KSKE/17CoE/161/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 17CoE/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205007 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514205007.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom ul. Štúrova č. 5, Bratislava, proti povinnému: 1./ J. K., X..: XX. XX. XXXX, bytom ul. H. Č.. XXX/XX, V. X. L., 2./ A. K., X..: XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom ul. Ľudovíta Štúra č. 12, Michalovce, pod č. EX 275/2014, pre vymoženie istiny vo výške 4 444,74 Eur s príslušenstvom, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k.: 12Er/1603/2014-22- zo dňa 27. 10. 2014, t a k t o

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov konania účastníkom odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom Ľudovíta Štúra č. 12, 071 01 Michalovce, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.: EX 275/14 zamietol.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 30. 01. 2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonania exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinným na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov zo dňa 25. 09. 2013 sp. zn.: II/2013-570. Následne dňa 12. 03. 2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZRK"), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"), prílohu smernice č. 93/13/ EHS ods. 1 písm. q).

Konštatoval, že oprávnený s povinným uzavreli Zmluvu č. XXX/XXXX/XXHSU dňa 18. 08. 2008, na základe ktorej oprávnený poskytol povinným úver za podmienok dohodnutých v Zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania. Uviedol, že táto zmluva je podľa vyššie citovaných ustanovení OZ spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a spotrebiteľom (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti).

Z uvedenej Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie bývania súd zistil, že v čl. X. bode 8 je ustanovené, že: "zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Týmto nie je dotknuté právo dlžníka riešiť spory s Bankou, najmä spory o platnosť zmluvy a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie pred súdom."

Súd uzavrel, že vyššie formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ účinného od 01. 01. 2008 ako neprijateľná podmienka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Predložený rozhodcovský rozsudok, preto nezakladá vykonateľnosť predmetnej pohľadávky a daná listina nie je listinou, na základe ktorej by bolo možné viesť exekúciu, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie; jedná sa o právne ničotný a neúčinný dokument.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený.

Namietal, že súd prvého stupňa dospel k neprávnemu právnemu záveru o tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K takému záveru súd dospel kvôli tomu, že nedostatočne zistil skutkový stav v danej veci.

Uviedol, že nesúhlasí so záverom exekučného súdu, že si veriteľ vynútil od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), čím nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 93b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého, banka nemala možnosť voľby, pretože bola povinná ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože jej to ukladal uvedený zákon, pričom nebol striktne stanovený ani spôsob a ani forma ponuky. Ak by tak neurobila, porušila by povinnosť, ktorá jej bola uložená citovaným zákonom. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia ani dokladu a ani vyjadrenia účastníkov nevyplynulo, že by došlo k odmietnutiu rozhodcovskej zmluvy alebo jej ukončeniu, pričom rozhodcovský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že rozhodcovská zmluva neexistuje alebo je neplatná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR č. k.: 3 M Cdo 11/2010, podľa záverov ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 cit. zákona).

Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadne chyby a nedostatky exekučného titulu. Vyššie uvedené platí bez ohľadu na to, či exekučný titul je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.

Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.: 2ER/2913/2010-88. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že exekučný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, neakceptoval skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola výsledkom dohody zmluvných strán, teda nemohla spôsobiť nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, pričom jednostranne tým spochybnil vôľu zmluvných strán, a tým aj rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, resp. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa súdny exekútor a ani povinný v stanovenej lehote nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O. s. p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

S odôvodnením napadnutého uznesenia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), na doplnenie dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd dodáva nasledovné :

V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: II/2013-570 zo dňa 25. 09. 2013 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, a to rozhodcom JUDr. Oľgou Sedláčkovou. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala "rozhodcovská doložka" uvedená v čl. X. bode 8. Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie bývania č. XXX/XXXX/XXHSU zo dňa 18. 08. 2008.

Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo nenamietal ani oprávnený.

Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."

Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka je upravená v čl. X. bod. 8 Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie bývania v nasledujúcom znení :

"Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave ("Rozhodcovský súd"). Za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s bankou, najmä o platnosť zmluvy a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie pred súdom."

Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Zo Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie bývania uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy.

Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených skutočností nedôvodná.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania v prejednávanom prípade koncipovaná, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza v závere Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie bývania, je teda súčasťou formulárovej zmluvy a z jej predtlače nevyplýva, že sa mohli dať individuálne ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom.

Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku.

Z týchto dôvodov je záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. Spotrebiteľ sa podpisom Zmluvy, obsahom ktorej bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou).

Odvolací súd preto aj vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto exekučné konanie, a preto súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Keďže podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie rozhodcovskej doložky účastníkov konania, odvolací súd sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

Exekučný súd správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.