KSKE/2CoPr/8/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoPr/8/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229331 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111229331.2



Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu L.. O. Z., D.. XX.X.XXXX, bývajúceho v G., T. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hutnícka č. 1, proti žalovanému TAMÁS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Protifašistických bojovníkov č. 6, IČO: 36 208 361, zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.10.2013 č. k. 15Cpr/1/2011 - 106 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 25.9.2014 č. k. 15Cpr/1/2011 - 140 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 25.8.2011 je neplatné a pracovný pomer trvá ako aj zaplatenia náhrady mzdy. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal podľa § 150 O.s.p.. Výrok rozsudku, ktorým bola žaloby vo veci samej zamietnutá nebol napadnutý odvolaním, proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd prvého stupňa sociálne dôvody na strane žalobcu, ktorý je invalidným dôchodcom v rozsahu 70%, žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je na materskej dovolenke a čaká druhé dieťa.

Žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f), O.s.p., lebo má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil, vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, ktorým mu prizná náhradu trov konania - právneho zastúpenia advokátom vo výške 537,73 eura (vrátane trov odvolacieho konania).

V dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v jeho napadnutej časti odôvodnil len prostým konštatovaním, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na sociálne a príjmové pomery žalobcu a aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p.. Poukázal, že použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznane náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov sčasti alebo celkom neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na pomery všetkých účastníkov konania ale aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní a rozhodnutie na nesmie javiť ako neprimerané tvrdé voči účastníkom a nesmie odporovať dobrým mravom. Prvostupňový súd však prihliadol len na sociálne a majetkové pomery žalobcu bez toho, aby posúdil aj pomery žalovaného a neprihliadol ani na okolnosti prípadu v kontexte uplatnenia nároku a postoja účastníkov v konaní. V konaní bolo preukázané, že žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, odcudzil finančné prostriedky z pokladne a nebolo to jeho ojedinelé správanie, keďže aj v minulosti mal v pokladni najvyššie schodky, doslova okrádal svojho zamestnávateľa. Rozhodnutie súdu nepriznať úspešnému účastníkovi toho konania náhradu trov konania považuje žalovaný za neprimerane tvrdé voči svojej osobe a odporujúce dobrým mravom. V konaní bolo preukázané, že so žalobcom bol skončený pracovný pomer aj zo strany iného zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny a za svoju situáciu si môže žalobca sám. Ďalším podaním žalovaný dal podnet, aby súd rozhodol o uplatnenom nároku svedka na svedočné a následne aj o trovách štátu.

Súd prvého stupňa predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Uznesením zo dňa 27.3.2014 č. k. 2CoPr/7/2013 - 132 Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o uplatnenom nároku na zaplatenie svedočného a o trovách štátu, ak vzniknú a následne predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.5.2014 č. k. 15Cpr/1/2011-134 priznal svedkovi S. N. svedočné XXX,XX eura a upravil učtáreň Okresného súdu Košice I na jeho vyplatenie predbežne z finančných prostriedkov štátu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.6.2014.

Uznesením zo dňa 13.5.2014 č. k. 15Cpr/1/2011-136 priznal svedkovi F. O. Z. XX,XX eura a upravil učtáreň Okresného súdu Košice I na jeho vyplatenie predbežne z finančných prostriedkov štátu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.6.2014.

Uznesením zo dňa 25.9.2014 č. k. 15Cpr/1/2011-140 prvostupňový súd zaviazal žalobcu zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 223,02 eura na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Po právnom posúdení podľa § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p. odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca nemal v konaní úspech a nie sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto je povinný nahradiť štátu trovy v plnej výške. Proti uzneseniu o trovách štátu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol uznesenie zrušiť, lebo spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhol, aby ho súd od platenia súdnych poplatkov oslobodil, opísal svoje rodinné, osobné a príjmové pomery a dokladoval ich dôkazmi a vyplneným tlačivom, potrebným na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. O návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov súd prvého stupňa nerozhodol.

Odvolací súd na základe žalovaným podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania aj s konaním, ktorému predchádzalo (§212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Preskúmal tiež uznesenie napadnuté odvolaním žalobcu a zistil, že nie je možné toto uznesenie ani potvrdiť, ani zmeniť.

Žalovaný podal odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania účastníkov z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne posúdenie veci môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je predčasné, vydané na základe neúplného zistenia skutkového stavu, nedostatočne odôvodnené, tým aj nepreskúmateľné.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.

Vyššie definovanému právu na riadne odôvodnenie výrokov rozhodnutia nezodpovedá odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa čo sa týka výroku o trovách konania. V posudzovanej veci nie je z odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku o trovách konania súdu prvého stupňa zrejmé, o aké dôkazy sa opieral, ak uzavrel, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, vôbec sa nezaoberal dopadom takéhoto rozhodnutia na žalovaného, keď mu náhradu trov konania ako úspešnému účastníkovi s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal a nezaoberal sa ani inými okolnosťami prípadu.

Pri rozhodovaní o trovách sporového konania súd vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok a kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov je miera úspechu. V konaní mal žalovaný plný úspech, preto by mu patrila náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k pomerom všetkých účastníkov konania, ale významnými sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Dôvodné je aj odvolanie žalobcu proti uzneseniu, ktorým ho súd zaviazal na náhradu trov štátu, ktoré je odôvodnené strohým konštatovaním, že žalobca nemal v konaní úspech a nie sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, bez bližšieho odkazu na dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho osobné a majetkové pomery. V prvom rade je však potrebné uviesť, že súd pochybil, ak po vrátení veci odvolacím súdom nevydal podľa § 166 ods. 1, 2 O.s.p. doplňujúci rozsudok, ale rozhodol osobitným uznesením, aj keď je nepochybné, že rozsudkom vo veci samej o trovách štátu opomenul rozhodnúť.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania i uznesenia o trovách štátu, napadnutých odvolaniami nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a preto zrušil napadnutý výrok rozsudku i napadnuté uznesenie, lebo nie je možné preskúmať, či vec prvostupňový súd správne právne posúdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa písm. h) tohto ustanovenia sa rozhodnutie zruší aj vtedy, ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v prvom rade doplniť dokazovanie ohľadne pomerov oboch účastníkov, rozhodnúť o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov, opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi i o trovách štátu, svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť za použitia správneho právneho predpisu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.