KSKE/1Co/606/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/606/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203206 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203206.1



Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu Prvej stavebnej sporiteľne a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: X. S.Ž. E., L.. XX.X.XXXX, X. M. J., L.. XX.X.XXXX, M. L. L. C., zastúpeným opatrovníčkou Alžbetou Kónyovou, nar. 30.12.1968, bytom Brzotín, Gemerská 49, o zaplatenie 3.055,91 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.7.2015 sp.zn. 10C 77/2015-48 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 1.689,30 eur istiny s prísl. zamietol a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Uložil Slovenskej pošte a.s. ako prevádzkovateľovi systému e-Kolok vrátiť žalobcovi 75,30 eur súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.055,91 eur spolu s príslušenstvom, ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že dňa 20.12.2006 uzavrel so žalovanými zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na základe ktorých poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.019,39 eur a títo sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,99 eur ročne mesačnými splátkami vo výške 22,11 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne mesačnými splátkami po 29,04 eur. Uviedol, že žalovaní porušili zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Preto žalobca listom zo dňa 18.4.2013 odstúpil od úverovej zmluvy a žalovaných vyzval vrátiť zostatok úveru v 7-dňovej lehote. Títo však peňažné prostriedky nevrátili.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu úverových zmlúv tak ako to žalobca v žalobe označil a mal za to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje náležitosť vyžadovanú citovaným ustanovením, t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. V zmluve o medziúvere je uvedená výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru, výška úrokovej sadzby stavebného úveru a taktiež výška pravidelných mesačných vkladov zmluvy o stavebnom sporení, ako aj výška pravidelných mesačných splátok úrokov z mimoriadneho medziúveru a výška pravidelných mesačných splátok stavebného úveru, avšak ročná percentuálna miera nákladov v nej uvedená nie je a to napriek tomu, že pod sankciou, že spotrebiteľský úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, je nutnou náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona. Vzhľadom na tento chýbajúci údaj, ako aj vzhľadom na to, že žalovaní v 1.a 2.rade úver čerpali, súd Zmluvu o medziúvere uzavretú medzi účastníkmi považoval za platnú, avšak poskytnutý úver vyhodnotil s poukazom na citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch ako úver bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočností, že žalovaní čerpanú istinu úveru vo výške 3.186,61 eur žalobcovi uhradili, keďže vzhľadom na žalobcom predložený výpis z účtu odstúpeného medziúveru mu spolu uhradili sumu vo výške 4.366,16 eur, súd prvej inštancie žalobu ktorej predmetom po čiastočnom späťvzatí ostalo zaplatenie sumy 1.689,30 eur istiny spolu s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako aj § 146 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v časti späťvzatia žaloby žalobca zavinil zastavenie konania a v prevyšujúcej časti bol v konaní neúspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí, títo si však náhradu trov konania neuplatnili.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku zmeniť a žalobcovi priznať sumu 1.689,30 eur spolu s úrokom a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní uviedol s poukazom na ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, že v prípade, ak by pre porušenie povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Je toho názoru, že akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi bez pochyby je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. V odvolaní ďalej rozoberal jednotlivé ustanovenia, smernice Rady č. 93/13/EHS a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 písm. e/ zákl. č. 310/1992 Zb. poukázal na to, že svoju činnosť vykonáva v súlade s ustanoveniami tohto zákona o stavebnom sporení v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom na osobitnú špecifičnosť stavebného sporenia v náväznosti na to uzavrel, že súd nebol oprávnený hodnotiť nekalú povahu podmienky týkajúcej sa dojednaní o spôsobe úhrady pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere ako i výšku dohodnutého úroku, keďže ide o dojednania o hlavnom predmete plnenia zmluvy a dojednanie o primeranosti ceny. Účinky odstúpenia od zmluvy a teda zánik práv a povinností zo zmluvy nastáva ex nung, teda okamihom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane. Odstúpenie sa nedotýka nárokov, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením bez ohľadu na to, o nároky ktorej strany ide. Odstúpenie sa netýka nároku na náhradu škody, na zaplatenie úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty resp. iných dojednaní ak je z nich zrejmé, že majú trvať aj po zániku zmluvy.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (skr. CSP). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. teda v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy zákonným postupom vyhodnotil, vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol v časti, v ktorej žalobu zamietol. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto za potrebné dodať.

9. Z dôvodov prvostupňového rozsudku vyplýva, že tento svoj zamietavý výrok založil na preskúmaní obsahu samotných úverových zmlúv uzavretých medzi účastníkmi a s poukazom na nedostatok jednej z podstatných náležitosti tejto zmluvy vyvodil záver o tom, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bezodplatnú podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Za túto chýbajúcu podstatnú náležitosť považoval neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Z takýchto záverov teda vyplýva, že žalobcovi na základe uvedených zmlúv nemohlo vzniknúť ani uplatnené príslušenstvo spočívajúce v úhrade zmluvných úrokov, ani akýchkoľvek iných poplatkov.

11. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku, v ktorej žalobca namieta možnosť súdu hodnotenia nekalej obchodnej podmienky s poukazom na to, že ide o dojednanie o hlavnom predmete plnenia a ceny. Uvedená odvolacia námietka má zjavne svoj základ v ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

12. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje jednu zo všeobecných zásad posudzovania neprijateľných obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách všeobecne. Záver súdu prvej inštancie má však oporu v osobitnom právnom predpise a to v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 4 ods. 2 vymedzuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktorými je aj ročná percentuálna miera nákladov. V náväznosti na ust. ods. 3 je vyvodený následok z uvedeného nedostatku spočívajúci v tom, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené zákonné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je teda možné považovať za osobitnú špecifickú právnu úpravu týkajúcu sa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a túto úpravu nemožno zamieňať s všeobecnou úpravou neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka.

13. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalobcu, v ktorej tento poukazuje na situáciu v ktorej by dlžníkovi pri porušovaní svojich povinnosti vyplývajúcich mu zo zmluvy vzniklo výhodnejšie postavenie v prípade, ak by žalobca pre porušenie týchto povinností od zmluvy odstúpil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž nemá svoj základ v závere o odstúpení od zmluvy a teda ani dôsledky takéhoto odstúpenia nie sú pre rozhodnutie právne významné.

14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku ako aj v naväzujúcom správnom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

15. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že po vyhlásení odvolacieho rozsudku dňa 14.12.2016 bolo do spisu doručené súdom prvej inštancie teda Okresným súdom Rožňava podanie žalobcu doručené na Okresný súd Rožňava dňa 12.12.2016, ktorým tento zobral žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom k tomu, že uvedené späťvzatie žaloby sa do dispozície odvolacieho súdu dostalo až po vyhlásení odvolacieho rozsudku, ktorým je už odvolací súd viazaný (§ 219 ods. 4 v spojení s ust. § 378 ods. 1 C.s.p.). K uvedenému späťvzatiu už odvolací súd nemohol prihliadnuť.

16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovaným odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).