KSKE/2Co/519/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/519/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202069 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815202069.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanému M.H. G., T.. X.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX K. R., o zaplatenie 886,36 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 10C 76/2015-24 z 22.6.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 339,50 € istiny s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 16.9.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

2. S poukazom na skutočnosť, že sa jedná o drobný spor (§ 200ea ods. 1,2,3 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

3. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1,3,4 , § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zo zmluvy o revolvingovom úvere totiž nevyplýva aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Rozpis splátok dohodnutých v zmluve o revolvingovom úvere nevyplýva ani z bodu 2.1. Časti 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 2633550108568710 z 12.3.2012. Z uvedených dôvodov spotrebiteľský úver v súlade s cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o revolvingovom úvere chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca požadoval z tohto úveru zaplatenie zmluvného úroku vo výške 23,76 % ročne od 15.9.2014 do zaplatenia, súd mal za to, že pokiaľ žalobcovi pre nedodržanie podmienok zákona o spotrebiteľských úveroch nevzniklo právo na úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného úveru, tieto mu nepatria ani po jej vyhlásení. Žalobca teda má nárok iba na vrátenie poskytnutej sumy úveru a predpísaného poistného. Z tohto dôvodu žalobcovi priznal iba rozdiel výšky poskytnutého úveru a doposiaľ uhradených splátok, teda od poskytnutého úveru vo výške 1.365 € odpočítal uhradené splátky vo výške 1.060,95 €, čo predstavuje rozdiel vo výške 304,05 € ako nesplatený zostatok revolvingového úveru, k tejto sume pripočítal dohodnuté poistné vo výške 35,50 €, čo spolu predstavuje čiastku 339,50 €, ktorú priznal žalobcovi ako dlh na zmluve o revolvingovom úvere. Preto zaviazal žalovaného zaplatiť 339,50 € spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 339,50 € od 16.9.2014 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 ods. 2 OZ spojený s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč.zákonníka, keďže žalovaný bol v omeškaní s vrátením nesplateného zostatku revolvingového úveru najneskôr od 16.9.2014. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a to v časti, ktorá prevyšovala rozdiel medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou a takisto zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 23,76 % do zaplatenia, keďže poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko žalobca bol úspešný nad 38 % v pomere k celku, žalovaný na 62 % v pomere k celku, v konečnom dôsledku nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, keďže úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu a žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil.

6. Proti rozsudku a to čo do zamietavého výroku a výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec súdu k novému prerokovaniu. Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov s odôvodnením, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na to, že ide o revolvingový úver súdom vytýkané náležitosti podľa neho nie je možné uviesť priamo v zmluve, keďže výška poskytnutého úveru záleží výlučne od vôle klienta, preto nie je možné tieto náležitosti vopred špecifikovať. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný, nakoľko vo svojom rozhodnutí presne neuviedol akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. sa nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani právnym posúdením veci.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Keďže počas odvolacieho konania došlo k právnemu nástupníctvu na strane žalobcu, odvolací súd uznesením č.k. 2Co/519/2015-40 zo 16.11.2016 rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky § 64 CSP.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 370 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba zamietavý výrok rozsudku a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci.

11. Rozsudok vo výroku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 13.12.2016 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 6.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.

13. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

17. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu v zmysle ktorého úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí. 21. Odvolací súd sa s týmto záver stotožňuje. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, rovnako ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov vychádzajú z podobných podmienok, že je povinnosťou dodávateľa, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver, dodržať bezpodmienečne všetky formálne náležitosti, ktoré zákon pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyžaduje. Jednou z týchto podmienok je aj určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o tom, že vzhľadom pre absenciu týchto náležitostí je potrebné posudzovať revolvingový úver ako úver bezúročný a bez poplatkov. 22. Za takejto situácie bol správny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ zaviazal žalovaného iba na zaplatenie neuhradeného rozdielu medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a čiastočnými splátkami, takisto správne postupoval, pokiaľ zamietol žalobu na zaplatenie zmluvných úrokov.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 O.s.p..

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu nemohli byť priznané, žalobca nemá nárok na ich náhradu, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).