoločenských vzťahov na úseku nakladania s liehom a s tým spojenou spotrebnou daňou. Vzhľadom na to, že podnikateľský režim dotknutých daňových subjektov predstavuje akýsi „vyšší, náročnejší a rozsiahlejší“ stupeň ich činnosti v tej ktorej oblasti normy správneho práva, teda aj zákona č. 105/2004 Z. z., zakotvuje zodpovednosť daňového subjektu za dopustenie sa správneho deliktu prísne, na základe objektívnej zodpovednosti bez výnimočne a bez prihliadnutia na subjektívnu stránku dotknutej osoby.

52. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

53. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, štátne orgánu môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

54. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že nie je ho možné sankcionovať za správny delikt, ak sa proti nemu vedie trestné konanie. Colný úrad ako správca dane a jemu nadriadený žalovaný postupovať môžu striktne iba podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda konanú z úradnej povinnosti len to, čo im zákon ukladá. V konkrétnom daňovom konaní colný úrad z úradnej povinnosti uložil pokutu žalobcovi za správny delikt podľa § 47 zákona č. 105/2004 Z. z., keďže mu to zákon ukladá a keďže duplicitu sankčného stíhania zakazuje priestupkový zákon štátnemu orgánu len v súvislosti so spáchaním priestupku.

55. Tvrdenie žalobcu v žalobe o nezákonnosti úradného záznamu z daňovej kontroly, keďže má osvedčovať nečinnosť colného úradu a prekročenie lehoty na ukončenie daňového konania je neopodstatnené a vytrhnuté z kontextu veci. Totiž ak orgán verejnej správy nevybaví vec/konanie v poriadkových lehotách stanovených zákonov, toto nemá za následok zákonnú povinnosť orgánu verejnej správy skončiť vec zastavením konania. Tento názor žalobcu sa prieči aj napr. § 45 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého je možné za splnenia ďalších podmienok vyrubiť daň alebo rozdiel dane až do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

56. Poukazovanie žalobcu na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2009 nie je správny, pretože tento nález sa týka (ne)zákonnosti dlhšiu dobu získavaného dôkazu (daňovej kontroly), ale nie priebehu samotného daňového konania, ktoré vychádzalo z dokazovania netýkajúceho sa daňovej kontroly, ale vzťahujúce sa na (ne)vyhovenie výzve správcu dane o podanie daňového priznania. Napokon z obsahu predložených administratívnych spisov a to predovšetkým administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že jemu ako odvolaciemu orgánu bolo odvolanie, ako aj spisový materiál správcu dane doručený 06.08.2012, pričom žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím zo dňa 17.09.2012 zn. 1030502/1112199/2012-CI, ktoré žalobou na preskúmanie rozhodnutia včas napadol žalobca.

57. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadal dôsledne so všetkými jeho námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pretože z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa osobitne vyporiadal s každou námietkou žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní a podrobne vyložil, že použitie „pôvodnej“ alebo „novej“ procesnej normy závisí od časového začatia plynutia, resp. neskončenia daňového konania. Žalovaný sa vyporiadal aj s otázkou nemožnosti vyzývať žalobcu na podanie daňového priznania, čo považuje ako nútenie k priznaniu, sa dostatočne v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vyporiadal.

58. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania súd nepriznal toto právo, pretože v konaní úspešný nebol. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Lehote na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.