KSKE/17CoE/505/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 17CoE/505/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610205159 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7610205159.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti povinnému: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. X, N., vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Štefana Marčeka, Exekútorský úrad Lučenec, Jiráskova 12, pod sp. zn. EX 2643/10, o vymoženie 73,02 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Er/238/2010-20 zo dňa 28.04.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 16.04.2010 poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 73,02 eur s prísl. a trov exekúcie. Dňa 25.01.2016 mu súdny exekútor predložil v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že v konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Táto vec bola príslušným krajským súdom, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú ním opísané skutočnosti označil súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Košiciach pod č. k. 3Zm 1006/99. Uvedené dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že jeho právny predchodca spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.

3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č. 3Zm 1006/99 zo dňa 05.10.1999. Týmto Krajský súd v Košiciach uložil odporcovi, aby do 3 dní od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 2 500,- Sk so 6 %-ným úrokom od 22.02.1997 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1/3 percenta zmenkovej sumy a náhradu trov konania 1 300,- Sk na účet navrhovateľa. 4. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Vzhľadom na to je skutočnosť, že právny predchodca oprávneného, ktorý bol navrhovateľom v pôvodnom konaní zanikol, irelevantná. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu prvej inštancie predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal iba odkázal na konanie v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.

6. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 pís. a/ O.s.p. a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Poznamenal, že svoju povinnosť si v stanovenej lehote splnil, keď exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za daného právneho stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že exekučný súd nemal zastaviť exekúciu, keďže predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia sa zmenila. Navrhol preto, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie a vykonal dokazovanie pripojením súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 3Zm/1006/99, ktorý obsahuje zmenkový platobný rozkaz, teda exekučný titul v prejednávanej veci.

7. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

12. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 05.10.1999 č.k. 3Zm/1006/99-6, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu vo výroku Zmenkového platobného rozkazu špecifikovanú, vrátane jeho príslušenstva. Súd prvej inštancie dňa 16.04.2010 poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.01.2016 oprávnený s poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným odvolací súd uvádza, že oprávnený síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, avšak v doplnení svojho návrhu neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil dôkazy, ktoré preukazujúcimi spotrebiteľský resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného. Uviedol len, že nakoľko právny predchodca oprávneného TRANSINVEST, a.s. zanikol, oprávnený týmito dokumentmi nedisponuje.

17. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok nachádzajúcich sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

18. Z uvedeného dôvodu námietky oprávneného o nemožnosti doloženia dôkazov preukazujúcich spotrebiteľský resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného neobstojí.

19. Ďalšou námietkou odvolateľa bolo, že súd pri svojom rozhodovaní nemal podľa zásady zákazu retroaktivity prihliadať na právnu domnienku uvedenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o retroaktivitu, pretože citované zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

21. Odvolateľ tiež navrhol doplnenie dokazovania pripojením základného spisu, ktorého obsahom je aj exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/1006/99-6 zo dňa 05.10.1999 vydaný Krajským súdom v Košiciach. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pripojenie tohto súdneho spisu je neúčelné, pretože podľa ust. § 175 ods. 1 O.s.p účinného v čase vydania exekučného titulu, k vydaniu zmenkového platobného rozkazu bolo potrebné predložiť iba návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, originál zmenky a zaplatiť súdny poplatok. Žiadne iné dokumenty nie sú obsahom súdnych spisov, výsledkom ktorých je vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd súdny spis, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul v prejednávanej veci nepovažoval z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania za potrebné pripojiť.

22. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil, odvolací súd považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).