KSKE/3Sp/34/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/34/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200802 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200802.4



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, 048 01 Rožňava, za účasti: Š. H. M. U. B. T. L. R., bytom O. XX, XXX XX B., prechodne B., ul. E. XX, Č. L., o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 06. mája 2015, č. s.: OU-RV-KO2-2014/V 2499-Ge, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 06. mája 2015 č. s.: OU-RV-KO2-2014/V 2499-Ge.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a. s. Bratislava, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o Katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) návrh na vklad na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. a Š.G. H. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zamietol.

Na základe predložených podkladov pre rozhodnutie zistil, že dohoda o splnomocnení bola vyhotovená vo forme predtlače, ktorá obsahuje označenie identifikačných údajov splnomocnenca, a preto ani splnomocniteľ nemohol ovplyvňovať časť predloženej dohody o splnomocnení, kde už bol vopred označený splnomocnenec. Zo znenia bodu III, piatej vety predloženého plnomocenstva vyplývajú pochybnosti, či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontakte s osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. Takáto dohoda je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože splnomocniteľ pri jej uzatváraní nebol slobodný vo svojej vôli.

Zmluvu o zriadení záložného práva posúdil aj z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti, či je právny úkon urobený v predpísanej forme, či prevodca je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Zistil, že výška istiny poskytnutej úverovej dlžníčke v sume 200,00 Eur a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva (nehnuteľnosti) predstavuje naplnenie znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že právny úkon uzavretím ktorého bolo zriadené záložné právo je zjavne nevýhodný pre záložcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca sám preskúmavané rozhodnutie zrušil a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti späť na správne konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, účinnosť a zrozumiteľnosť. Je zrejmé, že predložené splnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by ona ako veriteľ do tohto právneho úkonu zasahovala alebo ho ovplyvňovala. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak sa má dotýkať poplatku uvádza, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú. Ak by aj išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Nie je zrejmé, prečo odporca uprednostnil v danom prípade aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka.

Ďalej uviedla, že odporca v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správa úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastník Š. H. navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a uviedol, že od navrhovateľky si zobral pôžičku, ktorú sa zaviazal aj riadne splácať, ale z dôvodu, že bol nezamestnaný ju riadne nesplácal, resp. prestal splácať. V súčasnosti pracuje v Č. L. a je ochotný poskytnutý úver navrhovateľkou riadne vyrovnať a zaplatiť.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako záložný veriteľ s dlžníkom Š. H. uzavrela Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 30.09.2013, na základe ktorej navrhovateľka dlžníkovi poskytla úver vo výške 200,00 Eur a tento sa zaviazal ho riadne splatiť spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Dňa 30.10.2013 bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom Š. H. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, z ktorej okrem iného vyplýva, že splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Dohodu o splnomocnení splnomocniteľ podpísal zrejme v L. 23.10.2013, kedy bol aj jeho podpis overený. Zástupca splnomocnenca dohodu o splnomocnení podpísal v Z. toho istého dňa, t. j. 23.10.2013. Dňa 17.10.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a dlžníkom ako záložcom v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve dlžníka a ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie O., parcelné č. XX/X o výmere XX m2 - záhrady, parcelné č. XX o výmere XX m2 - záhrady, parcelné č. XX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcelné č. XX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX katastrálne územie O., parcelné č. XX o výmere XXXX m2 - záhrady. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon, b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca, d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje, f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 17.10.2014 a jej existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v L. dňa XX.XX.XXX3 a zástupca splnomocnenca v Z. 23.10.2013.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky - záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným nehnuteľnostiam, - vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností splnomocniteľa, - v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka (splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah dohody, a preto jeho možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy bol už v takejto dohode nielenže obmedzený, ale bol priamo dotknutý.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa (dlžníka), tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu. Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody o splnomocnení, že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca, že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.