KSKE/6Co/243/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/243/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211719 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814211719.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému L. I., O. XX. F. XXXX, V. X. E., E. V. XXX, o zaplatenie 143,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13. februára 2007 č.k. 9C/1/2015-58 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 13. februára 2015 č.k. 9C/1/2005-58 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 52,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 52,62 € od 16. januára 2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti (súd) žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktoré žalovaný uzatváral ako fyzická osoba, a preto súd predmetné zmluvy posudzoval podľa § 52 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný neuhradil cenu poskytnutých služieb fakturovaných žalobcom od mája 2013 do júla 2013 v sume 52,62 €, a preto ho súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy s 5,25 % ročným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. od 16. januára 2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému) do zaplatenia, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že pokus o pokonávku, resp. inú výzvu na plnenie doručil žalovanému pred týmto dátumom, a preto súd vo zvyšnej časti žalobu ohľadom zaplatenia úroku z omeškania zamietol.

3. Z dodatku k Zmluve o poskytnutí verejných služieb zo dňa 18. apríla 2013 vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 40 €. Z bodu 2.5 predmetného dodatku k zmluve vyplýva, že ak počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší účastník svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 40 €, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.

4. Z ďalšieho dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 4. marca 2013 vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 51 €. Z bodu 2.5 predmetného dodatku k zmluve vyplýva, že ak počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bod 2.3 dodatku poruší účastník svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,( bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 51 €, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.

5. Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluvám predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa, a takto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len posledných šesť mesiacov pred uplynutím doby viazanosti a v tomto dojednaní sa prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie. Pretože dohodnutú zmluvnú pokutu uvedenú v dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb súd považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a s poukazom na § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 OZ v platnom znení v čase uzatvárania zmluvy o poskytnutí verejných služieb a ich dodatkov, súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol.

6. Výrok o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p..

7. Súd predmetný vzťah posúdil podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

8. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

9. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 91 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 16. januára 2015 do zaplatenia a priznať náhradu trov konania vo výške 122,12 €.

10. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

11. Poznamenal, že žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatkov k zmluvám poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z cien mobilných telefónov. V Čl. 1 bode 1.2 dodatku z 18. apríla 2013 k zmluve č R. je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného telefónu zn. Nokia 113 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 2 €, a že bežná cena, za ktorú sa predmetný telefón predáva (pokiaľ sa so záujemcom nedohodne na podmienkach uvedených v dodatku) je 42 €. V Čl. 1 bode 1.2 dodatku zo dňa 4. marca 2013 k zmluve č. A6774258 je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného telefónu Orange Atlanta White so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 9 € a že bežná cena, za ktorú sa predmetný telefón predáva, (ak sa so záujemcom o kúpe nedohodne na podmienkach uvedených v dodatku) je 60 €.

12. Žalovaný mal možnosť voľby, či kúpi mobilné telefóny za riadne maloobchodné ceny alebo uzavrie dodatky k zmluvám, na základe ktorých mu budú poskytnuté cenové zvýhodnenia, a on sa zaviaže zotrvať v zmluvných vzťahoch so žalobcom po dohodnutú dobu viazanosti, a po túto dobu dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. V dodatkoch, z ktorých nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti (v priebehu posledných šiestich mesiacov do uplynutia doby viazanosti).

13. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností v dohode o zmluvnej pokute má podľa názoru žalobcu zachovávať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty.

14. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani žalobcom nútený uzatvoriť dodatky k zmluvám. Dojednanie zmluvných pokút, ako aj ich výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvných vzťahov. Dôvodom uzatvorenia dodatkov bola pre žalovaného možnosť získať za zvýhodnené ceny mobilné telefóny. Vzhľadom na výhody, ktoré žalovaný na základe uzatvorenia dodatkov k zmluvám získal, je výška dohodnutých zmluvných pokút 40 € a 51 € primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa.

15. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. decembra 2016 o 12.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

19. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 2. apríla 2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednal vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP účinného od 1. júla 2016.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, (t.j. 1. júlom 2016).

21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

23. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

24. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

26. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 až § 135 O.s.p..

27. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

28. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

29. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, aby bol vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo žeby v jeho hodnotených dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 až § 135 O.s.p., alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

30. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

31. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

33. Správne súd prvého stupňa posudzoval vzťah medzi účastníkmi konania ako občianskoprávny a zároveň spotrebiteľský.

34. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatky k ním uzavreté medzi účastníkmi konania sú typickými štandardnými formulárovými zmluvami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky boli totiž vopred dané dodávateľom a žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemal možnosť ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

35. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o zmluvné pokuty, tak tieto je treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. k/ OZ.

36. Neobstojí námietka žalobcu, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, možnosťou voľby a prispôsobenia zmluvných podmienok výberom jemu vhodnej varianty zmluvy. Žalovaný nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní vopred pripravených dodávateľom, a teda ani dojednanie o zmluvnej pokute a jej výške. Podmienky nároku na zmluvnú pokutu boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany žalovaného (spotrebiteľa). 37. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniam žalobcu o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty.

38. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že ustanovenia o zmluvnej pokute dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným boli individuálne dojednané, lebo dôkazné bremeno je podľa § 53 ods. 3 OZ na žalobcovi. Tým, že žalovaný si vybral typ mobilného telefónu, ktorý sa stal predmetom kúpy za zľavnenú cenu, nie je splnená podmienka individuálneho dojednania zmluvných podmienok o zmluvnej pokute a jej výške, ktoré boli vopred dané zo strany dodávateľa, t.j. žalobcu.

39. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že motív zmluvných strán, a to z akých dôvodov pristupuje žalovaný, ako aj žalobca k uzavretiu predmetných zmlúv, nie je pre záver súdu ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky významný. K výške zľavnenej kúpnej ceny sa žalobca dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodol. Rozhodujúce je, že dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, a nie subjektívny postoj zmluvných strán, ktorý ich viedol k uzavretiu zmluvy.

40. Tvrdenia žalobcu o výške zmluvnej pokuty, ktorá sa mala odvíjať od ceny mobilných telefónov, je málo presvedčivá.

41. Dojednanie účastníkov konania o práve na zmluvnú pokutu Čl. 2 jednotlivých dodatkov sa jednoznačne viazalo na nesplnenie povinností žalovaného v bodoch 2.3 a 2.5 dodatkov (viď č.l. 10 spisu a č.l. 22 spisu) a nie na poskytnutie zľavnenej ceny mobilných telefónov, ktorých kúpa bola dojednaná v Čl. 1, bode 1.2 jednotlivých dodatkov k zmluve o poskytovaní verejných služieb.

42. Pretože výška zmluvných pokút v jednotlivých dodatkoch výrazne prevyšuje záväzok žalovaného na platenie „paušálu“ do skončenia doby viazanosti, takáto zmluvná pokuta je neprimerane vysoká k hodnote služieb zvolených účastníckych programov, a preto správne súd prvej inštancie posúdil takéto dojednania ako neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ.

43. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

44. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).