KSKE/15CoE/320/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/320/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208225 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614208225.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, Š. G. XXXX/XX, A. G. Z., pre vymoženie pohľadávky 1.421,45 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 12012/14, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.: 4Er/444/2014-19 zo dňa 19.12.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že tunajšiemu súdu bola dňa 02.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 1.421,45 eur s prísl. V tomto konaní je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp.zn. SR 08796/12 zo dňa 17.04.2013. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.421,45 eur spolu prísl. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli oprávnený s povinným dňa 21.10.2011. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 600,- eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému poskytnutú sumu navýšenú o poplatok vo výške 576,- eur, v 12 mesačných splátkach po 98,- eur. Súd citoval ust. § 44 ods. 2 a § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok), ďalej § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj § 2 písm. a), b), d) a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a podotkol, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie vyjadril svoj názor, že právny vzťah vznikajúci na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského, pričom sa odvoláva na ustanovenia § 52 ods. 4 OZ a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poukazujúc na účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného. Oprávnený v návrhu taktiež uvádza, že nejde o spotrebiteľský úver vzhľadom na nesplnenie podmienok v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Pozornosti oprávneného pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie zrejme ušiel fakt, že zmluva bola účastníkmi platné podpísaná, a teda aj uzavretá, dňa 21.10.2011, teda dávno po nadobudnutí účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne jeho časti, a to čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27 tohto zákona. Napriek tomu, podľa názoru súdu, ustanovenie v predmetnej zmluve, že dlžník (teda povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania nevylučuje, že ide o spotrebiteľský vzťah. Uvedené ustanovenie by mohlo zakladať úvahu o tom, že povinný pri uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej zárobkovej činnosti. Toto povolanie však nijako nie je v zmluve špecifikované. „Podnikanie alebo povolanie“ v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, pritom podľa názoru súdu je potrebné vykladať v tom smere, že ide o výkon určitej hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje úver, ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaní ako napr. výkon advokácie, autorizovaných architektov a pod. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, na základe údajov o povinnom vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu, nezistil, že by povinný vykonával pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo po jej uzavretí, činnosť spadajúcu pod určité podnikanie alebo povolanie. Okrem toho je súdu z iných obdobných konaní známe, že oprávnený subjekty podnikajúce alebo vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje. Pritom je pozoruhodné, že v zmluvách o úvere uzatváraných minimálne od roku 2010 je takmer pri všetkých fyzických osobách, ktoré nemajú živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na podnikanie uvedené, že úver berú na výkon povolania alebo podnikania, prípadne zamestnania. Súd pritom vyššie uvedenou lustráciou s pravidelnosťou nezistí, že by dotyčná osoba vykonávala nejakú zárobkovú alebo podnikateľskú činnosť. Na základe týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa vyššie uvedenej zmluvy reálne na výkon povolania alebo podnikania, prípadne zamestnania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na všetky okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva. S ohľadom na tieto okolnosti a povahu účastníkov má súd za to, že vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o úvere je spotrebiteľským vzťahom. Nič na tom nemení ani vyjadrenie oprávneného k výzve súdu k účelu poskytnutia úveru zo dňa 31.07.2014. Podobne pokiaľ ide o námietku oprávneného, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver vzhľadom na nesplnenie podmienok v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., táto námietka podľa názoru súdu neobstojí, keďže ako bolo vyššie uvedené, zmluva bola medzi účastníkmi platne uzavretá dňa 21.10.2011, teda už za účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne jeho časti, a to čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27 tohto zákona, napriek tomu súdu nie je zrejmé z čoho oprávnený vychádzal, resp. aký prípad vylúčenia aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch mal na mysli, keďže v § 1 ods. 3 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedených osemnásť prípadov, kedy sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale oprávnený žiaden nešpecifikoval. Súd po preskúmaní uvedených prípadov nezistil, že by sa na daný vzťah niektorý z nich vzťahoval. Naopak aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru súdu nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keďže zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Súd ďalej uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie - zo spotrebiteľskej zmluvy, - zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), - na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, - pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, - na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úver, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmeny, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy a rozhodcovskej zmluvy, a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK, teda či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a) alebo b) citovaného zákona, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O.s.p. Taktiež už vo fáze rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) je exekučný súd povinný prihliadať na dôvody zastavenia exekúcie uvedené v § 45 ods. 1 písm. b) a c) ZoRK, a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. V tomto prípade súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. ZoRK v čl. II. Predmet zmluvy obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred rozhodcovským súdom, ktoré je svojím znením identické s rozhodcovskou doložkou, ktorú oprávnený ešte donedávna uvádzal vo svojich Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Súd v danom prípade konštatuje, že uzavretím samostatnej rozhodcovskej zmluvy oprávnený dodržal písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, keďže v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvy obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, pričom pokiaľ písomná forma nie je dodržaná je rozhodcovská zmluva neplatná. Uvedené judikovali aj vyššie súdy v mnohých svojich rozhodnutiach (viď napr. uznesenie NS SR 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, uznesenie KS v Košiciach 5CoE/73/2014 zo dňa 18.09.2014 a iné). Otázne však je, či povinný ako spotrebiteľ si túto rozhodcovskú zmluvu osobitne a individuálne dojednal, alebo mu bola len predložená na podpis bez ďalšieho vysvetlenia, pričom o poučení spotrebiteľa o konkrétnych rozdieloch medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky, nakoniec rozhodcovská zmluva nebola ani dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva, t.j. dňa 21.10.2011. Hoci sú obe zmluvy na samostatných tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou. Zmluva aj rozhodcovská zmluva sú tzv. formulárovými zmluvami. Je preto zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejmé, že osobitne si podmienky zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nevyjednal, a teda nemala možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú, ako aj rozhodcovskú, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že obe zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby povinný ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho, že obe zmluvy boli povinným podpísané v jeden deň. Pokiaľ je aj v rozhodcovskej zmluve uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch oprávnený. Vzhľadom na uvedené rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojím konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Uvedeným konaním sa dodávateľ snaží získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky, porovnaj rozsudok U. W. N. spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98). Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom k tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny súd obsadený arbitrom (rozhodcom) ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulárovú štandardnú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, bude mať možnosť napríklad sám vyplniť v zmluve kolónku, že v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd, a taktiež bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, prípadne samotného rozhodcu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd taktiež opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 O. W. J.. proti N. A. W. bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného je dôvodné exekučné konanie zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rámci samostatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Navyše súd záverom poukazuje na to, že účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah blankozmenkou vystavenou dňa 21.10.2011. V zmysle § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru však nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, a preto celé plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom na základe zmenky vystavenej dňa 21.10.2011 je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 08796/12 zo dňa 17.04.2013, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 1.421,45 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.421,45 eur od 10.09.2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.421,45 eur od 24.10.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 369,69 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 21.10.2011 medzi oprávneným a povinným.

8. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

10. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. 11. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

12. Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 21.10.2011, zmluvné strany sa dohodli v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 21.10.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydané dňa 19.12.2014 odvolací súd považuje za správne, pretože bolo vydané pred 23.12.2015, teda pred nadobudnutím účinnosti novely Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

24. Tým, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a oprávnený už v návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).