KSKE/6S/298/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/298/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201225 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7012201225.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: ZEMPLÍN MARKET, s.r.o. so sídlom Slovenskej jednoty 13, Košice, zast. advokátom JUDr. Eugen Kostovčík, Advokátska kancelária so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/553069-1127059/2012/13389 zo dňa 21.08.2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020503/1/553069-1127059/2012/13389 zo dňa 21.08.2012, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a odmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I č. 695/231/88825/11/FrmM zo dňa 21.10.2011, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNP č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a odmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnote v sume 5.715,88 eura za zdaňovacie obdobie august 2009 daňovému subjektu ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., Košice potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia a zákonom stanovených podmienok pre založenou faktúrou č. XX X XXXX zo dňa 31.08.2009 (základ dane 30.000 eur, DPH 5.700 eur) od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. za čiastočnú opravu strešnej fólie na budove Obchodného centra Zemplín, ktorej vierohodnosť a pravdivosť nebola daňovým subjektom preukázaná. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, ale vykonal aj rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaná služba sprostredkovania bola prijatá od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak ako nastali. Pri preverovaní sprostredkovania vznikli pochybnosti o uskutočnení sprostredkovania obchodnou spoločnosťou z hľadiska vecného, personálneho a časového, preto správca dane preveroval tieto skutočnosti dožiadania podľa § 16 zák. 511/1992 Zb.. Postup v konaní správcu dane, ktorý zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesnou právnou normou a výsledky šetrenia možno použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. ide najmä o zápisnice o ústnom pojednávaní č. 695/320/5125/2011/Amri z 24.01.2011, č. 695/320/27622/2011/Amri z 11.4.2011, č. 695/320/40201/2011/Amri zo 16.05.2011, č. 695/320/29017/2011/Amri z 15.04.2011, odpoveď na dožiadanie č.600/321/39028/11/Buk zo 17.02.2011 a č. 740/320/13781/11/Reš z 19.05.2011. Na základe uvedených dôkazov správca dane vyvodil záver, že fakturovaná služba sa neuskutočnila tak ako je deklarovaná spornou faktúrou č. XX X XXXX z 31.08.2009 od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o..

Dôkazná povinnosť pre daňovníka - platiteľa dane nie je iba povinnosť, ale aj významným právom ktoré daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET, s.r.o. nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúre č. XX X XXXX z 31.08.2009. Uviedol, že práce boli riadne vykonané a neskúmal, či ich vykonala spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. vo vlastnej réžii alebo v subdodávke.

Bývalý konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. T. Q. uviedol, že niektoré činnosti boli vykonané vo vlastnej réžii, niektoré v subdodávke, ale si na bližšie okolnosti kto bol subdodávateľom nespomenul. Vtedajší zamestnanci spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. vykonali rôzne práce pre daňový subjekt, ale opravu strešnej fólie medzi nimi neuviedli. Konateľ spoločnosti VEFRA s.r.o. T. K. nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti ohľadne obchodov so spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o.. Spoločnosť SIBAZ, spol. s r.o. prijala v roku 2009 podnet na opravu strešnej fólie na budove OC Zemplín z 20.03.2009. Vykonala jej opravy vo viacerých obdobiach, reálnosť prác dokazuje periodicita ich realizácie, ako aj skutočnosť, že bola pri výstavbe OC Zemplín subdodávateľom strešnej krytiny generálneho dodávateľa stavby KB Building s.r.o., a presne vedela ako bola strešná fólia pokladaná, aký materiál bol použitý, v akej kvalite boli práce vykonané a poskytla záruku v trvaní 5 rokov. Neuviedla, že by bola strešná fólia už niekým iným, ako touto spoločnosťou opravovaná.

Z uvedených dôvodov má za to, že námietky daňového subjektu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia, nevykonania dokazovania správcom dane v súlade so zák. SNR č. 511/1992 Zb. nepredložení správcom dane jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie dane odpočítanej z predloženej faktúry sú nedôvodné. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdzovali.

K námietke pochybenia daňového subjektu pri výpovedi konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. T. K., že nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie zdaniteľného plnenia uskutočneného spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt na základe spornej faktúry zistil, že všetky zistenia uvádzané v odôvodnení dodatočného platobného výmeru majú svoj zmysel a opodstatnenie a sú schopné utvoriť obraz o obchodných aktivitách a samotnom výkone deklarovanej podnikateľskej činnosti daňového subjektu a jeho obchodných partnerov. Totožnosť osoby T. K., ako konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., nie je ani ťažiskovým a ani jediným dôkazom, na základe ktorého bol vydaný dodatočný platobný výmer.

K námietke ohľadom procesného pochybenia správcu dane, že nezabezpečil vykonanie dôkazu týkajúceho sa preverenia realizácie opravy strešnej krytiny na objekte OC Zemplín u daňového subjektu SIBAZ, spol. s.r.o. tak, aby daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET, s.r.o. mohol klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. uviedol, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky v spolupráci s inými daňovými úradmi a tretími osobami bolo plne v súlade s ustanovením § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. zistil, že správca dane vykonávajúci kontrolu u daňového subjektu ZEMPLÍN MARKET, s.r.o. požiadal Daňový úrad Trebišov o preverenie realizácie opravy strešnej krytiny na objekte OC Zemplín u daňového subjektu SIBAZ, spol. s r.o. Dožiadajúci správca dane v dožiadaní konkrétne, presne a jednoznačne uviedol svoje požiadavky na vykonanie potrebných preverení a zisťovaní. Dožiadaný správca dane vykonal v spoločnosti SIBAZ, spol. s r.o. miestne zisťovanie v zmysle § 14 zák. č. 511/1992 Zb., z ktorého spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 740/320/13110/2011/Reš zo dňa 13.05.2011 a zistené skutočnosti oznámil dožiadajúcemu správcovi dane. Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytovaní súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13 zákona. Z ustanovenia § 14 ods. 5 zák. č. 511/1922 Zb. vyplýva, že daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä podať potrebné vysvetlenia. Dožiadaný správca dane vykonaným miestnym zisťovaním spoločnosti SIBAZ, s r.o. preveroval uskutočnenie dodania služieb medzi spoločnosťou SIBAZ, spol. s r.o. a daňovým subjektom ZEMPLÍN MARKET, s.r.o.. Z uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane preveroval v spoločnosti SIBAZ, spol. s r.o. uskutočnenie dodania služieb, pričom bolo okrem dokladov potrebné požadovať vysvetlenie, čo vyplýva aj z § 14 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. Vzhľadom na priebeh a výsledok miestneho zisťovania správca dane nepovažoval za potrebné predvolať iné osoby ako svedkov. Ak sa miestne zisťovanie chápe ako určitý druh ohliadky, pri ktorej správca dane vlastným pozorovaním zisťuje, preveruje alebo objasňuje skutočnosti relevantné pre zákonný a efektívny výkon správy daní, potom je prirodzené a logické , že pri objasňovaní skutočností je potrebné aj vyjadrenie daňového subjektu, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, čo predpokladá aj ust. § 14 ods. 5 zákona. Miestne zisťovanie bolo vykonané za účelom preverenia dokladov, ktoré sa týkali uskutočnenia fakturovanej služby a dotknutá osoba podala aj potrebné vysvetlenie.

Je nesporné, že v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb., že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má právo počas daňovej kontroly klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, ale v danej daňovej kontrole správca dane zabezpečoval dôkaz svedkom v prípade p. T. Q., G. T., I. L., T. K., o týchto výsluchoch bol daňový subjekt upovedomený a niektorých sa aj zúčastnil. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 695/320/66624/2011/Amri zo dňa 26.07.2011 je zrejmé, že daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET, s r.o. bol oboznámený so stavom a priebehom výkonu daňovej kontroly so zisteniami získanými v rámci dožiadaní, písomných svedeckých výpovedí, s kontrolnými zisteniami a inými šetreniami teda aj s vykonaným miestnym zisťovaním spoločnosti SIBAZ, spol. s r.o. a bola mu predložená k nahliadnutiu aj zápisnica o miestnom zisťovaní č. 740/320/13110/2011/Reš zo dňa 13.05.2011.

K poukázaniu na rozsudok ESD z 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03, ktorý rieši plnenia, ktoré sú poznačené podvodom v daňových vzťahoch „úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane“ uviedol, že tento sa nevzťahuje na preskúmavanú vec, nakoľko v danej veci skutkový stav je jasný a nesporný a v konaní daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Daňový subjekt mal dostatočný priestor vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam správcu dane, byť prítomný pri výsluchu svedkov, klásť otázky a zaujať stanoviska k rozhodnutiam, resp. právnym vetám v nich obsiahnutým sa musí pristupovať s náležitou pozornosťou, aby sa im nepriznávala rovnaká alebo dokonca väčšia právna sila ako všeobecne záväzným právnym predpisom a aby dôsledne posudzovali, či ide o skutkovo podobný prípad obsiahnutý v rozsudku.

V podanej žalobe žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

V prvej časti poukázal na to, aké dokazovanie vykonal správca dane ako postupoval pri výkone dokazovania v priebehu daňovej kontroly a ako vyhodnotil, urobil záver z vykonaného dokazovania. V ďalšej časti uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zák. č. 511/1992 Zb. medzi správcu dane a daňový subjekt. Správca dane vykonané dôkazy hodnotí podľa vlastnej úvahy a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotenie dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti musia byť získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pravdivosť dôkazov a ich preukázaná hodnota. Správca dane je povinný prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj na to, čo uvedie daňový subjekt.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č. 3 Sžf 1/2010 z 19.10.2010, v ktorom sa vyskytla zásadná právna otázka posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti v osobe dodávateľa, keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne dodal kontrolovanému platiteľovi dane. V danom prípade bola sporná skutočnosť, či dodávateľ kontrolovaného subjektu, ktorý uplatnil daň voči odberateľovi ako platiteľovi vyrobil a dodal, resp. obstaral. Najvyšší súd poukazuje na to, že ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu ako kontrolovaného daňového subjektu, za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné procesy a obstarávacie procesy tovaru iných subjektov pred dodaním tovaru. V danom prípade nebola spochybnená materiálna existencia tovaru. Subjekt disponuje odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom.

Preto sa domnieva, že v prípade preverovania spoločnosti VEFRA s.r.o. ako dodávateľa pre spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. svedecká výpoveď konateľa spoločnosti T. K. nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie zdaniteľného plnenia uskutočneného spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. pre daňový subjekt na základe faktúry č. XX X XXXX z 31.08.2009. Konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čo potvrdil aj kontrolovaný daňový subjekt. REVANGE SERVIS s.r.o. uskutočnil samotné zdaniteľné plnenie v zmysle predmetnej faktúry. Preto sa domnieva, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, čo spočívalo v jeho nesprávnej úvahe, že spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. nemohla zabezpečiť opravu strešnej fólie, keďže ju zabezpečovala aj spoločnosť SIBAZ spol. s r.o.. To, že spoločnosť iba vykonala opravu strešnej krytiny neznamená, že inú opravu tej istej strechy nemohla vykonať aj spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o..

Domnieva sa, že správca dane pri výkone kontroly nepostupoval v súlade s § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., ako ani článkom 48 ods. 2 Ústavy SR.

Namietal procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v tom, že požiadal dožiadaním č. 695/320/32813/2011/Armi DÚ Trebišov o preverenie realizácie opravy strešnej krytiny na objekte OC ZEMPLÍN u daňového subjektu SIBAZ spol. s r.o. Trebišov, pričom na základe odpovede na dožiadanie správcu dane konštatoval, že opravu strešnej krytiny vykonala spoločnosť SIBAZ spol. s r.o. a nie spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. Na základe uvedeného dožiadania boli zistené skutočnosti, ktoré mali mať podstatný vplyv pri dokazovaní, pretože DÚ Košice I pochybil, keď nevykonal prostredníctvom DÚ Trebišov vypočutie svedka a to konkrétne konateľa spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. a domnieval sa, že správca dane mal zabezpečiť vypočutie svedka za prítomnosti daňového subjektu. Teda, aby sa mohol k tomuto vyjadriť v zákone ustanoveným spôsobom. Má za to, že bez ohľadu na účastníkov konania o svedeckú výpoveď ide vždy, keď osoba rozdielna od daňového subjektu oznamuje správcovi dane konkrétne poznatky vzťahujúce sa k daňovému subjektu a jej výsluch je vykonaný za účelom zistenia týchto poznatkov. Teda dokazovanie dožiadanie malo byť vykonané výsluchom svedka, ktorému by mohol klásť otázky, čo by bolo v súlade s ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb., keďže správca dane nevykonal dôkaz výsluchom svedka (SIBAZ spol. s r.o.) nemohol správca dane ani dospieť k záveru, že riadne a úplne vykonal dôkazy a umožnil daňovému subjektu využiť svoje právo, ktoré mu poskytuje zákon o správe dani.

V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 7 a § 23 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré upravujú inštitút svedka ako osoby, ktoré má priame alebo sprostredkované informácie týkajúce sa iných osôb ktoré sú dôležité pre konanie vo veciach dani. Svedok sa považuje za subjekt nezastupiteľný a nezameniteľný. Preto v danom prípade svedecká výpoveď bola získaná v rozpore s právnymi predpismi a nemôže byť žiadnym dôkazným prostriedkom.

Správca dane je povinný prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo ako aj na to, čo uvedie daňový subjekt. Pri odôvodnení svojich záverov musí uviesť aj to, prečo na niektoré dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej hodnoty za druhoradé.

Upriamil pozornosť na Prílohu č. 6 zák. 222/2004 Z. z., ktorou došlo k implementácii právnych noriem Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky a v rámci ktorého do nášho poriadku bola včlenená aj Šiesta smernica Rady 77/388/ EHC zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty.

V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 12.01.2006 v spojených veciach C- 354/03, C-355/03, C- 484/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice): Optigen Ltd., Fulcrum Elecronics Ltd., Bond House systems Ltd. Proti Commissioners of Customs and Excise. (Šiesta smernica týkajúca sa DPH - článok 2 bod 1, článok 4 ods. 1 a 2 a článok 5 ods. 1 - Odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe - Hospodárska činnosť - Osoba podliehajúca dani - Dodávka tovarov - Plnenia, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca, do ktorého patrí subjekt, ktorý si neplní záväzky, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používa IČ platiteľa DPH - podvod typu „kolotoč“) a zároveň odcitoval výrok tohto rozhodnutia v plnom znení. Uviedla, že z rozsudku vyplýva, že nárok na odpočítanie dane sa posudzuje výlučne vo vzťahu k dodávateľovi a vzniku daňovej povinnosti dodávateľom. Žiadne predchádzajúce ani nasledujúce vlastnícke vzťahy k predmetu plnenia nemôžu mať vplyv na vzniknutý nárok. Takýto záver jednoznačne vymedzuje oprávnenie správcu dane pri preverovaní skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie daňových povinnosti. Správca dane v rámci daňovej kontroly nie je oprávnený preverovať predchádzajúce vlastnícke vzťahy k predmetu plnenia a to ani pri podozreniach na podvodné správanie v reťazci dodávok, pretože žiadne negatívne, či pozitívne zistenia nemôžu mať vplyv na uplatnený nárok na odpočítanie dane.

Správca dane pri výkone kontroly nepreukázal, nespochybniteľné porušenie § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Domnieva sa, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade so zák. č. 511/1992 Zb., nepredložil jednoznačne a nespochybniteľné dôkazy vo veci tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie dane odpočítanej z faktúry vystavených dodávateľskou spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o.. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané.

Má za to, že správca dane pri kontrole zdaňovacieho obdobia august 2009 nepostupoval dôsledne v súlade s § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a vydané rozhodnutie bolo vydané na základe neúplného, resp. nesprávneho zisteného skutkového stavu.

Zároveň v súlade s § 250c ods. 1 O. s. p. žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane, nakoľko ich okamžitým výkonom hrozí mu závažná ujma v zmysle ohrozenia jeho podnikateľskej činnosti.

Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že z rozhodnutia daňových orgánov vyplýva, že ťažiskovým dôkazom odôvodňujúcim nepriznanie nároku na odpočítanie dane z faktúry č. XX X XXXX v sume 5.700 eur od spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. zo zistenia spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Trebišov o preverenie realizácie opravy strešnej krytiny na objekte OC Zemplín u daňového subjektu SIBAZ spol. s r.o.. Ak sa miestne zisťovanie chápe ako určitý druh ohliadky, pri ktorej správca dane vlastným pozorovaním zisťuje preveruje alebo objasňuje skutočnosti relevantné pre zistenie a efektívny výkon správy dani, potom je prirodzené a logické, že pri objasňovaní skutočnosti je potrebné aj vyjadrenie daňového subjektu, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva tak, ako to predpokladá § 14 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. Miestne zisťovanie v danom prípade bolo vykonané za účelom preverenia dokladov, ktoré sa týkali uskutočnenia fakturovanej služby a dotknutá osoba podala aj potrebné vysvetlenie. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní z 13.05.2011 je zrejmé aj to, že zápisnica nemá znaky zápisnice z vypočutia svedka, ale je zápisnicou z miestneho zisťovania, ktorá nemá povahu svedeckej výpovede.

V danom prípade bolo potrebné objasniť to, aké služby pre žalobcu vykonala spoločnosť SIBAZ spol. s r.o. a preto podľa neho miestne zisťovanie nebolo adekvátnym dôkazným prostriedkom pri zisteniu jednej z podstatných otázok k predmetu sporu. Miestne zisťovanie malo byť vykonané za účelom preverenia dokladov, ktoré sa týkali uskutočnenia fakturovanej služby a dotknutá osoba podala aj potrebné vysvetlenie. Tieto doklady boli preverované u žalobcu a teda nebolo potrebné ich opätovne preverovať miestnym zisťovaním u dodávateľa. Samotná ohliadka na mieste nemala žiaden význam a z miestneho zisťovania jedinú a rozhodujúcu hodnotu závažnosti pre rozhodnutie vo veci samej mali len poskytnuté vysvetlenia a v predmetných vysvetleniach išlo o nosný argument správcu dane k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z faktúry č. XX X XXXX v sume 2.700 eur od spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/ 28,32,33,34/2011 z 20.06.2012, v ktorom Najvyšší súd po prvýkrát uviedol názor a jednoznačne deklaroval inštitút výpovede svedka a rozdiel medzi inštitútom miestneho zisťovania a inštitútom svedeckej výpovede. Podľa názoru Najvyššieho súdu v uvedenom rozsudku, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. Teda Najvyšší súd SR dospel k záveru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva žalobcu upraveného v § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb., čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatých daňových rozhodnutí. Vo veci právnych dôsledkov postupu v rozpore s § 15 ods. 5 písm. e/zák. č. 511/1992 Zb. súd poukazuje na to, že nezistil žiaden relevantný dôvod (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu, alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), aby sa odchýlil od judikatúry najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 3Sžf/81/2008, 5Sžf/5/2009, 3Sžf/35/2009).

Preto, ak zástupca spoločnosti SIBAZ spol. s r.o., počas miestneho zisťovania poskytoval informácie o dôležitých okolnostiach, týkajúcich sa žalobcu, ako daňového subjektu, teda oznamoval správcovi dane konkrétne poznatky vťahujúce sa k daňovému subjektu a jeho výsluch bol vykonaný za účelom získania takýchto poznatkov, išlo o ústnu svedeckú výpoveď. Ak správca dane neoznačil účastníka konania, ktorý oznamoval konkrétne poznatky vzťahujúce sa k daňovému subjektu za svedka, potom postupoval v rozpore nielen so zákonom č. 511/1992 Zb., ale aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Z § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že daňový subjekt má zákonné právo počas daňovej kontroly klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, potom správca dane dôkaz svedkom mal zabezpečiť tak, aby daňový subjekt mohol svoje zákonné právo aj uplatniť. Vo svedeckých výpovediach, pri ktorých bolo žalobcovi odňaté právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky, ide o dôkazné prostriedky, ktoré nie je možné osvedčiť za dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Uvedený postup správcom dane bol preto aj v rozpore s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 2 a čl. 48 Ústavy SR a už uvedeným ustanovením § 2 ods. 2 a § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb., pretože je neprípustné, aby daňové orgány uvedené práva daňového subjektu, ktoré sú súčasťou ústavne zaručených zásad spravodlivého procesu akýmkoľvek spôsobom obchádzali alebo oslabovali.

Nie je možné zamieňať povinnosť správcu dane zistiť podľa ust. § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, čo najúplnejšie s dôkazným bremenom žalobcu podľa § 29 ods. 8 uvedeného zákona a požadovať od neho, aby prevzal zodpovednosť za splnenie výlučnej povinnosti správcu dane zabezpečiť úplnosť dokazovania. V danej veci správca dane nepostupoval podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., pretože skutkový stav nebol zistený presne a dostatočne spoľahlivo a jeho závery sú aj z tohto dôvodu predčasné a nepodložené.

Správca dane ako aj žalovaný v odôvodnení rozhodnutí poukazujú na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 695/320/40201/2011/Armi z 19.05.2011 so svedkom, bývalým konateľom spoločnosti VEFRA, s.r.o. T.. K., ktorý nevedel, kde sa OC Zemplín nachádza, nevedel, čo tam robil, podpísal zmluvu o sprostredkovaní z 01.12.2008, no nevedel uviesť, kto ju vypracoval a či ju vôbec vypracoval on, aké konkrétne činnosti vykonal v zmysle citovaných podmienok. Z rozhodnutia daňových orgánov však nevyplýva, ako zhodnotil nevedomosť T.. K. vzhľadom na skutočnosť, že tento utrpel úraz hlavy cca pred rokom a pol, čo je vedené na OR PZ, ÚJKP Košice, jednalo sa o trestný čin lúpeže, vec bola pred podaním žaloby a existujú lekárske správy o úraze hlavy . Nie je možné vylúčiť, že nevedomosť tohto svedka mohla byť spôsobená práve vážnym úrazom hlavy.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v dodatočnom platobnom výmere č. 695/231/88825/11/SrmM z 21.10.2011 ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Zároveň uviedol, že v podanej žaloba žalobca uviedol doslovné znenie odvolania podané dňa 18.01.2012.

K námietke, že správca dane nespochybniteľné nepreukázal porušenie § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. nevykonal dokazovanie v súlade so zák. č. 511/1992 Zb. nepredložil jednoznačne a nespochybniteľné dôkazy vo veci, bol jeho postup pri vybavovaní rozhodnutia v rozpore so základnými zásadami daňového konania upravenými v § 2 zák. č. 511/1992 Zb., rozhodnutie je v rozpore s § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. a § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a v rozpore so skutkovým stavom uviedol, že platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku za dodanie tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané.

Poznatky, na ktoré platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojim charakterom vypovedajú, či tento nárok treba doložiť, preukázať. Zák. č. 222/2004 Z. z. určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, ktoré treba zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Faktúra z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná je len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vznikla daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ, to je osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa. Ide o osobu, ktorá má platiť daň z pridanej hodnoty a súčasne, ktorá uskutočnila plnenie v rámci podnikania.

Zo spisu zistil, že konanie správcu dane, ktorému zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb.. Správca dane hodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade s § 2 ods. 3 uvedeného zákona jednotlivo a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prioritou pritom bola ich pravdivosť a preukazná hodnota, pričom hodnotením dôkazov zabezpečil objektívne pravdivé a úplne zistenia skutkového stavu veci. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní spochybnil uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných plnení platiteľom uvedeným na predmetných faktúrach.

Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi daň, neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že žaloby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je povinný platiteľ preukázať a za správnosť, ktorých zodpovedá.

V prípade, ak ide napríklad o práce pre daňové účely je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou (rozsudok NS SR č. k. 1Sž - ks 262/2004). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý odpočet uplatňuje musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Z dikcie § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. vyplýva základná podmienka za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty a to, aby išlo o službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z..

V písomnom vyjadrení k doplneniu žaloby uviedol, že žalobca aj v doplnení žaloby uviedol námietky, ktoré už boli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Trvá na svojom písomnom vyjadrení, ktoré zaslal súdu a zároveň uviedol, že v zmysle § 250h O. s. p. žalobca môže rozsah napadnutého správneho rozhodnutia rozšíriť len v lehote podľa § 250b, t. j. do lehoty na podanie žaloby. Uviedol, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má dôkazné bremeno, ktoré plne v rámci dokazovania môže využiť pred správcom dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný využiť z inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Pri tejto činnosti správca dane, ktorá predchádza vyrubeniu daňovej povinnosti musí dôsledne uplatňovať aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľne a účelné nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a tým pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.). Vyhodnotenie zistených skutkových okolnosti musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantnej zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane, je dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochyb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom konaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovaní a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú majú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, alebo akceptuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.

V zmysle nálezu ÚS SR III. US 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa oba tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný uviesť) dôkazná povinnosť. Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si Daňový subjekt plní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkazu.

Ak ale správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov (žalobca nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu), vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Uvedeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednácej.

V danom prípade správca dane mal pochybnosti o tom, či fakturovanú službu za čiastočnú opravu strešnej fólie na budove OC Zemplín skutočne uskutočnila spoločnosť uvedená na predmetnej faktúre REVANGE SERVIS s.r.o..

Z ustálenej judikatúry NS SR rozsudok vo veci č. 2 Sžf/28/2010 z 18.05.2011 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

Správca dane v zmysle vykonaného dokazovania ako aj vyhodnotenia predložených dokladov objektívne spochybnil vierohodnosť, správnosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom ako aj postup žalobcu pri uplatnení zákona č. 222/2004 Z. z., čo aj riadne odôvodnil a vysvetlil detaily v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Dôkazná povinnosť bola pre žalobcu nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúre od dodávateľa a REVANGE SERVIS s.r.o.. Sporná faktúra č. XX X XXXX zo dňa 31.08.2009 vystavená dodávateľom a REVANGE SERVIS s.r.o. bola vystavená bez reálneho uskutočnenia služieb dodávateľom uvedeným na faktúre. Uskutočnenie služby spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. žalobca nevedel reálne preukázať a neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočne reálne dodanie tejto služby žalobcovi podľa § 19 zák. č. 222/2004 Z. z., teda skutočné dodanie vo faktúre uvedenej služby dodávateľom uvedeným na tejto faktúre nebolo možné ani uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1,2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. a faktúra nebola vystavená od reálneho dodávateľa podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z. z..

Krajský súd účastníkov upovedomením z 12.02.2013 upovedomil, že v zmysle § 250c ods. 1 posledná veta O. s. p. v žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného z 21.08.2012, č. 1020503/1 553069-1127059/2012/13389 nevyhovuje.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného i správcu dane písomným vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane DÚ Košice I (ďalej len správca dane) začal u daňového subjektu ZEMPLÍN MARKET s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, marec až december 2008, január až august, október až december 2009, január až august 2010, ktorá bola vykonaná v zmysle § 15 zák. č. 511/1992 Zb. podľa § 15 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. bola daňová kontrola začatá bez písomného oznámenia o výkone daňovej kontroly spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 695/320/87421/2010/Amri dňa 21.10.2010. Daňová kontrola bola ukončená 7.10.2011 prerokovaním protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 695/320/74059/2011/Amri a dodatku k protokolu. tento protokol bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru č. 695/231/88825/11/FrnM z 21.10.2011, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 5.7015,88 eura. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z..

Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 5.715,88 eura z daňových dokladov za nákup pohonných látok vo výške 20% z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie, a to v sume 15,88 eura, nakoľko nemohol preukázať rozsah použitia pohonných látok. Z faktúry č. XX X XXXX z 31.08.2009 (základ dane 30.000 eur DPH 5.700 eur) od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. za čiastočnú opravu strešnej fólie na budove OC Centrum. Daňovému subjektu ZEMPLÍN MARKET s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry z 31.08.2009 č. XX X XXXX od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. za čiastočnú opravu strešnej fólie na budove OC Zemplín z dôvodu, že nebolo preukázané, že predmetné práce v skutočnosti realizoval, resp. zabezpečil uvedený dodávateľ.

Uviedol, že v prípade uvedenej faktúry boli práce riadne vykonané, ale neskúmal, či tieto práce vykonala spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. vo vlastnej réžii alebo subdodávke. Správca dane preveroval aj spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. dožiadaním mieste príslušného správcu dane DÚ Bratislava I, ale pre overenie nebolo možné vykonať, pretože daňový subjekt zásielky prevzal, k správcovi sa nedostavil a zásielky od konateľa spoločnosti sa vracali s poznámkou, že je neznámy. Bývalý konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. T. Q. vo svedeckej výpovedi uviedol, že strecha bola poškodená na viacerých miestach a zatekalo do kójí nájomníkov, ale nepamätal sa, či strecha bola poškodená. z dôvodu veternej smršte, ľadovca alebo sa jednalo o vandalov. Niektoré činnosti boli vykonané vo vlastnej réžii, na mená zamestnancov si svedkov si nespomína, časť bola vykonaná v subdodávke, ale nespomenul fakt kto bol subdodávateľom. Uviedol že menila sa len poškodené časti fólie, čo predstavovalo viac ako polovicu rozlohy strechy. Daňový subjekt ZEMPÍN MARKET s.r.o. uviedol, že sa jednalo o pretesnenie celej strechy OC Zemplín v rozmere 5.780 m2, čo je, ale v rozpore s tvrdením dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o.. Svedkovia I. L. a G. T., ako zamestnanci spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. uviedli, že pre zamestnávateľa, t. j. REVANGE SERVIS s.r.o. vykonávali činnosti aj na budove OC Zemplín, ale opravu strešnej fólie neuviedli, žeby vykonávali. Svedkyňa a zamestnankyňa REVANGE SERVIS s.r.o. C. Q. uviedla, že pre svojho zamestnávateľa vykonávala väčšinou administratívne práca a výzdoby v OC Zemplín. Úrad boja proti korupcii Košice správcovi dane zaslal dodávateľské faktúry spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. vystavené spoločnosťou VEFRA s.r.o. o Košice, ktoré boli vystavené v rôznych zdaňovacích obdobiach s predmetom fakturácie technickoadministratívna výpomoc, z ktorého sa nedalo jednoznačne zistiť, ktoré z predložených faktúr prislúchali k faktúre č. XX X XXXX od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. pre ZEMPLÍN MARKET s.r.o.. Správca dane vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka vtedajšieho konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o. T. K., ktorý si na bližšie skutočnosti týkajúce sa vzájomných obchodov nespomínal a nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti ohľadom obchodov so spoločnosťou REVANGE SERVIS s.r.o. a preto jeho výpoveď nepovažoval za hodnovernú. Svedok Š. U., manažér OC Zemplín uviedol, že v roku 2009 bola na budove OC Zemplín opravovaná strešná fólia, podnet na opravu dával osobne na základe požiadaviek nájomcov kóji a z dôvodu zabezpečenia vhodnej vizáže OC Zemplín. Strecha bola zničená cca 40% z dôvodu, že po streche chodili robotníci, ktorí vykonávali údržbárske práce . Práce určite vykonala spoločnosť SIBAZ spol. s r.o., Trebišov, ktorá vykonala záručné opravy v plnom rozsahu , aj práce naviac. Na streche boli riešené aj následky po páde vzduchotechnického potrubia na strechu. Táto spoločnosť bola subdodávateľom generálneho dodávateľa stavby KB Building s.r.o. a dával na strechu záruku 5 rokov. On kontroloval vykonané práce priebežne počas výkonu, ale aj po ich ukončení a bol v kontakte s majiteľkou spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. p. Ž. a R.. Práce boli kontrolované fyzicky obidvoma konateľmi ZEMPLÍN MARKET, s.r.o.. Tento svedok správcovi dane doručil zoznam firiem, ktoré sa zúčastnili na stavebných opravárenských, údržbárskych alebo obchodných prácach v roku 2008 a 2009 na OC Zemplín, z ktorých bolo zistené, že opravu strechy vykonala spoločnosť SIBAZ spol. s r.o. a REVANGE SERVIS s.r.o. Správca dane zistil z odpovede na dožiadanie č. 740/320/13781/11/Reš z 19.05.2011, že spoločnosť SIBAZ, spol. s r.o. prijala v roku 2009 podnet na opravu strešnej fólie na budovu OC Zemplín dňa 20.03.2009 vykonala jej opravy, za čo vystavila pre daňový subjekt príslušné faktúry, ktoré preukázali, že táto spoločnosť vykonala opravy strešnej fólie vo viacerých obdobiach, pričom faktúra od spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. preukázala, že táto mala vykonávať práce len jedenkrát naviac v rovnakom období ako spoločnosť SIBAZ spol. s r.o. Reálnosť prác realizovaných spoločnosťou SIBAZ, spol s r.o. dokazuje nielen periodicita ich realizácia, ale aj skutočnosť, že bola pri výstavbe OC Zemplín subdodávateľom strešnej krytiny generálneho dodávateľa stavby KB Building s.r.o., ktorá presne vedela ako bola strešná fólia pri výstavbe pokladaná aký materiál bol použitý a v akej kvalite boli práca vykonané a poskytnutá záruku v trvaní 5 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 písm. a/ uvedeného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ktorú je povinný platiť z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a tak pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pri tom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu, alebo mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Pri správe dane vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia mieste príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistení oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa ods. 2, ak tak ustanovuje osobitný zákona lebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly.

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok v dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane je oprávnený na účely správy dane a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom.

Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo okrem iného môže byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia, nahliadať do zapožičaných dokladov u správcu dane a iné.

Zároveň v ods. 6 uvedeného ustanovenia je uvedené, aké kontrolovaný subjekt má vo vzťahu k správcovi dane povinnosti a okrem iného poskytnúť správcovi dane požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo technickej forme. Predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu, zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov, alebo poskytnúť výpisy prípadne kópie.

Podľa § 29 ods. 1 až 4 zák. č. 511/1992 Zb. v dokazovanie vykoná správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznanie, hlásenia odpovede na výzvy správcu dane a podobne) a svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnicou o miestnom zisťovaní a ohliadke. Povinné záznamy vedené daňovým subjektom a doklady k ním.

Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať z priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamom vedených daňovým subjektom.

Na základe vykonaného dokazovania správcom dane bolo preukázané, že platiteľovi dane ZEMPLÍN MARKET s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov za nákup pohonných látok vo výške 100% preukázateľných výdavkov, nakoľko nemohol preukázať rozsah použitia pohonných látok a bolo mu zohľadnené iba odpočítanie dane z daňových dokladov za nákup pohonných látok vo výške 20% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 15,88 eur, lebo ako uviedol kniha jazdy sa stratila, ale napokon v súvislosti s týmto neuznaním žalobca ani v žalobe nevzniesol žiadne námietky.

Žalobca tak, ako v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru tak aj v žalobe iba namietal, že správca dane nespochybniteľne nepreukázal porušenie ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z., nevykonal dokazovanie v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., nepredložil jednoznačne a nespochybniteľné dôkazy vo veci. Postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a zák. č. 222/2004 Z. z. a postup správcu dane bol aj v rozpore s ust. § 29 ods. 2 v rozpore s § 14 a § 15 zák. č. 511/1992 Zb. Predovšetkým, čo sa týka vykonania dokazovania dožiadaným DÚ Trebišov, a to miestnym zisťovaním pričom podľa názoru žalobcu správca dane mal vykonať dokazovanie prostredníctvom DÚ Trebišov výsluchom svedka konateľa spoločnosti SIBAZ s r.o., kedy mohol svedkovi klásť otázky, keďže takýto postup správca dane nezvolil, tým bol ukrátený na svojich právach v priebehu daňovej kontroly a vykonávania dokazovania.

Z citovaného ust. § 29 zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, ktorý aj určuje aké dôkazy vykoná, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktoré možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi.

Ďalej z citovaného ustanovenia vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Preukazuje predovšetkým skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní hlásení a vyúčtovaní alebo, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dani nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, t. j. objekt, subjekt a právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.

Správca dane pri hodnotení dôkazov využíva zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ale táto zásada nedáva mu právo svojvoľne a účelovo nakladať so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane, viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané v daňovom priznaní.

Je na správcovi dane, ktorý vedie daňové konanie a vykonáva dokazovanie, aby podľa svojej úvahy zvážil aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií.

Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne len na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti v priebehu dokazovania aj na jej vzájomnom prelínaní a uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá akceptuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Toto vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR, r. č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 v zmysle, ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie, t. j. povinnosť tvrdiť, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomne doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný uviesť, t.j. dôkazná povinnosť. Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zák. č. 431/2002 Z. z.. Týmto si vlastne daňový subjekt plní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj svoju zákonnú povinnosť dôkaznú, pretože na ňom je dôkazné bremeno. Na druhej strane, ak správca dane pri preverovaní predložených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybni vierohodnosť pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť, vyplývajúcu mu z § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a potom je opäť na daňovom subjekte, aby predložil alebo navrhol ďalšie dôkazy, ktoré by vyvrátili spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane.

Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. z rozsudku vo veci sp. zn. 2/Sžf/28/2010 zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod daňovou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

Z citovaného ust. § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ako dôkaz môžu slúžiť jednak svedecké výpovede, znalecké posudky, ale aj zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke a iné, pričom všetky dôkazy nesmú byť získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.

V danom prípade správca dane na základe výsledkov kontroly neuznal odpočítanie dane z faktúry č. XX X XXX zo dňa 31.8.2009 (základ dane 30.000 eur, DPH 5.700 eur) od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o., Košice za čiastočnú opravu strešnej fólie na budove OC Zemplín.

Uvedenú skutočnosť mal správca dane preukázaným vykonaným dokazovaním a to predovšetkým výsluchom svedkov T. Q., bývalý konateľ spoločnosti REVANCE SERVIS s.r.o. zamestnancami tejto spoločnosti I. L., G. T., C. Q., T. K., vtedajším konateľom spoločnosti VEFRA s r.o., Š.A. U., manažérom OC Zemplín miestnym zisťovaním prostredníctvom DÚ Trebišov v spoločnosti SIBAZ , spol. s r.o. Trebišov, ktorým bolo preukázané, že dodávateľ REVANGE SERVIS s.r.o., práce uvedené na faktúre č. XX X XXXX zo dňa 312.08.2009 nemohol vykonať (čiastočnú opravu strešnej fólie), lebo nebolo preukázané, aby zamestnanci tejto spoločnosti tieto práca vykonávali a vtedajší konateľ spoločnosti T. Q. nevedel sa ani vyjadriť, či práce boli vykonané zamestnancami spoločnosti alebo vykonané v subdodávke, iba si spomenul na to, že menila sa viac ako polovica rozlohy strechy, t. j. viac ako 2.500 m2, pričom sám daňový subjekt ZEMPLÍN MARKET, s.r.o. uvádzal, že mala byť pretesnená celá strecha OC Zemplín v rozmere 5.780 m2. Z odpovede na dožiadanie od správcu dane DÚ Trebišov, ktorý vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. Trebišov dňa 19.05.2011 č. 740/320/13781/11/Reč boli predložené listinné dôkazy konateľkou spoločnosti, že táto spoločnosť v roku 2009 prijala podnet zo dňa 20.03.2009 na opravu strešnej fólie na budove OC Zemplín, vykonala opravy, za čo vystavila príslušné faktúry, ktoré preukázali, že vykonala opravy strešnej fólie vo viacerých obdobiach, reálnosť realizovaných prác dokazuje nielen periodicita ale aj skutočnosť, že bola pri výstavbe OC Zemplín subdodávateľom strešnej krytiny generálneho dodávateľom stavby KB Building s.r.o. a poskytla záruku v trvaní piatich rokov. Spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. v tom období, kedy vykonávala opravu strešnej krytiny aj spoločnosť SIBAZ spol. s r.o. mala vykonať práce iba jedenkrát. S odpoveďou na dožiadanie od DÚ Trebišov žalobca bol oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 19.05.2011 zo zápisnice č. 740/320/13781/11/Raš, teda mal možnosť k tomuto dožiadaniu sa vyjadriť, či už ústne alebo písomne. Dožiadaný správca dane, ktorý vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti SIBAZ s r.o. preveroval len uskutočnenie dodania služieb medzí spoločnosťou SIBAZ s r.o. a žalobcom ZEMPLÍN MARKET s.r.o. , k čomu mu boli predložené potrebné doklady a požadované vysvetlenie k realizácii opravy strešnej fólie na OC Zemplín konateľkou spoločnosti.

K rozhodujúcej námietke žalobcu, že správca dane nemal vykonať miestne zisťovanie prostredníctvom dožiadaného DÚ Trebišov spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. ale mal vykonať dokazovanie výsluchom svedka, ku ktorému by bol žalobca prizvaný a mohol svedkovi klásť aj otázky, v ktorej súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/28/32, 33, 34/2011 z 20.06.2012, v ktorom Najvyšší súd zaujal právny názor aký je jednoznačný rozdiel medzi inštitútom výpovede svedka a miestnym zisťovaním súd uvádza, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR má fyzická osoba v daňovom konaní ako svedok vyjadriť sa k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú známe a preto môže ísť iba o výsluch svedka a nie o miestne zisťovanie.

Krajský súd k tomu uvádza, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie a ten aj rozhoduje o tom, aké dôkazy vo veci vykoná. V danom prípade správca dane na preukázanie, že opravu strešnej fólie u žalobcu - ZEMPLÍN MARKET s.r.o. vykonala spoločnosť SIBAZ s r.o., nie ako to vyplýva z faktúry č. XX X XXXX z 31.08.2009 REVANGE SERVIS s.r.o., ktorý na faktúre je uvedený ako dodávateľ sa rozhodol a zvážil, že postačuje vykonať iba miestne zisťovanie. Pri miestnom zisťovaní konateľ spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. predložil listinné doklady, na základe ktorých vykonal opravu strešnej fólie na OC Zemplín v roku 2009 a zároveň predložil aj podnet na opravu strešnej fólie, ktorý ako uviedol svedok Š. U. manažér OC Zemplín vystavil on dňa 20.03.2009 a zároveň uviedol, že pri kontrole opravy bol v kontakte s konateľkami spoločnosti SIBAZ spol. s r.o.. Kontrolu vykonaných prác priebežne kontroloval a kontroloval práca aj po ich ukončení. Zároveň uviedol, že vtedy práce boli kontrolované fyzický obidvoma konateľmi ZEMPLÍN MARKET s.r.o. a preto súd sa stotožňuje so stanoviskom správcu dane ako aj žalovaného, že na potvrdenie, resp. overenie týchto skutočnosti, ktoré vyplývali jednak zo svedeckej výpovede svedka Š. U., ktorý objednal opravu strešnej fólie v spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. postačovalo na preukázanie vykonať dokazovanie miestnym zisťovaním v spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. a poskytnutím vysvetlení k predloženým dokladom v súvislosti s vykonaním opravy strešnej krytiny.

Z uvedených dôvodov súd námietku žalobcu, že dôkaz miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaného daňového úradu bol získaný v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi a preto nemôže slúžiť ako dôkaz nie je opodstatnená. Totiž miestne zisťovanie v danom prípade bolo len jedným z dôkazov na zistenie, kto v roku 2009 vykonal opravu strešnej fólie na OC ZEMPLÍN a na základe koho a akej požiadavky. Žalobca, ktorý bol oboznámený s odpoveďou na dožiadanie ohľadne miestneho zisťovania, bol oboznámený a mal dostatok času navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca však túto možnosť nevyužil a okrem predloženej faktúry č. XX X XXXX zo dňa 31.08.2009 od dodávateľa REVANGE SERVIS s.r.o. žiaden dôkaz nenavrhol. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť skutočnosti v spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o., pretože podľa odpovede na dožiadanie od správcu dane DÚ Bratislava I, nebolo možné uskutočniť preverenie u daňového subjektu REVANGE SERVIS s.r.o., lebo tento subjekt aj keď zásielky prevzal na adrese registrovaného sídla, k správcovi sa nedostavil a zásielky adresované na trvalý pobyt konateľa tejto spoločnosti sa vrátili, že adresát je neznámy.

Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu ohľadne zhodnotenia výpovede svedka K., vtedajšieho konateľa spoločnosti VEFRA s.r.o., ktorý nevedel uviesť žiadne konkrétnosti v súvislosti s jeho činnosťou a ani podpisovaním zmluvy o sprostredkovaní. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie správcu dane, t. j. dodatočný platobný výmer nie je postavený iba na výpovedi tohto svedka, pretože výpoveď tohto svedka bola len jedným z dôkazov, ktoré správca dane vykonal, ale rozhodnutie správca dane odôvodnil predovšetkým vykonaním rozsiahleho dokazovania výsluchom iných svedkov a dožiadaním na miestne zisťovanie.

Krajský súd zároveň dodáva, že námietky ktoré uviedol žalobca v žalobe a ich rozšíril, resp. iba bližšie zdôvodnil v doplnení k žalobe sú totožné s tým, čo bolo uvedené aj v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru. Žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami v odvolaní dostatočne vyporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Treba zároveň, ale uviesť, že ako v odvolaní, tak aj v žaloba žalobca predovšetkým poukazoval na spôsob a rozsah vykonaného dokazovania zo strany správcu dane a predovšetkým na to, že dokazovanie bolo v danej veci potrebné vykonať aj výsluchom svedka, zrejme konateľa spoločnosti SIBAZ spol. s r.o. a nie vykonať dokazovanie iba miestnym zisťovaním prostredníctvom príslušného správcu dane, t. j. DÚ Trebišov.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup právneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a zák. č. 222/2004 Z. z., a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.