KSKE/5Co/457/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/457/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110206310 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110206310.2



Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu ŠACA NOVA občianske združenie, Košice, Viedenská 14, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému Miestny úrad Mestskej časti Košice - Šaca, Košice, Železiarenská 9, o zaplatenie 7 767,377 € istiny s prísl., o odvolaní Mestskej časti Košice - Šaca, Košice - Šaca, Železiarenská 9, IČO: XX XXX XXX (ďalej len odvolateľka) proti uzneseniu 38C/177/2010-77 z 20.6.2013 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením návrh „žalovaného“ na doplnenie uznesenia 38C/177/2010-70 z 9.5.2013 a jeho návrh na vydanie opravného uznesenia k uzneseniu 38C/177/2010-70 z 9.5.2013 zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou mu 8.3.2010, domáhal zaplatenia 7 767,377 € s prísl., titulom nezaplatenia faktúry za vykonanú inžiniersku činnosť a požadoval náhradu trov konania, že uznesením 38C/177/2010-54 z 23.5.2012 konanie zastavil podľa § 104 ods.1 O. s. p., z dôvodu že žalovaný nie je subjektom s právnou subjektivitou a o trovách konania rozhodol uznesením 38C/177/2010-70 z 9.5.2013 tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, že „žalovaný“ podaním, doručeným mu 30.5.2013, žiadal, aby vydal dopĺňacie uznesenie, ktorým by doplnil uznesenie 38C/177/2010-70 z 9.5.2013, a to výrokmi: „Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy súdneho konania 875,99 €, na účet jeho zástupcu IURISTICO s.r.o., do 3dní od právoplatnosti tohto uznesenia a žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania 40,03 €, na účet jeho zástupcu IURISTICO s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia“, zároveň žiadal, aby vydal aj opravné uznesenie, ktorým by opravil uznesenie 38C/177/2010-70 z 9.5.2013 v záhlaví rozhodnutia tak, že za označenie žalovaného by doplnil: „za účasti Mestskej časti Košice - Šaca so sídlom Železiarenská 9, Košice - Šaca, IČO: XX XXX XXX, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.“, že svoje žiadosti odôvodnil tým že konal s mestskou časťou ako s vedľajším účastníkom, že mestská časť vstúpila do konania z vlastného podnetu, že žalobca jej vstup do konania nenamietal, a hoci ju súd ako vedľajšieho účastníka nikdy neoznačil, takýto postup jej nemôže byť na ťarchu, že v postavení vedľajšieho účastníka žiadala, aby doplnil svoje uznesenie o trovách konania vo vzťahu k mestskej časti, nakoľko zastavenie konania zavinil žalobca a náklady, ktoré vznikli s účelným bránením práva, by tak zostali neuhradené, čo je v rozpore so zásadami, na ktorých spočíva inštitút náhrady trov konania, ako aj v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie. Vychádzajúc z § 164,§ 166 ods.1,2 a § 167 ods.2 O. s. p. (ich znenie citoval) zistil, že v danom prípade sa v spise nenachádza podanie Mestskej časti Košice - Šaca, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ani podanie „žalovaného“, aby pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, z toho dôvodu nemohol konať s Mestskou časťou Košice - Šaca ako vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Poukázal na to, že vedľajší účastník vstupuje do konania podľa § 93 ods.3 O. s. p. buď z vlastného podnetu alebo na základe výzvy niektorého z účastníka konania a nakoľko sa v spise nenachádza žiadne takéto podanie, nemohol konať s Mestskou časťou Košice - Šaca ako vedľajším účastníkom na strane žalovaného a z toho dôvodu návrh na vydanie opravného uznesenia zamietol. Napokon uviedol, že predmetom doplnenia nemôže byť návrh, o ktorom už súd rozhodol, že v danej veci už rozhodol o trovách konania žalovaného tak, že mu ich náhradu nepriznal a keďže Mestská časť Košice - Šaca, ako bolo uvedené, nevystupovala v konaní ako vedľajší účastník, zamietol aj návrh na doplnenie uznesenia. Voči uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odvolateľka a uviedla, že uznesenie napáda v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., pričom svoje odvolanie odôvodňuje nasledovnými odvolacími dôvodmi:1. Súd zamietol jej návrh na opravu uznesenia z dôvodu, že sa v spise nenachádza jej podanie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, čo bolo podľa súdu príčinou, prečo nemohol s ňou, ako s vedľajším účastníkom, konať, poukázal pritom na § 93 ods.3 O. s. p. a na rovnakom právnom základe potom zamietol aj jej návrh na doplnenie uznesenia,2. S poukazom na § 41 ods.2 O. s. p. (citovala jeho znenie) namietala nesprávne právne posúdenie ako odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. a, že v zmysle cit. je nerozhodné, ako je označený ten ktorý úkon, pretože tento sa posudzuje výlučne podľa obsahu.3. Je nesporné, že podanie, ktorým by výslovne oznamovala svoj vstup do konania, v konaní predložené nebolo, rovnako je však nesporné, že O. s. p. (ani iný právny predpis) osobitné náležitosti „vstupu vedľajšieho účastníka do konania na základe vlastného podnetu“ nestanovuje; uplatniť je teda potrebné len všeobecné ust. o procesných úkonoch účastníkov konania a náležitostiach podania (§ 41, § 42 O. s. p.). Mala za to, že procesný úkon smerujúci k uplatneniu procesných práv urobený subjektom, ktorý má právny záujem na výsledku sporu, nemožno považovať za iný prejav vôle, ako oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, dôležitým pritom vyznieva práve argument, že status vedľajšieho účastníka subjekt nezískava rozhodnutím súdu, či akceptáciou niektorého z procesne priamo zainteresovaných účastníkov, ani konkretizovaním svojho hmotnoprávneho postavenia, ale už momentom adresovania prejavu svojej vôle voči súdu podporiť niektorého z účastníkov v konaní.4. Tak, ako bolo uvedené v jej návrhu z 29.5.2013, vstúpila do tohto konania z vlastného podnetu už prvým úkonom vo veci samej - vyjadrením z 29.10.2010 - v záujme podporiť v konaní označeného žalovaného - svoju výkonnú zložku a fakt, že toto podanie neobsahuje explicitne „oznámenie o vstupe do konania“, nemení nič na skutočnosti, že je vyjadrením jej vôle byť na tomto konaní účastná ako vedľajší účastník; zvlášť nie ak právne posúdenie úkonov patrí nepochybne súdu v zmysle platného iura novit curia.5. Skutočnosť, že to bola ona, ktorá po celý čas robila v konaní procesné úkony, potvrdzuje nielen samotný fakt, že žalovaný (jej mestský úrad) nemá právnu subjektivitu, ale aj fakt, že tieto úkony boli za neho a v jeho mene uskutočňované jej zástupcom na základe plnomocenstva ňou udeleným, že uvedené vyplýva zo samotného plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii IURISTICO s. r. o., ako aj z jednotlivých podaní, kde je označená - vždy v závere podania - a napokon aj pri označení žalobcu a žalovaného.6. V zmysle zásady bezformálnosti konania je teda úplne „irrelevannté“, či a ako je ten ktorý procesný úkon označený a súd je povinný posúdiť obsah prejavu vôle podľa jeho zmyslu, t. j. čo účastník svojim konaním sleduje, že iný zmysel ako jej vstup do konania jej vyjadreniu z 29.10.2010 len sotva možno pripísať, že v opačnom prípade, ak by mal súd pochybnosti o jeho obsahu alebo zmyslu, bol by na mieste postup podľa § 43 O. s. p.; týmto smerom však úkony súdu neviedli a napokon iný dôvod, ktorý by vysvetľoval jej účasť v konaní ani neexistuje.7. K dôvodom oprávňujúcim ju vystupovať v pozícii vedľajšieho účastníka v konaní (s odkazom na § 93 O. s. p.) a oprávňujúcim ju k priznaniu nároku na náhradu trov konania (s odkazom na § 146 ods.2 O. s. p.) poukázala v plnom rozsahu na svoje podanie z 29.52013.8. Ďalej namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. Tvrdila, že súd jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že napriek jej zjavnej a faktickej účasti v konaní (bližšie bod 4. a 5. tohto odvolania) jej odmieta priznať status vedľajšieho účastníka a znemožňuje tak realizáciu jej procesných práv - priznanie náhrady vynaložených trov konania a v dôsledku uvedeného postupu navyše pozoruje aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces a rovnosť účastníkov konania (nasleduje pasáž v českom jazyku, bez uvedenia prameňa; poznámka odvolacieho súdu).9. Náznaky odňatia možnosti konať pred súdom napokon vykazuje uznesenie aj v tom smere, že svojim nedostatočným odôvodnením nedáva odpoveď na - pre túto vec - zásadne kritickú právnu otázku, ani zmienkou sa totiž súd nevysporiadal s otázkou, z akého právneho dôvodu (ak nie z titulu statusu vedľajšieho účastníka) bola účastná na tomto konaní. Je nesporné, že súčasťou práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia nie je právo domáhať sa odpovede na každý argument účastníka konania, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (uznesenie Najvyššieho súdu 5Cdo106/2010 z 15.7.2010). Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné, z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez dostatočnej odpovede.10. Naznačený nesprávny, nezákonný a formalistický prístup súdu, ktorým dochádza k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, je napokon v rozpore aj o zásadou autonómie vôle, ktorú garantuje čl.2 ods.3 Ústavy SR. Z uvedeného základného práva možno priamo dovodiť aj subjektívne právo účastníka konania na to, aby súd rešpektoval autonómny prejav, ktorý má svoj odraz v jeho podaní, pokiaľ takéto konanie nie je výslovne zakázané. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR I.ÚS/546/03 sa porušenia tohto práva dopustí orgán verejnej moci i vtedy, pokiaľ formalistickým výkladom noriem jednoduchého práva odoprie autonómnemu prejavu vôle dôsledky, ktoré právna norma s takýmto prejavom spája. Aj s poukazom na uvedené je povinnosťou súdu rešpektovať „voľné“ prejavy účastníkov konania, v opačnom prípade dochádza k vážnemu porušeniu ich základných práv.11. Nakoľko ako vedľajší účastník má v zmysle § 93 ods.4 O. s. p. rovnaké procesné práva (a povinnosti) ako účastník konania, ktoré jej však súd svojim konaním a rozhodnutím odopiera, namietala v neposlednom rade aj porušenie základnej zásady rovnosti účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené navrhla uznesenie v zmysle § 221 ods.2 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa vyjadrenia sa žalovaný domáha práva podľa § 41 O. s. p., ktoré mu odmietal a na základe toho rozhodol súd žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba obsahovala identifikáciu žalovaného podľa IČO a DIČ Mestskej časti Košice - Šaca, i keď názov nebol správny, čo však žalovaný i súd neakceptovali a žaloba bola zamietnutá, že ak sa žalovaná Mestská časť Košice - Šaca domáha vstupu do procesu, ako právoplatná žalovaná, navrhuje súdu, aby celý proces bol obnovený v zmysle žaloby od samého začiatku s tým, že podľa obsahu podania a identifikácie IČO: XX XXX XXX a DIČ XXXXXXXXXX, bude označený právny subjekt Mestská časť Košice - Šaca, že obnovením regulárneho procesu bude zachovaná i premlčacia doba podľa O. s. p. a, že žaloba bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej doby. Zdôraznil, že sa dožaduje práva na spravodlivý proces v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, že ak základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňa aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. Vzhľadom na uvedené preto navrhol v zmysle § 220 ods.1 O. s. p. uznesenie zrušiť a nariadiť nové konanie s identifikáciou žalovaného podľa IČO: XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a odvolanie odmietol podľa § 218 ods.1 písm. b) O. s. p., lebo bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa § 201 prvá veta O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 218 ods.1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Podľa § 93 ods.1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie , či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods.3 cit. ust. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolateľka nie je v prejednávanej veci účastníčkou konania, t.j. žalovanou, ani vedľajšou účastníčkou na strane žalovaného, ktorá by vstúpila do konania (do jeho právoplatného skončenia - jeho zastavenia) kvalifikovaným zákonným spôsobom podľa § 93 ods.1,3 O. s. p., t. j. z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov konania. Chybný, resp. nesprávny postup súdu počas konania, spočívajúci v tom, že komunikuje aj s iným subjektom než s účastníkom konania, a to, či už s právnickou alebo s fyzickou osobou, nemôže mať za následok, že takýto subjekt získa procesné postavenie účastníka konania alebo vedľajšieho účastníka konania a to len preto, že mu vznikli trovy spojené, napr. s právnym zast., pokiaľ mu zák. takéto postavenie nepriznáva. Počas celého konania (do právoplatnosti uznesenia o zastavení konania) odvolateľka nevstúpila do konania ako vedľajšia účastníčka na strane žalovaného (čo je, o. i., vylúčené v prípade, ak žalovaným je subjekt bez spôsobilosti byť účastníkom konania) a až následne (po právoplatnom zastavení konania) svoje procesné postavenie vedľajšej účastníčky účelovo odôvodňuje svojim uplatňovaným nárokom na náhradu trov, ktoré jej vznikli. Odvolateľku nemožno zamieňať s jej Miestnym úradom, keďže v jej prípade ide o právnickú osobu, ktorá za podmienok ustanovených zák. a štatútom mesta hospodári so zvereným a s vlastným majetkom a ktorá vykonáva samosprávu v rozsahu zverenom zák. a štatútom a vo zverenom rozsahu má postavenie obce (§ 2 ods.1,2 zák.č.401/90 Zb. o Meste Košice v znení neskorších predpisov), pričom jej Miestny úrad podľa § 17 ods.1 cit. zák. iba plní odborné administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením jej úloh a úloh jej orgánov, a nie je právnickou osobou a subjektom s právnou subjektivitou. Žalobca ako žalovaného označil na pojednávaní 23.5.2012 (zápisnica na č.l.36) Miestny úrad Mestskej časti Košice - Šaca (nie odvolateľku) a súd uznesením 38C/177/2010-54 z 23.5.2012, právoplatným 25.7.2012, konanie proti označenému žalovanému zastavil a uznesením 38C/177/2010-70 z 9.5.2013 označenému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Je nepochybné, že odvolateľka nie je v prejednávanej veci v procesnom postavení účastníčky konania, ani vedľajšej účastníčky a preto muselo byť jej odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na doplnenie a opravu uznesenia 38C/177/2010-70 z 9.5.2013 odmietnuté, lebo bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Právny názor odvolateľky, vo vzťahu k jej tvrdeniu, že sa stala vedľajšou účastníčkou, nemá oporu ani v súdnej praxi. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.