KSKE/5Co/48/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/48/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716205940 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716205940.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej W. X., X. M., P..D.. B. XX/XXX, o zaplatenie 403 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/142/2016-19 z 10.10.2016 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol čoho sa žalobca návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; ďalej len Nariadenie) domáhal a čo si tiež uplatnil, čo uviedol, a, že - podľa jeho názoru - v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie uvedeného Nariadenia. Ďalej, citujúc znenie čl.2,čl.3 ods.1,čl.5 ods.1,2,čl.4 ods.4 tretia veta,čl.9,čl.16,čl.19 a bodu 8 a 9 Preambuly Nariadenia,§ 186 ods.1 a § 187 CSP, uviedol: V tejto veci po doručení mu vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, jeho kópiu aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď doručil žalovanej. Podľa čl.8.3. návrhu na uplatnenie pohľadávky (žaloby) podaného podľa čl.4 ods.1 Nariadenia žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že nechce aby sa v konaní o jeho žalobe nariadilo pojednávanie. Podľa čl.19 Nariadenia v spojení s § 186 ods.1 CSP bola mu z jeho činnosti známa skutočnosť, že takmer na všetkých prvostupňových súdoch v Slovenskej republiky (ďalej len SR) prebehli konania v súdnych registroch Er o žiadostiach súdneho exekútora (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré žiadal na základe návrhov na vykonanie exekúcie oprávnenej - Pohotovosť, s.r.o. (ďalej len Pohotovosť) voči jednotlivým povinným na podklade exekučných titulov (ďalej len titul), ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Týmito rozhodcovskými rozsudkami boli priznané nároky oprávnenej zo zmeniek vystavených povinnými na meno a rad Pohotovost-i, IČO: 35 807 598. Uvedené exekučné konania spravidla skončili pre oprávnenú neúspešne a to zamietnutím žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade uvedeného titulu. Na základe uvedenej skutočnosti známej mu z jeho činnosti si zabezpečil a pripojil exekučný spis Okresného súdu (ďalej len OS) Michalovce. V tomto spise bola v prílohe návrhu na vykonanie exekúcie pripojená Zmluva o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXX, medzi veriteľom Pohotovosť a dlžníkom, ktorý je žalovaná v tomto konaní. Zároveň k tomuto návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená aj identická zmenka č.XXXXXXX, ktorá bola predložená aj v prílohe tejto žaloby po jej indosovaní Pohotovosť-ou, ako indosantom na žalobcu ako indosatára. Je preto zrejmé, že predmetná zmenka, z ktorej sú v tomto konaní uplatnené zmenkové nároky bola vystavená na základe čl.17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), ktoré boli súčasťou predmetnej Zmluvy o úvere medzi žalovanou a Pohotovosť-ou, t.j. na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi Pohotovosť ako remitentovi. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil a vytýkal mu nesprávny procesný postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie s uvedením svojich dôvodov. V tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na - podľa jeho názoru - neakceptovateľné a zarážajúce zasahovanie do jeho oprávnení zo strany žalobcu, keďže je výlučne v jeho kompetencii posúdiť potrebu nariadenia pojednávania, ak „naviac“ sám žalobca tak, ako je to uvedené, poukazuje na čl.5 bod 1 Nariadenia, podľa ktorého môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné. „Naviac“ nariadenie pojednávania vykonal v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu „vzniknutým“ medzi pôvodným veriteľom žalovanej (POHOTOVOSŤ) ako aj v súvislosti s posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver. Pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že zmenková odmena prekračuje jej maximálnu výšku ustanovenú zák., táto skutočnosť je tiež dôvodom, pre ktorý vo veci nariadil pojednávanie. Uplatnený nárok hmotnoprávne posúdil nasledovne: Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky POHOTOVOSTI vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je mu taktiež známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery. Z úverovej zmluvy vyplýva, že „sa jedná“ o spotrebiteľský právny vzťah. Uvedené skutočnosti už riešil právoplatne aj exekučný súd. Ďalej uviedol, čo vyplýva zo zmenky predloženej žalobcom, zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU (predchádzajúci veriteľ) a žalovanou, č. zmluvy XXXXXXX, z pripojeného exekučného spisu a z uznesenia OS Michalovce 18Er/199/2010 z 25.1.2011, že iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávnenej Pohotovosť taktiež právoplatne konštatovali, že „sa jedná“ o spotrebiteľské právne vzťahy a zamietli žiadosť exekútora o udelenie poverenia a, že dôvodom dokonca bolo, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná. Cituje znenie čl. I. § 11 ods.1,§ 17 ods.1 prvá veta a § 75 zák.č.191/50 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov a uvádza: Na uvedený prípad je potrebné, okrem zák. o zmenkách a šekoch, aplikovať aj tieto nasledujúce právne normy (ich znenie cituje). Čl.2 písm. a),čl.3 ods.1 a 2 smernice 93/13/ EHS, § 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,4 písm. k) a 5,§ 54 O. z., platného ku dňu uzavretia zmluvy,§ 3 ods.1,§ 39 O. z.,§ 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z cit. ust. zák., ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. Na základe uvedeného mal teda za preukázané, že žalovaná uzavrela ako dlžník s POHOTOVOSŤ- ou, ako veriteľom zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXX v písomnej forme, na základe ktorej bol jej poskytnutý úver 200 € a žalovaná sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok 196 €, t.j. celkovo zaplatiť 396 € v 12 mesačných splátkach po 33 € na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.V ten istý deň bola dlžníkom ako vystaviteľom vystavená a podpísaná zmenka na 408 €. Žalobou si žalobca uňho uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy 403 € s prísl. Zo skutočností známych mu z jeho činnosti, a to z pripojeného spisu Er mal za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere zavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a POHOTOVOSŤ-ou, ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli VPPÚ, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že podľa § 262 ods.1 Obch. zák. sa ich právne vzťahy budú spravovať Obch. zák. Mal teda za preukázané, že zmenka z ktorej si žalobca v tomto smere uplatnil zmenkové nároky slúžila na zabezpečenie nárokov právneho predchodcu žalobcu - indosanta zmenky Pohotovost-i, ako veriteľa zo spotrebiteľského úveru. Zmenkové právo podľa „zmenového“ zák.č.191/50 Zb., vychádza z abstraktného charakteru zmenky, t.j. z nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky danosti kauzality právneho vzťahu, ktorý zmenka zaisťuje alebo zabezpečuje. Tento abstraktný charakter zmenky vychádza z dlhoročných právnych tradícii vyspelých európskych a svetových demokracií. Zmenkový zák. v právnych podmienkach Česko-slovenskej republiky bol prijatý v r.1950 počas trvania nedemokratického štátneho zriadenia. Zák. dlhoročne zotrval bez akýchkoľvek zmien a však v podmienkach socialistického štátneho zriadenia sa využíval pramálo. To sa zmenilo po zmene štátneho zriadenia v Česko-slovenskej republike v r.1989, po ktorom sa Česká a Slovenská republika prihlásila k právnym tradíciám vyspelých európskych a svetových demokracií v snahe na ne nadviazať. To sa nezaobišlo bez zneužívania a krivenia práva a právnych inštitútov zo strany niektorých subjektov, na ktoré mladá demokracia chcela nadviazať avšak nemala s nimi takmer žiadne skúsenosti. To bol presne prípad zneužitia a zneužívania abstraktnosti a domnienky danosti kauzality právneho vzťahu pri vystavení zmenky. Po zistení takéhoto zneužívania v rôznych oblastiach právnych vzťahov na to či už zákonodarca alebo súdna prax reagovala v snahe takémuto zneužívaniu zabrániť. K zneužívaniu začalo dochádzať najmä v citlivých právnych oblastiach vyznačujúcich sa dominanciou jednej strany právneho vzťahu na úkor protistrany, t.j. najmä v pracovnoprávnych vzťahoch a v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Príkladom je napr. Rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 1Obdo V 43/2006 z 5.3.2009, ktorým zamedzil používanie zmeniek na zabezpečovanie a zaisťovanie nárokov v pracovnoprávnych vzťahoch, dokonca aj vrátane simulovania pracovnoprávnych vzťahov občianskoprávnymi alebo obchodnoprávnymi vzťahmi pri „čiernej práci“ (úvodzovky súd). V oblasti spotrebiteľského práva na toto zneužívanie zákonodarca reagoval už Zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde v § 4 ods.6 tohto zák. zakázal v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Neskôr prijatým zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 1.1.2011 bola podľa § 17 ods.3 v spojení s § 25 ods.5 cit. zák. dokonca zakázaná možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z uvedeného vyplýva, že po nadobudnutí účinnosti uvedených právnych úprav a pri rešpektovaní judikatúry vnútroštátneho súdu najvyššieho stupňa bol a je ktorýkoľvek súd, v ktoromkoľvek stupni konania v prípade zmenkového sporu v prvom rade ex offo povinný skúmať či nejde o zmenku vystavenú podľa alebo v rozpore s uvedenými ust., t.j. „pracovnoprávnu“ alebo „spotrebiteľskú“ (úvodzovky súd) zmenku a až v prípade negatívneho zistenia, že o takúto zmenku nejde, môže vychádzať z jej abstraktného charakteru a nárok posúdiť podľa zmenkového zák. Dáva do pozornosti body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) C-168/05 Mostaza Clarocit (cituje znenie jeho bodov 25-27). Princíp vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, k uvedenému cituje z odôvodnenia uznesenia NS SR vo veci 6MCdo 9/2012 z 21.3.2012. Zároveň poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia a to uznesenie NS SR vo veci 6Cdo/1/2012 a 5Cdo/61/2012. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky, je oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je povinný, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zák. Takýmto postupom súdy napĺňajú príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie NS SR vo veci 6Cdo/1/2012). Ochrana, ktorú označená smernica priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok SD EÚ vo veci C-473/00 z 21.11.2002, uznesenie SD EÚ vo veci C-76/10 zo 16.11.2010) Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené čl.46 ods.1 Ústavy SR. Toto právo sa nezaručuje len tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (porov. uznesenie NS SR 6MCdo 9/2012 zo 16.1.2013). V oblasti spotrebiteľských vzťahov uvedené len podporne potvrdzuje Krajský súd (ďalej len KS) v Prešove, ktorý v svojom Rozsudku 7Co/339/2014 z 26.2.2015 v obdobnej právnej veci identického žalobcu v týchto intenciách odkazuje na čl.10 a čl.14 Smernice Rady č.87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov v spojení so Smernicou Rady č.93/13/EHS, ktoré členským štátom umožňujú použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale len pri zabezpečení vhodnej ochrany spotrebiteľa v takýchto situáciách. Spotrebiteľovi musí byť v každom momente poskytnutá plnohodnotná právna ochrana v súdnom konaní prebiehajúcom v rámci vnútroštátneho práva. Išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiace spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity, ak by súd v prípade indosovanej zmenky vychádzal z abstraktného charakteru ako zmenky, tak aj jej indosamentu bez skúmania ich kauzality, resp. obsahu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená. Napokon nutnosť ex offo skúmania kauzality zmenky súdom v spotrebiteľských právnych vzťahoch s poukazom na rozhodnutie ESD C-240/98 až C-244/98 Oceano Gruppo Editorial potvrdil aj Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu predložený v konaní Er, ktorým žalobcovi zmenkový nárok priznal. Exekútor tento rozsudok pripojil k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako titul. Podporne k týmto záverom poukazuje i na nasledovné: Podľa rozhodnutia SD EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť C-76/10, bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Cituje, čo je v bode 37 tohto rozhodnutia uvedené a čo je v bode 38 rozhodnutia jasne uvedené. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozsudku ESD C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade „sa jedná“ o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci poukazuje aj na rozsudok nemeckého súdu Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade Pohotovosť) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek. Musí taktiež poukázať aj na list Európskej komisie (ďalej len EK) z 25.4.2013 pod č.012/4165, Vec: výzva - porušenie č.2012/4165, ktorý bol zaslaný SR práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste EK dokonca výslovne uvádza práve Pohotovosť (str.2,3,14), ako aj už uvedené rozhodnutie SD EÚ vo veci Pohotovosť. O. i. sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole (str.5 EK): Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach. Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych „predpisov“ a sú založené na nekalých podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek. Výhrada žalobcu proti posudzovaniu kauzy úveru v predmetnej zmenkovej veci je v podstate v jeho podaniach dominantná a žalobca ju niekoľkokrát opakovane uvádza. Žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný indosament oprávňuje (§ 14 ods.1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s.84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi zmenku „nanútiť“ (úvodzovky súd), ale tento ju musí akceptovať. § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ (úvodzovky súd) na strane indosatára. Indosatárovi teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“ (úvodzovky súd) konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení s cit. názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti v občianskom práve. Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť indosatára - žalobcu je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje č., ktoré je č. príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi č. v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje kolízia medzi POHOTOVOSŤ-ou a žalobcom. Oboch ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich Paľko), JUDr. Daniel „Paľko“ (úvodzovky súd) bol až do r.2012 konateľom žalobcu. Na jednej strane ex offo preskúmal kauzalitu vystavenia spotrebiteľskej zmenky, kde zistil, že išlo o zabezpečovaciu zmenku spotrebiteľského úveru. Na druhej strane je potrebné od samotnej kauzality vystavenia zmenky odlíšiť a posúdiť platnosť, či neplatnosť samotného dojednania o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami. A to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok. Už cit. § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ust. vyplýva len a contrario (Kovařík, s.96). Cit. ust. tak výslovne nezakazuje, aby na kauzálne námietky prihliadal ex offo. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ust. pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ust., ktoré by mu zakazovalo alebo neumožňovalo skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl.7 ods.3 Nariadenia naopak „hovorí“, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“ (úvodzovky súd), „nehovorí“, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič mu nebráni (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. § 5b zák.č.250/07 Z. z. rieši aj problém, že § 53 ods.1 druhej vety O. z. ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti ceny (teda sadzbu úrokov). § 5b zák.č.250/07 Z. z. ho však oprávňuje aj na ex offo skúmanie týchto podmienok. V čase jeho rozhodovania je už účinný zák.č.438/15 Z. z. a tu poukazuje na § 17 ods.2 v znení zák.č.438/15 Z. z. Z toho je zrejmé, že v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods.1, ktoré by ten kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Toto zákonné ust. má bezpochyby procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu v sporovom konaní a teda ako procesné ust. sa vzťahuje aj na konania začaté na súdoch pred účinnosťou tejto novely, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca tomuto ust. neprisúdil osobitný intertemporálny režim. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd (ďalej len ÚS) v jednom zo svojich nálezov (cituje, čo v náleze II. ÚS 222/07 uviedol). Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej kontroly (VI. ÚS 457/2010 ÚS CZ). Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry SD. SD už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ust. Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl.14 Smernice Rady č.87/102/EHS. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky môže byť ako prejav zmluvnej autonómie zmluvných strán akceptovateľná právom, len ak je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aby bolo možné hovoriť o slobodnej vôli pri uzavretí tejto dohody na strane spotrebiteľa je potrebné jednak informovanie spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa („viď“ Rozsudok KS v Prešove, 7Co339/2014 z 26.2.2015) a jednak to informovanie musí byť poskytnuté spotrebiteľovi vo forme ktorej je s ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť spôsobilý rozumieť. V opačnom prípade je možné takú zmluvnú podmienkou v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú. Pre uznanie spotrebiteľa za zodpovedného za takú zmluvnú podmienku neobstojí uplatnenie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ (úvodzovky súd), pretože tento princíp ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa, ktorý má prevahu. Žalobca nielen, že nepreukázal dostatočné informovanie spotrebiteľa o následkoch vystavenia zmenky, ale v žalobe túto skutočnosť ani netvrdil. O tejto podmienke pre uznanie žalovaného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Preto je podľa § 39 O. z. táto dohoda neplatná, čo spôsobuje aj neplatnosť samotnej zmenky. Okrem toho podľa bodu 17 cit. VOP Pohotovost-i, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohody o vyplnení zmenky dohodli len na tom že remitent blankozmenku doplní len o zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Tzn., že zmenka musela byť opatrená doložkou „bez protestu“ (úvodzovky súd) spotrebiteľom už pri jej vystavení v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky. Toto je v rozpore s § 54 ods.1 druhá veta O. z. a z uvedeného dôvodu to spôsobuje neplatnosť zmenky. Veriteľ mal vystavenú blankozmenku doplniť o zmenkovú sumu. Limit § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. v tejto dohode o vyplnení zmenky dohodnutý nebol. Podotýka, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ - dlžník nemal možnosť meniť. Dlžníkovi - žalovanej bol poskytnutý úver, pričom veriteľ do zmenky doplnil zmenkovú sumu. Uvedené je zjavne vysoko nad limit § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú „zdieľané“ rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijaté v určitej spoločnosti a vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a čo je pokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore so všeobecnou uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom pri „nájomných“ vzťahoch pri posudzovaní toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania strán v konkrétnom čase. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle strán a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa § 39 a § 3 O. z. a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj preto, že svojim obsahom a účelom odporujú zák. Samotná zmenka aj pre rozpor s § 54 ods.1 druhá veta O. z. Účelom tohto právneho úkonu je obísť ust. spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa. Postup žalobcu ako nekalá obchodná praktika. Žalobca je po POHOTOVOST-i nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zák.č.250/07 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom, ale explicitne proti zák. Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po zániku zmluvy. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zák., iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov. „Zmluvná pokuta“ je úplne netransparentná. Postačí akékoľvek drobné porušenie menej závažnej povinnosti a spotrebiteľovi sa zvyšuje dlh. Celkom zjavne ide o netransparentnú neprijateľnú sankciu. Žalobca uplatňuje aj poplatok za úver, ktorý je ďalšou netransparentnou klauzulou. Nič na tom nemení fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je netransparentný (neuzavretý okruh administrácie, porov. tiež C-134/13 Volksbank). Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu. Teda aj vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, „vyžadovaných“ väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu. To platí aj pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a n. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods.1 O. z.). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou. Zároveň je potrebné v tejto časti rozhodnutia poukázať na tú skutočnosť, že argumentácia žalobcu v istých momentoch procesného útoku v procese samotného uplatnenia nároku vykazuje výrazné črty nihilizmu. Poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR č.93/2015 z 20.10.2015 (cituje z neho). Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, resp. aj to, že dlžník bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. ako nepodnikateľ na výkon svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť. Uvedené platí aj vzhľadom na to, že obchádzanie zák. spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zák. zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ (úvodzovky súd) predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšej žalovanej nepriznal z dôvodu, že náhradu trov v konaní nepožadovala, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu jej žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti jej nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že v civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany. 3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná s POHOTOVOSŤ- ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle § 120 ods.3 O. s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 14. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (cituje jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 15. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 17. Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia cituje). 18. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 19. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zák. o spotrebných úveroch a, že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zák. predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. 20. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 21. Poukazuje na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; z jeho odôvodnenia cituje). Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania vo výške: 29,88 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013 z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013. 4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú v podstate správne, preto sa s nimi stotožňuje, na čom nič nemení ani odvolanie. 7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 8. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté. 10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu. 11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom na to, že na zmenke vystavenej vo Veľkých Kapušanoch 22.5.2009 (fotokópia na č.l.4 spisu 20C/195/2013 OS Michalovce) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.10.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z. 13. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393 ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015. 14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli. 17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.