KSKE/2Cob/134/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/134/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115211097 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115211097.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: H. energetika a.s., X. 9, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, proti odporcom: 1/ Q. distribučná, a.s., P. XX, O., IČO: XX XXX XXX, 2/ Q. energetika, a.s., P. XX, O., IČO: XX XXX XXX, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2015, č.k. 27Cb/129/2015-28 takto

rozhodol:

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa v kalendárnom roku 2015 podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia navrhovateľa, a to zabezpečením odoberania celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie do distribučnej sústavy odporcu v 1. rade od navrhovateľa v súlade s platnou a účinnou zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 11.11.2014, a to za cenu elektrickej energie 382,62 EUR/MWh schválenú rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 1032/2014/E-OZ zo dňa 12.11.2013, v súlade s ust. § 3 ods. l písm. b/ a §4 ods. l písm. b/ zákona číslo 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, v znení neskorších predpisov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Odporcovi v 1/ rade uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1032/2014/E-OZ zo dňa 12.11.2013 a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť a zároveň im uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie v znení uvedenom vyššie. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že je výrobcom elektriny technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo slnečnej energie v zariadení fotovoltaická elektráreň Q. H. s celkovým inštalovaným výkonom 980 kW, nachádzajúceho sa v lokalite Q. H.. FVE s právom na podporu v zmysle ust. § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôvodil, že odporca v 1. rade je osobou povinnou podľa Zákona o podpore a v súlade s článkom I písm. f/ Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 11.11.2014, účinnej pre rok 2015, zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného navrhovateľovi. Odporca v 2. rade je osobou poverenou odporcom v 1. rade v súlade so Zákonom o podpore na odber vyrábanej elektriny od navrhovateľa. V zmysle článku I. písm. b/ zmluvy sa odporca v 2. rade zaviazal odoberať vo vlastnom mene a na vlastný účet od navrhovateľa elektrinu podliehajúcu ustanoveniu § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore. V zmysle článku I. písm. c/ sa odporca v 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za odobratú elektrinu určenú cenu. V zmysle článku I. písm. d/ zmluvy sa ďalej odporca v 2. rade zaviazal prevziať zodpovednosť za odchýlku navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona o podpore.

Ďalej dôvodil, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1032/2014/E-OZ zo dňa 12.11.2013 bola pre navrhovateľa ako regulovaný subjekt schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh vyrobenej technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Navrhovateľ, odporca 1/ a spoločnosť Q. a.s., so sídlom P. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX 767, uzavreli dňa 11.11.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, predmetom ktorej je okrem iného záväzok odporcu v 1. rade v súlade so všeobecnej záväznými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa rozhodnutia a záväzok odporcu v 2. rade od navrhovateľa odoberať pre celý rok 2015 elektrinu vyrobenú zariadením navrhovateľa. Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu navrhovateľom, odporcom a VSE ako zmluvnými stranami, t.j. dňa 11.11.2014 a účinnosť dňa 1.1.2015. Na základe vyššie uvedených ustanovení Zákona o podpore, rozhodnutia a zmluvy, právo na podporu vo vzťahu k navrhovateľovi je odporca v 1. rade povinný zabezpečovať spôsobom podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/ zákona vo forme doplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona, na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie.

V zmysle uzavretej zmluvy odporca v 2. rade je povinný zabezpečovať spôsobom podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/ zákona odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ má navrhovateľ právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b/ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny. V danom prípade je subjektom povereným na odber elektriny práve odporca v 2. rade, a to na základe poverenia odporcu v 1. rade.

V návrhu ďalej uvádza, že dokumentom datovaným dňa 15.12.2014 a označeným ako „Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“ odporca v 1. rade navrhovateľovi oznámil, že si nemôže v kalendárnom roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/a c/ Zákona o podpore. Ako dôvod nemožnosti uplatnenia podpory pre rok 2015 odporca v 1. rade uviedol, že navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovenia § 4 Zákona o podpore, a to bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie.

Ďalej dôvodil, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 22.12.2014 a 23.2.2015 žiadal o vysvetlenie skutočností, na základe ktorých odporca v 1. rade vychádzal, teda ktoré povinnosti boli navrhovateľom porušené.

Na doručenú korešpondenciu odporca v 1. rade reagoval listom zo dňa 13.2.2015, v ktorom navrhovateľovi stručne oznámil, že po opätovnom preverení všetkých skutočností rozhodujúcich pre možnosť uplatnenia si podpory v roku 2015 zotrváva na svojich predošlých stanoviskách a potvrdzuje ich.

Navrhovateľ zdôraznil, že uvedeným konaním odporcu v 1. rade hrozí navrhovateľovi bezprostredná ujma, nakoľko bez podpory poskytovanej na základe Zákona o podpore nie je schopný vykonávať podnikanie v energetickom priemysle, ktoré by bolo prosperujúcim, nakoľko výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov je hlavným predmetom podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Len v dôsledku medializácie sa môže domnievať, že sa jedná o porušenie oznamovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore, pričom o údajnom porušení tejto svojej povinnosti sa navrhovateľ dozvedel len z webovej stránky Úradu. Navrhovateľ tvrdí, že oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovení Zákona o podpore si voči Úradu aj voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy t.j. odporcovi v 1. rade splnil, keď písomne aj elektronicky oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny zaslal 28. mája 2014 Úradu a dňa 15.8.2014 odporcovi.

V tejto súvislosti poukázal nato, že údajné nesplnenie si oznamovacej povinnosti (za predpokladu, že odporca v 1. rade má na mysli túto povinnosť) nemôže byť sankcionované stratou práva uplatniť si právo na podporu v nasledujúcom roku regulačného obdobia, a to vzhľadom na skutočnosť, že na navrhovateľa sa vzťahujú podmienky podpory podľa Zákona o podpore pred jeho novelizáciou. Zákonná povinnosť navrhovateľa ako výrobcu elektriny oznámiť k stanovenému termínu zákonom požadované skutočnosti bola zo strany navrhovateľa nepochybne splnená.

Ďalej dôvodí, že nedisponuje žiadnym relevantným oznámením, z ktorého by vyplývalo, ktorú povinnosť mal porušiť, navyše odporca s navrhovateľom odmieta vzniknutú situáciu riešiť. Nedisponuje ani žiadnym relevantným rozhodnutím, z ktorého by vyplýval zánik práva na podporu v zmysle Zákona o podpore a uzatvorenej zmluvy. Dôvodí, že konanie odporcu v 1. rade je šikanózne, v rozpore s ústavou SR a narušujúce právnu istotu, nakoľko navrhovateľ v dôsledku uzatvorenej zmluvy a rozhodnutia úradu legitímnym spôsobom očakával podporu pre rozvoj svojej podnikateľskej činnosti takým spôsobom, aby táto jeho činnosť nebola činnosťou stratovou.

Ďalej dôvodí, že odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností, zákonom č. 382/2013 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Zákon o podpore, bolo zmenené nielen znenie ust. § 4 ods. 3, ale súčasne bolo pridané aj ust. § 18e ods. 1, podľa ktorého podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Uvedené prechodné ustanovenia sa teda týka aj navrhovateľa ako výrobcu elektriny, ktorého zariadenie bolo uvedené do prevádzky v roku 2013.

Ďalej uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať rovnakého výrokového znenia, rozhodnutie vo veci samej však nebude mať pre neho len predbežné účinky. Dôvodil, že pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, je nevyhnutné, aby súd upravil pomery účastníkov predbežným opatrením takým spôsobom, aby si odporca naďalej plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, t.j. naďalej zabezpečoval podporu vo forme doplatku v roku 2015. V prípade, ak pomery účastníkov nebudú do vydania rozhodnutia súdu vo veci samej upravené predbežným opatrením navrhovaným spôsobom, bude to mať pre neho celkom určite likvidačný charakter. Uvedené odôvodňoval tým, že znovuobnovenie výrobného procesu je z časového aj finančného hľadiska veľmi náročné, zastavenie výroby spôsobí nemožnosť splácania finančných záväzkov jednak voči zmluvným dodávateľom služieb ako aj úverovým bankám.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 74 a nasl. O.s.p. a podľa zák. č. 309/2009 Z.z..

Súd prvého stupňa návrhu v celom rozsahu vyhovel, stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi, čo skonštatoval v odôvodnení, preto ďalšie dôvody už neuviedol (§ 76 ods. 4 O.s.p.).

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca v 1/ rade.

Tvrdil, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. Zdôraznil, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči navrhovateľovi k 15.8.2014 oznámenie uplatnenia si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Dôvodí, že už v minulosti sa navrhovateľ snažil voči odporcovi namietať splnenie si oznamovacej povinnosti prostredníctvom listu zo dňa 15.8.2014 zaslaným doporučenou zásielkou pod č. RP XXXXXXXXX, takúto zásielku však neeviduje. Z podacieho lístka k predmetnej zásielke totiž vyplýva, že táto mala byť adresovaná na adresáta s označením Q. z čoho možno vyvodiť, že sa jedná o spoločnosť Q. energetika a.s. a nie o spoločnosť Q. distribučná, a.s., ktorá je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E0257 v znení neskorších zmien. Uvedená zásielka teda bola zaslaná nesprávnemu adresátovi a navyše bola dňa 15.8.2014 zaslaná len na poštovú prepravu a nie doručená svojmu adresátovi (tvrdí, že uvedená lehota je lehotou hmotnoprávnou, ktorej zmeškanie zákon neumožňuje odpustiť).

Ďalej dôvodí, že v dôsledku nesplnenia si zákonných povinností v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore zaniklo navrhovateľovi právo uplatňovať si v roku 2015 túto podporu, avšak priamo zo zákona, teda oznámenie odporcu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa 15.12.2014 má voči navrhovateľovi len informatívny charakter. Odporca ďalej namieta neexistenciu nároku navrhovateľa aj na základe informácií zverejnených na webovom sídle Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý dňa 28.7.2014 zverejnil na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázal na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore a dňa 9.2.2015 zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili túto povinnosť, kde sa nachádzal aj navrhovateľ.

Rovnako považuje za nedôvodné aj tvrdenie navrhovateľa o likvidačných dôsledkoch, v prípade nevyhovenia návrhu. Totiž, aj keď navrhovateľ stratil nárok na uplatnenie podpory podľa Zákona o podpore na rok 2015 stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade, ak si podporu neuplatňuje. Navyše zdôraznil, že ponúkol navrhovateľovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu zo dňa 15.12.2014, čo navrhovateľ odmietol. V tejto súvislosti vytýkal súdu prvého stupňa aj skutočnosť, že neposkytol ochranu navrhovateľovi len v nevyhnutnej miere.

Pokiaľ ide o nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tvrdí, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by konaním odporcov bol vykonaný taký faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa a zároveň súdu prvého stupňa vytýkal, že došlo k nevyváženému zásahu do práv účastníkov. Ďalej namieta, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy medzi odporcom spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. a navrhovateľom. Má totiž za to, že navrhovateľ si nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o podpore.

Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie aj odporca v 2/ rade.

Dôvodí, že napadnuté uznesenie súdu o nariadení o predbežného opatrenia je nedôvodné, keďže navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. Zdôraznil, že mu bola odporcom v 1/ rade poskytnutá informácia, že zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu všetkých povinností v zmysle Zákona o podpore, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b). Nesplnenie tejto povinnosti potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý na svojom webovom sídle zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorý si danú povinnosť nesplnil. Zároveň zdôraznil, že nemá právomoc rozhodovať o tom, či určitý výrobca splnil zákonom určené predpoklady pre uplatnenie nároku na podporu, a preto sa odporca pri poskytovaní podpory musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí.

Odporca v 2/ rade ďalej namieta aj nesplnenie podmienky preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre navrhovateľa. Dôvodí, že uvedenou zmluvou sa odporca v 2/ rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí navrhovateľovi cenu vo výške určenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. V zmysle zák. č. 309/2009 Z.z. by v prípade splnenia predpokladov pre uplatnenie podpory mal navrhovateľ v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh.

Zdôraznil, že navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý odmietol podpísať. Odporca v 2/ rade je pripravený vyplácať obvyklú cenu elektriny na slovenskom trhu. Zdôraznil, že priemerná trhová cena elektriny v januári 2015 bola 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 bola 36,68 eur/MWh, v marci 2015 bola 31,00 eur/MWh. V roku 2014 dodal navrhovateľ do distribučnej sústavy elektrinu o celkovom množstve cca 818 MWh. Rozdiel medzi cenou na straty pre rok 2015 a cenou obvyklou, ktorú by navrhovateľ dostal vyplatenú od odporcu v 2/ rade predstavuje teda (pri priemernej cene za január, február a marec) sumu 10.690,- eur.

Súdu prvého stupňa vytýkal aj skutočnosť, že predbežným opatrením neprimerane zvýhodnil odporcov a poukázal aj na nevykonaneľnosť vydaného uznesenia. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je teda zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespočíva vo výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú úpravu pomerov účastníkov.

Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov. Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel. Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti, pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Keďže cieľom a zmyslom predbežného opatrenia je poskytnúť navrhovateľovi takú ochranu, aby v priebehu ďalšieho konania nedošlo k zhoršeniu jeho právneho postavenia vzhľadom na uplatnený nárok, preto predpokladom jeho nariadenia je aj vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s nárokom uplatneným navrhovateľom vo veci samej, resp. s nárokom ktorého sa chce domáhať vo veci samej.

Predmetom odvolacieho konania je teda posúdenie splnenia vyššieuvedených podmienok na nariadenie predbežného opatrenia (výrok uvedený vyššie), pričom návrhom vo veci samej sa bude domáhať uloženia povinnosti pre odporcov v rovnakom znení ako v návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo má plniť a dokedy. Povinnosti ukladané predbežným opatrením musia byť vo výroku formulované jasne a presne, nie iba odkazom na uzavretú zmluvu. Nie iba účastníkom, ale aj súdu a predovšetkým v prípade núteného výkonu súdneho rozhodnutia na to oprávnenému orgánu musí byť jasné, čo má povinný plniť. Uvedená podmienka v prejednávanej veci nie je daná, predbežné opatrenie s takto formulovaným výrokom je nevykonateľné, pretože presne nevymedzuje, čo sa má plniť, jeho prípadný výkon by nebolo možné uskutočniť.

Odvolací súd má za to, že navrhovateľom požadované predbežné opatrenie má vecnú súvislosť so žalobou vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie); keďže sa ním domáha ochrany takých práv, ktoré budú predmetom žaloby na plnenie, resp. toho istého, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej.

Keďže vecná súvislosť je daná, v ďalšom odvolací súd skúmal, či sú splnené ďalšie zákonné predpoklady pre jeho vydanie a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa jeho tvrdenia patrilo na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy s odporcami. Odvolací súd má za to, že uložiť predbežným opatrením povinnosť odporcovi poskytnúť peňažné plnenie, musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p. pri uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutej miere a poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. Nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárokom na výživné či poskytovaním pracovnej odmeny si vyžadujú nepochybne závažné okolnosti, pričom ani v týchto prípadoch zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia len v nevyhnutnej miere. V posudzovanej veci sa sporný nárok navrhovateľa týka len roku 2015 a navrhovateľ podľa zistenia odvolacieho súdu ku dňu rozhodnutia o odvolaní ešte nepodal určovaciu žalobu, pritom možno dôvodne predpokladať, že do konca roka 2015 súd prvého stupňa o určovacej žalobe navrhovateľa právoplatne nerozhodne. Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporcovia museli plniť všetko, čo majú plniť podľa zmluvy až do konca roka 2015, aj keď práve dôvodnosť požadovaného plnenia je sporná.

Aj keď súdna prax už prelomila zásadu o nemožnosti domáhať sa predbežným opatrením toho, čo bude predmetom konania vo veci samej; avšak (to odvolací súd zdôrazňuje) len v nevyhnutnom rozsahu; t.j. nie úplného plnenia podľa zmluvy; povedané inak, ak by tomu tak nebolo, bolo by potom možné vydať predbežné opatrenie v každej veci (pri žalobách na plnenie); pretože neplnenie protistrany vždy postihuje druhú stanu zmluvy, čo inštitút predbežného opatrenia nesleduje.

Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo má plniť a dokedy. Povinnosti ukladané predbežným opatrením musia byť vo výroku formulované jasne a presne, nie iba odkazom na uzavretú zmluvu. Nie iba účastníkom, ale aj súdu a predovšetkým v prípade núteného výkonu súdneho rozhodnutia na to oprávnenému orgánu musí byť jasné, čo má povinný plniť. Uvedená podmienka v prejednávanej veci nie je daná, predbežné opatrenie s takto formulovaným výrokom je nevykonateľné, pretože nie celkom presne vymedzuje, čo sa má plniť, jeho prípadný výkon by nebolo možné uskutočniť, zvlášť pokiaľ ide o „zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť“ (akých úkonov?).

V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.