KSKE/14CoE/257/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/257/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805203383 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7805203383.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, O., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: X. Q., nar. XX.X.XXXX, R. č. XXX, zastúpená opatrovníkom G. Q., štátnou zamestnankyňou Okresného súdu Y., o vymoženie 1.194,98 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. S. Q., Exekútorský úrad S., Q. 34, S. pod č.k. EX 1129/05 DK, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.4.2011 č.k. 6Er/111/2005-17, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. S. Q. odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 26,26 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 17.5.2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. S. Q. na vymoženie pohľadávky oprávneného podľa vykonateľnej notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. R. Q. sp. zn. N 422/2005, NZ 4026/2005, NCRLs 3975/2005 zo dňa 30.1.2005. Oprávnený podal dňa 22.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora a navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Y. S., G. XX, O..

Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že v Zmluve o úvere č. 7330080 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 23.7.2004, povinná splnomocnila Mgr. I. S. na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prvostupňový súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 251 ods. 4, § 103 Občianskeho súdneho poriadku, § 41 ods. 1, 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 4, § 39, § 22 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že splnomocnenie udelené povinnou advokátovi Mgr. I. S. priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinnej a Mgr. I. S. nemohol pred notárom platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpenej. Rozpor je daný podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice, aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 1.345,45 eura (40.533,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavuje 1.194,98 eura (36.000,-Sk) a bude sa úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 21.9.2004 do zaplatenia. Poukázal na to, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd prvého stupňa zdôraznil, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľské zmluvy sú inštitútom občianskeho práva, preto úroky z omeškania dohodnuté účastníkmi vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy sú v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

Pretože splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše uznal úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon advokáta Mgr. I. S. ako splnomocnencom povinnej je preto neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, lebo odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil a preto návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil notársku zápisnicu, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom. Súdny exekútor JUDr. Ing. S. Q. žiadal o priznanie trov za doposiaľ vykonanú exekučnú činnosť vo výške 53,72 eura.

Po preskúmaní súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie podľa § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 1.5.2008 súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,26 eura. Trovy exekúcie pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky za jednu hodinu exekučnej činnosti (spracovanie výzvy pre povinného) v trvaní 20 min v sume 6,64 eura; z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a c/ a § 15 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa SP, zisťovanie majetku KÚ 4x po 3,32 eura, t.j. 13,28 eura, z 20% DPH z odmeny v sume 3,98 eura a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - poštovné vo výške 1,36 eura, kancelársky materiál vo výške 1,00 euro, t.j. 2,36 eura, trovy spolu vrátane DPH 26,26 eura .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Uvedenú zmluvu podľa oprávneného nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase jej uzavretia sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným nebolo možné podriadiť ani pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť. Oprávnený sa tiež nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť povinného aj oprávneného pri jej spísaní. Podľa oprávneného žiaden zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený sa nestotožnil ani s výrokom, ktorým zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie a výrokom, ktorým zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora a uviedol, že na svojom návrhu naďalej trvá. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.9.2012 a opatrovníčke povinnej dňa 24.9.2012.

Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal odvolateľ okresnému súdu podanie zo dňa 7.9.2012 označené ako: „ Návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm.c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“. Navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku konanie prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: 1.Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O. s .p.

Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa prípustnosťou podať odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný priadok), ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak.

V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 3.5.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.

Predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník súdu prvého stupňa, proti ktorého rozhodnutiu je podľa § 374 ods. 4 veta 1. O. s. p. odvolanie vždy prípustné. Vzhľadom na to, že proti uzneseniu o zmene súdneho exekútora odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka podľa § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p. zrušuje a o návrhu na zmenu súdneho exekútora opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Keďže podaním odvolania bol výrok o zmene súdneho exekútora zrušený (neexistuje), nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Odvolací súd následne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a proti výroku o trovách exekúcie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s .p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O .s .p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 23.7.2004 zmluvu o úvere č. 7330080 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníčke úver 20.000,- Sk a povinná sa zaviazal úver vrátiť zvýšený o poplatok v sume 16.000,- Sk, celkom teda 36.000,- Sk. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. I. S. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. I. S. uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. R. Q. v notárskej zápisnici sp. zn. N 422/2005, NZ 4026/2005 dňa 30.1.2005 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú totiž jednostranné právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V danej veci povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. I. S. na základe plnomocenstva udeleného mu povinnou v zmluve o úvere.

Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym poriadkom a súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a má len formálny charakter, lebo obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v súlade s hmotným právom a pod.). Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ titulom. má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva a povinnosti.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. I. S., advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere a teda povinná, ak chcela získať úver, bola nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. I. S., v ktorom ho splnomocnila aj na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. I. S. s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinnej Mgr. I. S. je voči povinnej v rozpore so zákonom o advokácii. Navyše, nie je preukázané, že podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii dala povinná Mgr. I. S. skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa Mgr. I. S. mohol riadiť pokynmi povinnej pri presadzovaní jej práv a záujmov v prejednávanej veci, či povinná s Mgr. I. S. osobne prejednávala spôsob presadzovania jej práv a záujmov a vôbec či povinná bola niekedy v kontakte s Mgr. I. S.. Dohoda o plnomocenstve ako súčasť zmluvy o úvere nie je pritom osobitne podpísané povinnou, hoci ide o dva samostatné právne úkony. Vzhľadom na to, že povinná plnomocenstvo ako samostatný právny úkon nepodpísala, platne nesplnomocnila Mgr. I. S. svojim zastupovaním, a preto tento advokát nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o trovách exekúcie, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonnou úpravou.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného konania podľa návrhu odvolateľa, v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.