KSKE/4Co/274/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/274/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204615 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110204615.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobkyne P. V.D.A., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v A., P.Q.P. Č.. XX, zastúpenej P.. F. U., advokátkou so sídlom v A., F. C. Č.. X, proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej P.. U. U., advokátom, so sídlom v A., B. Z.Ě. Č.. XX, o zaplatenie 5.464,22 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 21.5.2013, č. k. 36C/28/2010-343 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 5464,22 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.464,22 eura od 30.6.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, o trovách konania a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 81,46 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne P.. F. U..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 5.464,22 eura a úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 30.6.2012 do zaplatenia zo sumy 5.464 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne vo výške 869,50 eura a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok 327,50 eura na účet Okresného súdu Košice I, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa pôvodne domáhala určenia, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo Zmluvy o poistení č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.7.1997 trvá, v dôsledku zániku poistenia uplynutím času, na ktorý bola poistná zmluva uzavretá (do 29.6.2012) navrhla zmenu žalobného návrhu a žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na peňažné plnenie - poistnú sumu, teda na základe rovnakého skutkového základu namiesto určovacieho výroku žiadala peňažné plnenie. Vzhľadom na to, že výsledky doterajšieho konania o určenie platnosti zmluvy mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu na plnenie z poistnej zmluvy, súd prvého stupňa podľa § 95 O.s.p. zmenu návrhu pripustil.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 2.7.1997 poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 29.7.1997 a s koncom poistenia 29.6.2012 s dobou platenia poistného 10 rokov vo výške 701,- Sk (23,27 eura) mesačne. Žalovaná sa zaviazala vyplatiť žalobkyni pre prípad smrti poistnú sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eura) a pre prípad dožitia poistnú sumu 151.120,- Sk (5.016,27 eura). K zmluve bol uzavretý Dodatok č. 1 zo dňa 4.7.2001, v ktorom bola upravená výška poistného pre prípad smrti na sumu 110.000,- Sk (3.651,33 eura) a pre prípad dožitia 164.615,- Sk (5.464,22 eura). Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná listom zo dňa 20.6.2008 oznámila žalobkyni, že dňom 16.05.2008 došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a taktiež na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka v nadväznosti na jej list v prepočte pri produkte UDP- K. V liste ďalej žalovaná uviedla, že suma 67.058,- Sk bude žalobkyni vyplatená ako odbytné.

Z uvedených zistení vyvodil súd prvého stupňa záver, že žalovaná v konaní nepreukázala, žeby došlo k dohode o zmene poistných podmienok, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy alebo že by došlo dohodou k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom. Podľa článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, na ktoré poukazovala žalovaná vo svojom liste, súd uviedol, že podľa tohto ustanovenia mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenia žalovanej, teda nemohli spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutom na základe poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi, neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Účelom ustanovenia § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. nie je určiť výšku poistného tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, ale predovšetkým práve poistených, pričom vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Súd bol toho názoru, že poisťovňa, ako aj iní podnikatelia, musí rátať s určitým rizikom z podnikania. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkla produkt UDP-K, ale žalovaná. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že práve vďaka pôvodne ponúkaným podmienkam poistenia, si žalovaná získala dostatok klientov. Ohľadne otázky nemožnosti plnenia súd uviedol, že iurisprudencia o nemožnom plnení uvažuje len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, a to počiatočnej nemožnosti, objektívnej nemožnosti a fyzickej nemožnosti plnenia. Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala ani jedno tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa už stalo nemožným, a teda v tej časti zaniklo. Súd bol toho názoru, že ak je splnenie možné len subjektívne - iba pre dlžníka, záväzok nezaniká. So subjektívnou nemožnosťou plnenia súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia, pri ktorej je plnenie objektívne možné ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky a právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. V tomto prípade nejde o objektívnu nemožnosť plnenia a po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z tejto zmluvy. Taktiež zo skutočnosti, že v zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve, nemožno všeobecne usudzovať, žeby táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala zákonu. V konaní, teda podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo preukázané, aby bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy, teda má súd za to, vychádzajúc z ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že poistná zmluva je platná, dohodou nedošlo k zmene podmienok ani k zániku poistenia preto žalobe na vyplatenie poistného plnenia dohodnutého pre prípad dožitia vyhovel. V zmysle § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. 87/1955 Z. z. účinného od 1.1.2009 priznal žalobkyni aj úrok z omeškania zo sumy 5.464 eura, avšak až od 30.6.2012, t. j. nasledujúci deň po tom, ako poistná zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá a v tejto časti žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobkyňa mala v konaní neúspech len v nepatrnej časti (jeden deň omeškania a omeškanie zo sumy 0,22 eura). Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou 869,50 eura (odmena, režijný paušál a DPH), pričom podrobne právne zdôvodnil ich výšku.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti a výrokoch o trovách konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná uviedla, že v priebehu konania na pojednávaní dňa 21.5.2013) korigovala svoj postoj ku trvaniu poistnej zmluvy až do 29.6.2012 a výšku poistnej sumy uznala v časti 3.937,79 eura, ktorú sumu si žalobkyňa mesačnými platbami poistného po 27,28 eura predplatila. Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1.5.2004 v súvislosti so vstupom SR do EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (pozn. dnes § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve). Poukázala, že dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané (predloženými listinnými dôkazmi vrátane znaleckého posudku č. 4/2008 spoločnosti AUDIT - spol. s.r.o., ako aj protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007), že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, teda že poistné bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky malo byť. Podľa ustanovenia § 70a zák. č. 186/2004 Z. z. bolo jej povinnosťou postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ust. zák. č. 95/2002 Z. z. V dôsledku toho, že žalobkyňa neakceptovala jej návrh na vykonanie dohody o zmene obsahu predmetných zmlúv, došlo k vzniku jej objektívnej, následnej právnej nemožnosti pôvodného plnenia.

Predmetná poistná zmluva spadá plne do režimu podľa ustanovenia § 67 zákona o poisťovníctve, to znamená, že aj napriek tomu, že poistná zmluva vznikla pred účinnosťou tohto zákona, spravuje sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť od účinnosti zákona určené v súlade s § 31a, čo však v prípade poistnej zmluvy žalobcu bolo preukázané, že tak nie je. Závery súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zmene vzájomných práv a povinností, vyplývajúcich z predmetnej poistnej zmluvy, nie sú dôvodné, keďže v konaní túto skutočnosť ani netvrdila. Súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995, ktorého vykonanie navrhla žalovaná ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane žalovanej. Pokiaľ by súd tento dôkaz vykonal, dospel by k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným predávať. V prejednávanej veci sa poistná zmluva dostala vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena zákona o poisťovníctve) do rozporu so zákonom, a to od 1.5.2004. Ak by súd pripustil dôkaz - výpoveď P.. Š., mohol preukázať celkový skutkový priebeh od vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych zásahov do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcom dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránila, avšak bezvýsledne. Spravodlivé by bolo rozhodnutie, ak by súd súbežne konal a rozhodol o kompenzačnej námietke žalovanej, ktorú si uplatnila voči žalobkyni titulom správnej výšky poistného, keďže žalovanú sumu si žalobkyňa skutočne nepredplatila. Nie jej vinou a nemohla predvídať, že poistno - matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom. Podľa žalovanej ide o vyriešenie otázok zásadného právneho významu, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodované, preto žiadala pripustiť dovolanie. Ide o posúdenie, - či za novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka na základe § 31a a § 70a ods. 1 zák. č. 95/2002 Z. z., či vznikla povinnosť poisťovni plniť aj rozdiel medzi dohodnutým plnením a plnením určeným v súlade s predpismi, - či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu pre nemožnosť pokračovania v ďalšom poistení.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroku rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že poisťovňa musí dodržať všetky podmienky pôvodnej poistnej zmluvy a jej dodatku. Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom a správne vyporiadal so všetkými okolnosťami, vec správne posúdil vo všetkých namietaných skutočnostiach v odvolaní. V konaní bola dostatočne preukázaná potreba rozlišovania verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu a verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy a možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromnoprávne vzťahy. Aj námietku neprejednania v konaní vzájomnej žaloby je bezpredmetná, pretože ceny a sumy určovala a dohodovala v zmluve žalovaná a nie tretí subjekt. K pripusteniu dovolania uviedla, že v obdobnom konaní odvolacím súdom už bolo dovolanie pripustené, preto nie je hospodárne opätovné pripúšťanie dovolania aj vzhľadom na možnosť plurality názorov. Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z. ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania a o zaplatení súdneho poplatku žalovanou. Postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil ak dospel k záveru, že poistenie zaniklo až uplynutím dohodnutej doby a nárok žalobkyne na vyplatenie dohodnutého poistného plnenia pre prípad dožitia je oprávnený v ňou uplatnenej výške. Správne súd konštatoval, že k zániku poistenia nedošlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a rovnako správne konštatoval, že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej, že nedošlo ani k novácii záväzku, pretože chýba obojstranná dohoda v tomto smere.

Aj keď ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Práve naopak ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla v roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (porovnaj protokol o kontrole zo dňa 4.6.1999 - č. l. 77) a za správnu bola označená aj Úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003 (porovnaj protokol o vykonanom dohľade - č. l. 80). Žalovaná bola teda toho názoru, že pri kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupovala v súlade s takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru ) nad poisťovníctvom.

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii žalovanej až dňa 21.2.2008. Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácii poistného došlo k poistno- matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2008. Žalovaná má teda za to, že poistno- matematická chyba v kalkulácii poistnej sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp. následným nesprávny úradným postupom orgánu štátu. Z uvedeného je preto zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalovaná má zato, že došlo k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia, nie je zmena právneho predpisu, ale nesprávny úradný postup orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej sadzby.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku žalobkyne významná.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve. Vzhľadom nato, že poistná zmluva zanikla dožitím žalobkyne, vzniklo jej právo podľa citovaného čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy 5.464,22 eura.

Za správny považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa ak nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz, a to spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Národnou bankou Slovenska, ktorým žalovaná chcela preukázať skutočnosť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky je zodpovedné za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným predávať. Nevykonanie tohto dôkazu považuje odvolací súd za dôvodné, lebo súdna prax sa ustálila v tom, že nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné z hľadiska prejednávanej veci. Uvedené zistenie, ako bolo vyššie uvedené, nemá právny význam vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobkyne. V prejednávanej veci bolo poistnou udalosťou tzv. dožitie, to znamená, že právo na vyplatenie poistného plnenia vzniká v prípade, ak poistený sa dožije dňa uvedeného v poistnej zmluve. Týmto dňom bol deň 29.6.2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo a žalovaná nevyplatila žalobkyni poistné plnenie, odvolací súd zaviazal žalovanú na vyplatenie poistného plnenia v celom dohodnutom rozsahu.

Žalovaná vzniesla v priebehu konania kompenzačnú námietku, ktorá nie je dôvodná, pretože povinnosť plniť poistné vo zvýšenej sume 40,82 eura nebola účastníkmi konania dohodnutá a nevyplýva ani z inej relevantnej právnej skutočnosti.

V súvislosti so žiadaným pripustením dovolania poukazuje odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2014 č. k. 2Cdo 229/2013, ktorý riešil tieto otázky a dospel k záveru, že pre poistnú skutočnosti ohľadne výpočtu poistného a výšky poistného plnenia nemohli mať za následok zánik poistného vzťahu jednostranným úkonom žalovanej a pre žalovanú to neznamená zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale len vznik nároku voči štátu na náhradu škody vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi, resp. ušlého zisku.

Odvolací súd potvrdil ako vecne správy aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, pretože žalobkyňa mala v konaní neúspech skutočne len v nepatrnej časti, trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené na úspešné uplatnenie jej nároku v súdnom konaní.

Správny je aj výrok rozsudku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok, pretože podľa § 2ods. 2 veta prvá ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona je žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva oslobodená od súdnych poplatkov, žalovaná bola v konaní neúspešná, preto je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky 1a.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa, preto jej súd priznal trovy konania spočívajúce v trovách zastúpenia advokátkou podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb § 11 ods. 1 písm. b) za podané vyjadrenie k odvolaniu 60,07 eura, podľa § 16 ods. 3 veta prvá 1 x 7,81 eura režijný paušál a k tomu DPH 13,58 eura (§22 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), spolu 81,46 eura.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 . ( § 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.