KSKE/6Co/339/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/339/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712214809 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712214809.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu P. V., V. X. M., S. X, zastúpeného JUDr. Pavlom Piovarčim, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej X. X.M., V. X. F. XXX, o zaplatenie 6.800 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 12C/131/2012-132 zo dňa 10.3.2015

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 6 800 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania za deň 11.10.2012 mení rozsudok tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 6.800 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.10.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 6.800 € s 8% ročným úrokom z omeškania od 24.8.2012 titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanej tým, že prijala plnenie z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 14.6.2012 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu kúpnej zmluvy k motorovému vozidlu, ktorého vlastníčkou však nebola žalovaná ako predávajúca, ale občianka Poľskej republiky B. M.. Jej vlastníctvo bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 22C/300/2012-149 zo dňa 5. 8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2014. Žalovaným vo vyššie uvedenom konaní bol P. V., žalobca v tomto spore, ktorý bol na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou evidovaný ako držiteľ motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel dňom 20.6.2012. Titulom tejto kúpnej zmluvy žalobca zaplatil žalovanej 6.800 €, čo v konaní nebolo sporným. Kúpnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania vyhodnotil súd ako absolútne neplatnú podľa § 39 Obč. zák., keďže žalovaná nebola vlastníčkou motorového vozidla a nemohla ani platne previesť vlastnícke právo k tomuto vozidlu na žalobcu. Žalovaná totiž nadobudla vlastnícke právo tiež od nevlastníka P. F., ktorý si predmetné motorové vozidlo požičal od B. M. a následne toto predal žalovanej. Vzhľadom na plnenie žalobcu z neplatnej kúpnej ceny zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6.800 € titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 až 457 Obč. zák., keďže išlo o plnenie získané žalovanou z neplatného právneho úkonu.

4. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal zo záveru, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie prvý deň potom, čo bola vyzvaná na splnenie a týmto dňom bol deň 11.10.2012, keďže žaloba jej bola doručená dňa 10.10.2012. Z týchto dôvodov priznal žalobcovi úrok z omeškania od 11.10.2012 vo výške 8 % v súlade s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a v prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 24.8.2012 do 10.10.2012, žalobu zamietol.

5.V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil si rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku, v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Vytýkala súdu, že svojim postupom jej ako účastníčke konania odňal možnosť konať pred súdom, keď napriek jej ospravedlnenej neúčasti na pojednávaniach a jej žiadosti o odročenie týchto pojednávaní zo zdravotných dôvodov v zmysle § 119 O.s.p. vykonal pojednávania v rozpore so zákonom. Dokonca rozsudok vyhlásil na pojednávaní dňa 10.3.2015, na ktoré predvolanie jej bolo doručené až dňa 19.3.2015. Pojednávanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozhodnutia, pritom žiadala odročiť zo zdravotných dôvodov, o čom predložila k odvolaniu výstup z faxu zo dňa 2.3.2015 o 20.31 hod.. K odvolaniu pripojila aj lekárske potvrdenie U.. Š. F. zo dňa 9. marca 2015 o tom, že bola v domácom liečení pre infekčné ochorenie od 2.3.2015 do 6.3.2015 a nemohla sa dostaviť na súdne pojednávanie. Namietala tiež doručenie predvolania na pojednávanie na deň 3.3.2015 prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru počas jej hospitalizácie s maloletým dieťaťom, trvajúcej od 9. do 24.2.2015 (predvolanie jej bolo doručené dňa 24.2.2015 - poznámka odvolacieho súdu). Zároveň namietala aj priznanie úroku z omeškania už od 11.10.2012, keďže až na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/300/2012-149 bolo zrejmé, komu patrí motorové vozidlo, preto sa do omeškania mohla dostať až od právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže nemala možnosť zúčastniť sa pojednávania ako účastníčka a nemala možnosť vyjadriť sa k veci na pojednávaní a navrhnúť dôkazy, navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalovanej o odňatí jej práva konať pred súdom považoval za účelové, keďže žalovaná od začiatku marila priebeh konania, nezúčastňovala sa pojednávaní, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, prípadne ospravedlňovala svoju neúčasť na vytýčených pojednávaniach spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. Predkladala svoje žiadosti o odročenie pojednávania spravidla deň pred vytýčeným termínom pojednávania alebo v deň pojednávania. Žiadosti o odročenie, v ktorých sa odvolávala na svoj zdravotný stav alebo na zdravotný stav rodinného príslušníka, neobsahovali vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní, resp., že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Za správne považoval aj rozhodnutie v časti úroku z omeškania, pretože pre začiatok omeškania nie je rozhodujúci čas, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/300/2012, ale rozhodujúci je čas, kedy bola vyzvaná na plnenie.

8.Vyššie uvedené vyjadrenie bolo doručené žalovanej dňa 16.9.2015 (č.l. 161 spisu).

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je iba čiastočne dôvodné.

10. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 6.800 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 O.s.p. v tejto časti potvrdil. 11. V prevyšujúcej napadnutej vyhovujúcej časti (úrok z omeškania za deň 11.10.2012) neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil v zmysle ust. § 388 CSP.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.augusta 2016 o 12.40 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 O.s.p..

13. Žalovaná v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. V zmysle Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ktorý v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP platí aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016), ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Žalovaná konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd dňa 3.3.2015 a 10.3.2015 pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené zákonné podmienky (v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v tom čase - poznámka odvolacieho súdu), pretože z neúčasti na pojednávaní dňa 3.3.2015 sa ospravedlnila a požiadala o jeho odročenie zo zdravotných dôvodov a predvolanie na pojednávanie na deň 10.3.2015 jej bolo doručené až dňa 19.3.2015.

19. V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len O.s.p.) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a ďalšie vykonané dôkazy.

20. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä : a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil (§ 119 ods. 2 O.s.p.).

21. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.).

22. Z citovaného ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ktorým sa riadil súd v čase rozhodovania vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov (strán sporu) bolo riadne predvolanie účastníka (strany sporu) na pojednávanie, ktorý sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

23. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

24. Za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania považoval Občiansky súdny poriadok aj taký zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý mu neumožňoval účasť na pojednávaní. Tento dôvod však musel účastník alebo jeho zástupca preukázať tak, že návrh na odročenie pojednávania, okrem náležitostí uvedených vo vyššie citovanom ust. § 119 ods. 2 O.s.p., musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Ošetrujúci lekár musel vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

25. Existenciu dôvodov pre odročenie pojednávania súd zisťuje v čase, keď je mu doručená žiadosť o odročenie pojednávania, resp. najneskôr na pojednávaní, na ktorom o odročení rozhoduje, preto ich existencia v tom čase musí byť preukázaná. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7C/130/2012 (R/132/2014) je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.

26. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 3.3.2015 doručené dňa 24.2.2015 do vlastných rúk, teda v lehote v zmysle citovaného ust. § 115 ods. 2 O.s.p. (najmenej 5 dní pred nariadeným pojednávaním).

27. Pojednávania dňa 3.3.2015 sa žalovaná nezúčastnila, pričom zo zápisnice o pojednávaní z tohto dňa (č.l. 123) vyplýva, že svoju neprítomnosť neospravedlnila a súd preto rozhodol uznesením, že bude konať v jej neprítomnosti. Toto pojednávanie následne odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10.3.2015 s tým, že o termíne pojednávania upovedomí aj žalovanú.

28. Zo spisu ďalej vyplýva, že ešte dňa 4.3.2015 bolo zo súdu vypravené predvolanie na pojednávanie pre žalovanú na deň 10.3.2015 a z doručenky, ktorou bolo predvolanie žalovanej doručované, vyplýva, že táto zásielka bola uložená na pošte dňa 10.3.2015 a žalovaná si ju prevzala dňa 19.3.2015.

29. Pojednávania dňa 10.3.2015 sa žalovaná nezúčastnila a na tomto bol vyhlásený rozsudok.

30. Po doručení rozsudku žalovanej dňa 19.3.2015 táto podala odvolanie, ktoré doručila súdu dňa 2.4.2015 a až spolu s týmto odvolaním predložila žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 2.3.2015, ktoré bolo nariadené na deň 3.3.2015, a to z dôvodu náhleho zhoršenia jej zdravotné stavu a z dôvodu, že sa chce osobne zúčastniť na pojednávaní s tým, že potvrdenie od lekára dodatočne bezodkladne doručí. Zároveň pripojila aj výstup z faxového prístroja telefónneho čísla +421 566477275 zo dňa 2.3.2015 o 20.31 hod. o odosielaní na adresu *01*6872159 so začiatkom času 2.3.2015 o 20.29 hod. a trvaním 01 07 s výsledkom OK a spolu s odvolaním predložila kópiu lekárskeho potvrdenia U.. Š. F., všeobecného lekára pre dorast a dospelých zo dňa 9.3.2015, v zmysle ktorého bola v domácom liečení pre infekčné ochorenie od 2.3.2015 do 6.3.2015 a nemohla sa dostaviť na súdne pojednávanie.

31. Ako je zrejmé z obsahu spisu, súd tieto listiny nemal k dispozícii na pojednávaní dňa 3.3.2015 a ani následne na pojednávaní dňa 10.3.2015.

32. Žalovaná síce v odvolacom konaní preukázala, že faxovým podaním požiadala súd o odročenie pojednávania zo dňa 3.3.2015 zo zdravotných dôvodov, avšak táto jej žiadosť o odročenie pojednávania určeného na deň 3.3.2015 neobsahovala zákonom požadované náležitosti, konkrétne vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.

33. Za tohto stavu jej zdravotný stav nebol dôvodom pre odročenie pojednávania a boli tak splnené podmienky pre pojednávania súdu dňa 3.3.2015 v jej neprítomnosti, preto ak súd vec prejednal na tomto pojednávaní v jej neprítomnosti, neodňal je tým právo konať pred súdom, teda neznemožnil jej realizáciu zákonom priznaných procesných práv. V tomto smere odvolacia námietka nie je dôvodná a nie je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

34. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 10.3.2015. Nešlo teda o nariadenie ďalšieho pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 1 O.s.p., s ktorým je spojená povinnosť v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p. doručiť účastníkom predvolanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred jeho konaním. Išlo o odročenie pojednávania konaného dňa 3.3.2015, na ktoré bola žalovaná riadne a včas predvolaná a ktoré sa uskutočnilo v jej neprítomnosti za splnenia zákonom stanovených podmienok, ako už bolo vyššie uvedené a v tento deň (10.3.2015) súd ani nepojednával, ale iba vyhlásil rozhodnutie vo veci. Keďže žalovaná sa na pojednávanie nariadené na deň 3.3.2015 neustanovila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, keďže jej žiadosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, sama sa tak zbavila možnosti dozvedieť sa o termín vyhlásenia rozsudku.

35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie opakovane žalovanú predvolávať na pojednávanie na deň 10.3.2015, keďže ako už bolo vyššie uvedené, nešlo o nariadenie pojednávania, ale iba o odročenie predchádzajúceho pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia, a preto bez právneho významu je námietka žalovanej, že predvolanie na pojednávanie dňa 10.3.2015 jej nebolo riadne doručené, čím malo dôjsť k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/21/2010 zo dňa 30.11.2011).

36. Sumarizujúc vyššie uvedené, ani postupom súdu, pokiaľ nedoručil žalovanej včas predvolanie na pojednávanie dňa 10.3.2015, nedošlo k odňatiu žiadneho jej patriaceho procesného práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

37. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že žalovaná sa počas konania na súde prvej inštancie nezúčastnila žiadneho z nariadených pojednávaní. V čase, keď bola zastúpená právnym zástupcom, tento sa zúčastnil pojednávania dňa 14.10.2014 a prostredníctvom neho žalovaná mohla uplatňovať všetky jej patriace procesné práva, vrátane práva vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Po ukončení právneho zastúpenia súd zohľadnil túto skutočnosť tým, že pojednávanie nariadené na deň 16.12.2014 odročil na deň 20.1.2015. V tento deň žalovaná doručila do podateľne súdu lekársku správu zo dňa 19.1.2015, v zmysle ktorej sa zúčastnila gastroenterologického vyšetrenia a bola prepustená do domácej liečby a na základe tejto lekárskej správy sa ospravedlnila z pojednávania nariadeného na deň 20.1.2015 a žiadala o jeho odročenie. Napriek tomu, že táto jej žiadosť nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, pretože neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania, súd jej žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil na deň 3.2.2015. Toto pojednávanie bolo odročené na deň 3.3.2015 z dôvodu, že predvolanie žalovanej na pojednávanie dňa 3.2.2015 nebolo vykázané. Následne predvolanie na pojednávanie na deň 3.3.2015 bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 24.2.2015. 38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, žalovaná nevyužila možnosť zúčastniť sa žiadneho z nariadených pojednávaní a opakovane žiadala o ich odročenie zo zdravotných dôvodov, ktoré žiadosti však nespĺňali zákonom predpísané náležitosti. Za tejto situácie žalovaná sa sama vzdala realizácie jej patriacich procesných práv a táto jej nebola znemožnená postupom súdu, ako to žalovaná namieta v odvolaní.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ O.s.p. naplnený nie je.

40. Pokiaľ ide o žalovanou namietaný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený iba v časti, v ktorej bola zaviazaná na zaplatenie úroku z omeškania aj za deň 11.10.2012.

41. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver v potvrdenej časti, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v tejto časti a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

43. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré jej vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu dňa 14.6.2012 z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a ako tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania.

44. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

45. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( § 451 ods. 2 Obč. zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1 Obč. zák.) tomu, na úkor koho sa získal ( § 456 Obč. zák.). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Obč.zák.).

46. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, pričom neplatnosť právneho úkonu môže byť tak absolútna, ako aj relatívna. Ak teda niekto prijme plnenie z neplatného právneho úkonu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané.

45. O takýto prípad ide aj v prejednávanom spore, pretože žalovaná prijala od žalobcu plnenie z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, čím na jeho úkor získala bezdôvodné obohatenie vo výške 6.800 €, ktoré je v zmysle ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. povinná žalobcovi vydať, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

46. Žalovaná v odvolaní, aj keď podala odvolanie proti celej vyhovujúcej časti, neuviedla žiadne argumenty spochybňujúce jej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.800 € a všetky jej odvolacie námietky, pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého rozsudku, smerovali proti jej povinnosti zaplatiť úrok z omeškania už od 11.10.2012.

47. Pre posúdenie vecnej správnosti v tejto časti je teda rozhodujúce určenie okamihu splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia, teda určenie, kedy žalovaná bola povinná žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. 48. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je pritom tá skutočnosť, že do omeškania s plnením sa mohla dostať až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/300/2012-149 zo dňa 5.8.2014, teda najskôr dňom 6.9.2014, pretože až týmto rozsudkom bolo určené, že nie je vlastníčkou motorového vozidla, ohľadne ktorého uzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu.

49. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 prvej vety OZ).

50. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 OZ).

51. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Obč. zákonníka).

52. Z vyššie cit. zák. ust. je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zák. ust. ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

53. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ust. § 563 Obč. zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, len čo ho požiadal o splnenie, resp. do konca lehoty, ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená. Forma výzvy predpísaná pritom nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú formu. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je teda prvý deň potom, kedy ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo, požiadal o plnenie, ak nie je ním určená iná (dlhšia) lehota na plnenie.

54. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je v omeškaní s plnením záväzku z bezdôvodného obohatenia v zásade vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho ten, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, požiadal, resp. ho nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie. Od tohto dňa je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, v omeškaní a je možné od neho požadovať aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 1,2 Obč. zák.).

55. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na plnenie žalobkyni pred podaním žaloby, preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovanej dňa 11.10.2012. Žalovaná teda mala plniť nasledujúci deň, t.j. 12.10.2012 a keďže tak neurobila, je prvým dňom omeškania tento deň (12.10.2012). Za deň 11.10.2012 preto žalobcovi úroky z omeškania nepatria, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zaplatení 8 % ročného úroku zo sumy 6.800 € od 12.10.2012 do zaplatenia a zmenil rozsudok vo výroku o priznaní vyššie uvedených úrokov za deň 11.10.2012 tak, že v tejto časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

56. Sumarizujúc vyššie uvedené, po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.800 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

57. Nezmenený zostáva rozsudok v časti, v ktorej súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, keďže proti tomuto výroku rozsudku žalobca ako oprávnená osoba nepodal odvolanie a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. 58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

59. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný takmer v plnom rozsahu, jeho neúspech predstavuje iba nepatrnú časť (úrok z omeškania za 1 deň), preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).