KSKE/1Co/643/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/643/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113215288 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113215288.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobkyne E.. L. R., F.. X.X.XXXX, T. P.O., P. Č.. XX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou L. R., T. P., P. Č.. XX - matkou, právne zastúpenou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému Petit Press, a.s. so sídlom v Bratislave, Lazaretská 12, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Palša a partneri, Advokátska kancelárie spol. s.r.o. so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.6.2015 sp.zn. 37C 60/2014-154 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 6.8.2015.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o odstránenie následkov neoprávnených zásahov odporcu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, ktorým sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť z internetovej stránky 'U.:/..P..J..J.' nasledujúce články: zo dňa 24.8.2012 „M. B. E. L. K. J.“, zo dňa 25.8.2012 „Bývalý partner R. F., ako mohla vychovávať ich dieťa“, zo dňa 6.9.2012 „S. Z. L. M., W. C. XX.XX.XXXX „. B. obe vnučky iba pre seba“, zo dňa 22.11.2012 „S. J. Z. L.“, zo dňa 27.11.2012 „M. B. C. J. Z. S.“ a zo dňa 21.12.2012 „M. Z. R.: L. F. D. W. Č., W. I. J. Q. I. R. O. A. .

2. Žalovanému uložil povinnosť upustiť od zverejňovania informácií týkajúcich sa súkromia a rodinného života navrhovateľky v denníku KORZÁR denník Košického kraja a na internetovej stránke 'U.:/..P..J..J.'.

X. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobkyne na ochranu osobnosti, ktorého sa ako maloletá osoba domáhala s poukazom na konkrétne články v denníku Korzár, ako aj na jeho internetovej stránke a s poukazom na to, že išlo o postup odporcu, ktorý hrubým a ničím neospravedlniteľným spôsobom zasiahol do súkromia maloletého dieťaťa. Má za to, že tieto zásahy na jej súkromný život a na prežívanie mal. dieťaťa mali devastačné účinky.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vychádzal zo záveru, že jeho úlohou je vyhodnotiť či zásah, ktorý navrhovateľka pokladá za neoprávnený je pravdivý a objektívne spôsobilý poškodiť jej osobnostné práva. 5. Konštatoval, že úlohou súdu bolo vyhodnotiť, či zásah, ktorý navrhovateľka pokladá za neoprávnený, je pravdivý a objektívny, spôsobilý poškodiť jej osobnostné práva. Mal za to, že je potrebné potom posúdiť, či zákon výslovne zásah dovoľuje, či došlo k zásahu do súkromia v súvislosti s výkonom iného subjektívneho práva (v konkrétnom prípade práva na poskytovanie informácií občanom). Mal za nesporné, že k zásahu došlo skutočnosťou, že informácie o navrhovateľke boli publikované v denníku Korzár denníku Košického kraja a na webovej stránke odporcu U.:/..P..J..J. nasledovne: dňa 24.8.2012 denník KORZÁR uverejnil na titulnej strane informácie týkajúce sa matky maloletého dieťaťa, pričom na titulnej strane bola aj informácia „Jej expartner L. M. chce ich spoločnú dcéru L. C. starostlivosti“. Na strane 3 označeného vydania v článku označenom ako „M. chcú, aby L. vyrastala v usporiadanej rodine otca“ sa rozsiahlo vyjadruje k otázkam výchovy a starostlivosti o maloletú L. J. Z. E. L., G. M., dňa 25.8.2012 uverejnil denník KORZÁR na titulnej strane text „L. M.: Som zhrozený ako mohla vychovávať dieťa“. Na titulnej strane je ďalej uvedený citát otca dieťaťa „Ako mohla pod ich vplyvom vychovávať dieťa?“, dňa 20.11.2012 uverejnil denník KORZÁR na titulnej strane upútavku na článok „S. na súde - vdova po magnátovi chce získať obe vnučky - otcovia R. I. M. J. proti, dcéry chcú vychovávať“ na 3 strane potom uverejnil článok označený ako „Vdova rozhnevala R. J. M. - L. S. chce obe vnučky iba pre seba, otcovia sa búria“, dňa 22.11.2012 uverejnil denník KORZÁR na titulnej strane upútavku na článok v znení : „S. R.čera ukázali svoju silu - malú Ellu vzali otcovi! M. : kúpia si všetko“ ako aj text „E. L. D. odvčera naspäť v rodine S., C. 27.11.2012 uverejnil denník KORZÁR na titulnej strane „. R. S. - o malú Ellu bude vojna právnikov“, dňa 21.12.2012 uverejnil denník KORZÁR na titulnej strane „Vianoce v base - M. Z. A. J. S.“, dňa 24.8.2012 uverejnil odporca na webovej stránke U.:/..P..J..J. Č. „. chcú mať L. K. J., C. XX.X.XXXX uverejnil odporca na webovej stránke U.:/..P..J..J. článok „Bývalý partner R. nechápe, ako mohla vychovávať ich dieťa“, dňa 6.9.2012 uverejnil odporca na webovej stránke U.:/..P..J..J. Č. „. odovzdali L. M.“, zo dňa 20.11.2012 uverejnil odporca na webovej stránke U.:/..P..J..J. článok „. chce obe vnučky iba pre seba“, dňa 22.11.2012 uverejnil odporca na webovej stránke U.:/..P..J..J. článok „S.Š. J. Z. L.“, dňa 27.11.2012 uverejnil odporca na webovej stránke U.:/..P..J..J. článok „M. B. C. J. Z. S.“ a dňa 21.12.2012 uverejnil odporca na webovej stránke U.:/..P..J..J. Č. „. Z. R.P.: L. nie je zlý človek“.

6. Konštatoval, že zásahom aj z gramatického hľadiska je potrebné rozumieť určité aktívne konanie alebo nekonanie, ktoré znamená zmenu existujúceho stavu k horšiemu vďaka tejto aktivite. K zásahu podľa vykonaného dokazovania došlo písomnou formou, publikovaním slovných interpretácií, obsahu informácií, ktoré ako tvrdí navrhovateľka, mali objektívne zasiahnuť do jej práva na súkromie a rodinný život.

7. V prípade navrhovateľky ide o maloleté dieťa. Zákon pritom nerobí rozdiel v subjektoch, ktoré sú právom na ochranu osobnosti nadané (porov. výraz "fyzická osoba" v ustanovení § 11 obč. zák.). Nositeľom práva je tak aj maloleté dieťa (porov. ustanovenie § 7 ods. 1 obč. zák., podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé). Táto ochrana je dieťaťu (v zmysle čl. 1) zabezpečovaná aj Dohovorom o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb., ďalej len "Dohovor o právach dieťaťa", alebo "Dohovor"), podľa ktorého článku 16 ods. 1 žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Podľa ustanovenia čl. 16 ods. 2 Dohovoru má dieťa právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

8. Odporca je právnická osoba, ktorá vykonáva svoju aktivitu na základe Tlačového zákona. Úlohou tlače je poskytovať informácie o predmete verejného záujmu tak, ako je právo na informácie garantované v príslušnej právnej úprave v Slovenskej republike, predovšetkým v Ústave Slovenskej republiky, v Dohovore o základných ľudských právach a slobodách a v Tlačovom zákone.

9. V konkurencii teda existujú vedľa seba pri posúdení tohto žalobného návrhu hodnotenia dvoch atribútov a to práva na ochranu súkromia a rodinného života navrhovateľky a práva odporcu na poskytovanie informácií, ktoré je predmetom jeho činnosti.

10. Postavenie dieťaťa v konaní o ochranu osobnosti je špecifické, vďaka jeho vyššej zraniteľnosti. Postavením detí ako subjektov ochrany osobnosti (právo na podobizeň) sa zaoberal napr. Nemecký Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht) v rozsudku z 15. 12. 1999, sp. zn. BVerfG, 1 BvR 653/96, kde v bodoch 83. - 85. odôvodnenia vyslovil, že deti potrebujú osobitnú ochranu, pretože sa ešte len musia vyvinúť v osoby zodpovedné sami za seba. Táto potreba ochrany je daná aj s ohľadom na nebezpečenstvo, ktoré vychádza zo záujmu médií a ich odberateľov (adresátov) o fotografie detí. Ich samostatný vývoj môže byť narušený citeľnejšie, než je tomu u dospelých. Prostredie, v ktorom sa deti môžu rozvíjať bez obavy z rušivého verejného pozorovania, musí byť preto chránené oveľa komplexnejšie než u rodičov. Spolkový ústavný súd tiež vyvodil, že prejav ochrany osobnosti podľa článku 6 Základného zákona nie je možné určiť vo všeobecnej a abstraktnej rovine. Ak sa ale rodičia s deťmi vedome obracajú na verejnosť - spoločne sa podieľajú na verejných podujatiach alebo dokonca stoja v ich centre, pôjde spravidla o stratu potreby ochrany. V tomto ohľade na seba prijímajú podmienky verejného vystupovania. Ostatne ochrana všeobecného osobnostného práva môže zasiahnuť v prospech špecifického vzťahu medzi rodičmi a deťmi i tam, kde chýbajú podmienky miestneho ústrania (örtliche Abgeschiedenheit).

11. Ochranu podľa ustanovenia § 11 Obč. zák. požívajú aj také snímky maloletého dieťaťa "celebrít", zachytávajúce jeho každodennú a súkromnú činnosť, na ktorých zverejnenie nie je daný všeobecný záujem a to aj keď ich poskytol ich zákonný zástupca, vedený pohnútkou pritiahnuť pozornosť verejnosti k svojej osobe.

12. Ustanovenia čl. 16 Dohovoru poskytuje dieťaťu ochranu pred svojvoľnými zásahmi do jeho súkromia, bez rozlíšenia odkiaľ (kým) sú vykonávané.

13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že možno teda zhrnúť, že miera informačného sebaurčenie dieťaťa je do určitej miery modifikovaná vôľou nositeľov rodičovských práv a povinností. Aktívna účasť nositeľa rodičovských práv a povinností na, z hľadiska dieťaťa, jeho nežiaducej medializácii, sa primárne premieta v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane úvah o ich obmedzení, či zmene (napomenutie, obmedzenie, zmena výchovy a pod.), ale nie do úvah o vylúčení protiprávnosti zásahu spôsobeného médiami. Ochrana dieťaťa vyžaduje, aby bolo chránené proti všetkým zásahom, jedno odkiaľ prichádzajú (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12.12.2012, sp. zn. 30 Cdo 3770/2011).

14. Občianskoprávne sankcie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti uvedené v ustanovení § 13 OZ ako jednotlivé prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby, predstavujú iba ich demonštratívny výpočet. Podľa spomínaného ustanovenia patrí k prostriedkom: povinnosť upustenia od neoprávnených zásahov, povinnosť odstrániť následky neoprávneného zásahu a povinnosť poskytnúť primerané zadosťučinenie.

15. Dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že došlo zo strany odporcu k zásahu objektívne spôsobilému vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite zaťažovalo navrhovateľku. Táto predložila dôkazy v podobe vyššie uvedených článkov odporcu, ktoré boli publikované v denníku Korzár a na internetovej stránke odporcu 'U.:/..P..J..J.'. Tieto články zverejňujúce súkromie a rodinný život maloletej navrhovateľky boli odporcom publikované do 21.12.2012. Následne sa navrhovateľka domáhala ochrany svojich osobnostných práv návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 31.12.2012, ktorému súd vyhovel, pričom dočasne upravil pomery medzi účastníkmi tak, že uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uverejňovania akýchkoľvek informácii týkajúcich sa súkromia maloletej navrhovateľky, a to v denníku KORZÁR, denníku Košického kraja a na internetovej stránke U.:/..P..J..J., až do skončenia konania v tejto veci. Navrhovateľka teda súdu preukázala, že došlo k zásahu do jej osobnostných práv.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné tento zásah považovať za neoprávnený, a to s ohľadom na vek navrhovateľky, ako aj s ohľadom na to, že maloletá navrhovateľka sama o využití alebo zverejnení skutočností svojho súkromného a rodinného života nerozhodla, teda nedala k nim súhlas, ktorý je v tomto prípade jediným zákonným dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť.

17. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že zásah v súčasnej dobe netrvá a odporca nezverejňuje informácie o navrhovateľke, súd konštatoval, že podmienkou pre vyhovenie žalobe o upustenie od neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby nie je len to, aby neoprávnený zásah trval, ale stačí, aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenie alebo opakovania v budúcnosti, ktoré nebezpečenstvo sa dá predpokladať vzhľadom na skutočnosť, že odporca podniká v oblasti predaja a distribúcie periodickej a neperiodickej tlače, tlače novín, kníh a časopisov a vydavateľskej činnosti. Cieľom žaloby je zabrániť opakovaniu nepriaznivého následku (tj. vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby). Navyše sa súd stotožňuje s vyjadrením navrhovateľky, že k zásahom do súkromia navrhovateľky nedochádza aj preto, že súd vo veci vydal predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa uverejňovania akýchkoľvek informácii týkajúcich sa súkromia maloletej navrhovateľky.

18. Z uvedených dôvodov súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil odporcovi povinnosť upustiť od zverejňovania informácií týkajúcich sa súkromia a rodinného života navrhovateľky v denníku KORZÁR denník Košického kraja a na internetovej stránke 'U.:/..P..J..J.'.

19. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konaní sa dopustil vady, ktorou sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom. Má za to, že nárok na uloženie povinnosti upustiť od zverejňovania informácii týkajúcich sa súkromia a rodinného života navrhovateľky nie je dôvodný, keďže žiadne informácie týkajúce sa súkromia a rodinného života navrhovateľky nezverejňuje čo je paradoxne zrejmé, aj z obsahu samotného návrhu na začatie konania.

20. V odvolaní uviedol, že aj keď sa súd v pomerne rozsiahlom odôvodnení zaoberal dôvodmi svojho rozhodnutia má žalovaný za to, že rozhodnutie je vo vzťahu ku konkrétnemu výroku rozsudku, ktorým mu uložil povinnosť upustiť od zverejňovania informácii týkajúcich sa súkromia a rodinného života navrhovateľky nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Má totiž za to, že za konania neprodukovala žiadne návrhy na vykonanie dokazovania a súd ani žiadne návrhy na vykonanie dokazovania nemohol realizovať, resp. žiadne dokazovanie nevykonal. Má za to, že ani z obsahu znaleckého posudku nevyplýva, aby vznikla nejaká priama či nepriama príčinná súvislosť medzi obsahom ním uverejnených textov a psychickým stavom navrhovateľky. Má za jasné, že nepriaznivý psychický stav, ktorý opisuje autor znaleckého posudku vznikol v priamej príčinnej súvislosti s odlúčením mal. dieťaťa od matky, čo nastalo v dôsledku tragickej dopravnej nehody a s tým súvisiacim trestným konaním pred súdmi. Tento nepriaznivý psychický stav dieťaťa vznikol aj v súvislosti s rodinným „zápasom“ o zverenie dieťaťa do starostlivosti otca či babičky, nie však v súvislosti s článkami, ktoré maloletá vzhľadom na vek ani nemohla čítať. Má za to, že zo žiadneho priameho či nepriameho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva, že by bola maloletá konfrontovaná hoc aj náznakom s obsahom súvisiacich článkov. Súd tak svoje rozhodnutia založil na akýchsi nevykonaných dôkazoch a len na jednostrannom a neodôvodnenom, či nepreukázanom tvrdení žalobkyne. Má za to, že žalobkyňou v návrhu označené články sa netýkali mal. dieťaťa, ale týkali sa dopravnej nehody jej matky a najmä jej súdneho prípadu, ktorý nasledoval po dopravnej nehode, vyšetrovaniu dopravnej nehody, väzby občana SR v cudzom štáte a samozrejme aj s tým súvisiaci rodičovský spor medzi rodičmi dieťaťa za účasti starej matky dieťaťa. Články sa tak zaoberali vecou všeobecného záujmu a vecou verejnou. V tejto súvislosti sa vecou všeobecného záujmu logicky stalo aj riešenie situácie vyvolanej trestne a väzobne stíhanej osoby - matky maloletého dieťaťa, najmä ak sa otec dieťaťa domáha výkonu svojich rodičovských práv prostredníctvom súdu, keďže mu je v tom bránené podľa jeho tvrdenia inými osobami ako je matka mal. dieťaťa. Logicky pri informovaní o týchto zložitých právnych otázkach mohlo dôjsť i k istému prieniku do zákonom chráneného súkromia práv maloletého dieťaťa - navrhovateľky, no z vykonaného dokazovania toto nevyplynulo a podobne tak ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že by došlo k neprípustnému zásahu do osobnostných práv maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že v časti odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej súd cituje rozhodnutie Ústavného súdu SRN sa uvádza, že ak sa ale rodičia s deťmi vedome obracajú na verejnosť, spoločne sa podieľajú na verejných podujatiach, alebo dokonca stoja v ich centre, pôjde spravidla o stratu potreby ochrany. V tomto ohľadne na seba prijímajú podmienky verejného vystupovania. Ak teda rodičia či starí rodičia informujú o súdnom konaní, ktoré ani zo strany súdu nevylučilo verejnosť z pojednávania, nemožno takéto informácie o rodičoch, či o starých rodičov bez ďalšieho hodnotiť ako zasahujúce do práva maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že s poukazom na citácie rodičov či starých rodičov, očakával, že títo s poukazom na povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine svojimi prednesmi chránia záujmy maloletého dieťaťa, teda navrhovateľky v tomto konaní. Z vykonaného dokazovania opak nevyplynul. Ak teda súd žalovanému uložil povinnosť upustiť od zverejňovania informácií, týkajúcich sa súkromia a rodinného života navrhovateľky, urobil tak bez preukázateľného právneho dôvodu a teda nezákonne. Má za to, že po vykonanom dokazovaní absentuje akýkoľvek náznak existencie bezprostredného nebezpečenstva (hrozby) čo by malo osvedčovať dôvodnosť súdneho zásahu. Má za to, že samotná skutočnosť, že žalovaný podniká v oblasti predaja a distribúcie tlače novín, kníh a časopisov a vydavateľskej činnosti, neosvedčuje bez ďalšieho dôvodnosť existencie bezprostredného nebezpečenstva, či dôvodnosť daného súdneho zásahu do slobody, prejavu chránenej Ústavou SR.

21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila mal. žalobkyňa. Táto žiadala vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Má za to, že rozsudok vrátane jeho odôvodnenia zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a preto sa nestotožňuje s tvrdením, že tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Má za to, že odvolací dôvod žalovanej sa zakladá na nesprávnom názore, že neoprávnenými zásahmi sú také zásahy do osobnostných práv, ktoré vyvolávajú dôsledky v podobe zníženia vážnosti takejto osoby v spoločnosti, narušenie vnútornej integrity a pod.. Odvolacia argumentácia v tomto smere neobstojí. Žalovaná sa mýli, keď vo svojom odvolaní zdôrazňuje, že zlý psychický stav žalobkyne nebol spôsobený zverejňovaním informácií z jej súkromia, ale inými okolnosťami, ktorým bola vystavená. Poukázala na to, že v konaní nedomáhala náhrady škody na zdraví a predloženými listinnými dôkazmi preukázala skutočnosť, že vzhľadom na jej zlý psychický stav v čase, keď zo strany žalovanej (až do nariadenia predbežného opatrenia) dochádzalo k zásahom do jej súkromia, opodstatňoval zvýšenú mieru ochrany jej súkromia aj v porovnaní s iným dieťaťom v jej veku.

22. Dňa 1.7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákon uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

24. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a to vykonaním tých dôkazov, ktoré boli v konaní označené. Vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj odôvodnenie rozsudku a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

25. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadne návrhy na vykonanie dokazovania a súd ani žiadne dokazovanie nevykonal, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa doložila do spisu ako dôkazy obsahy všetkých článkov z ktorých odvodzuje svoj nárok, vrátane fotografii mal. žalobkyne. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku (strana 9 ods. 3 ) konkretizuje články obsahujúce informácie o maloletej žalobkyni publikované v denníku Korzár, ako aj články uverejnené na webovej stránke žalovaného. Svoje skutkové závery teda súd prvej inštancie odôvodnil z obsahu uvedených listinných dôkazov. Takýto záver jasne vyplýva aj z časti dôvodov rozsudku uvedených na str. 13 ods. 2.

26. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovanej v ktorej namieta skutočnosť, že zo strany žalobkyne nebolo unesené dôkazné bremeno na preukázanie, aby jej vznikla nejaká priama či nepriama ujma (príčinná súvislosť) medzi obsahom ním zverejnených textov a jej psychickým stavom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní zvolila jednu z možných právnych prostriedkov ochrany a to formou upustenia od neoprávnených zásahov podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka. Takúto formu ochrany považuje zákon za oprávnenú aj v prípade, ak k dôsledkom zásahu ešte nedošlo. Právnu ochranu podľa tohto ustanovenia je možné označiť aj ako preventívnu právnu ochranu vo vzťahu k možným následkom. Osoba, do práv ktorej bolo zasiahnuté je totiž úspešnou (na rozdiel od satisfakcie v zmysle ods. 2) aj vtedy ak na jej strane ešte nedošlo k dôsledkom zásahu do práv na ochranu jej osobnosti. Pre záver o úspešnosti takejto formy ochrany teda postačuje záver o tom, že označený zásah bol spôsobilý (teda mal tzv. difamačný charakter) vyvolať zásah do chráneného práva (v tomto prípade práva na súkromie). 27. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v odvolaní, že žalobkyňou označené články sa netýkali mal. dieťaťa, ale týkali sa dopravnej nehody jej matky a súdneho prípadu, ktorý nasledoval po dopravnej nehody. Z obsahu označených článkov je totiž nesporné, že ich obsahom sú informácie týkajúce sa otázok zabezpečenia výchovy a osobnej starostlivosti o maloletú v konaní jej otca, ako aj starých rodičov vo vzťahu k usporiadaniu týchto otázok vrátane uverejnenia fotografii mal. žalobkyne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obsahom uvedených článkov bolo preukázané, že mal. žalobkyňa bola vystavená svojvoľnému zasahovania do svojho súkromného života, rodiny, domova, teda do práv, ktoré sú chránené Dohovorom o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Z.z.). Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku správne a rozsiahlym spôsobom konkretizoval časti jednotlivých článkov, ktoré sa dotýkali súkromia maloletej žalobkyne a teda v žiadnom prípade tieto neboli informáciami týkajúcimi sa dopravnej nehody matky mal. žalobkyne. Dieťa „celebrít“ nie je ipso facto „celebritou“ a v danom prípade ani nie sú podmienky pre záver o tom, že miera informačného sebaurčenia dieťaťa by bola do určitej miery modifikovaná konaním nositeľov rodičovských práv a povinností, ktoré by bolo možné považovať za aktívnu účasť na nežiadúcej medializácii súkromia mal. dieťaťa.

28. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

29. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).