KSKE/13CoE/228/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/228/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207223518 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7207223518.1



Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: A. poisťovňa so sídlom v K., pobočka C., IČO: XX XXX XXX, Y. námestie 1, C. proti povinnému: K - K., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom K. 6, C. v konaní o vymoženie 5.007,07 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnou exekútorkou B.. J. Papcunovou, Hlavná 68, Košice o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.8.2015, č.k. 49Er/2494/2007-14, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 25.8.2015, č.k. 49Er/2494/2007-14 zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť súdnej exekútorke B.. J. O., I. XX, C. trovy exekúcie vo výške 41,37 eura, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (ďalej len „uznesenie zo dňa 25.8.2015“).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 11.11.2014 mu doručila súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnila trovy exekučného konania vo výške 69,31 eura. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených zistil, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekučného konania, čo bolo zistené šetreniami súdnej exekútorky. Teda ďalšie vykonávanie úkonov by bolo neefektívne. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Súdnej exekútorke priznal (v zmysle § 3 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 196 a nasl. Exekučného poriadku) náhradu trov exekúcie vo výške 41,37 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vyhovel sudca a zrušil napadnuté uznesenie. 4. V odvolaní proti uzneseniu oprávnený uviedol, že súd predmetné exekučné konanie zastavil z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov šetrenia súdnej exekútorky. Oprávnený však podotkol, že z odôvodnenia uznesenia nevyplývajú žiadne ďalšie úkony, ktoré súdna exekútorka vykonala a ktoré by nasvedčovali tomu, že povinný je majetný/nemajetný (napr. miestne zistenie za účelom, že spoločnosť nevlastní nejaké hnuteľné veci). Ako uviedol oprávnený, podľa poslednej účtovnej závierky za rok 2014, spoločnosť disponuje dlhodobým hmotným majetkom vo výške 31.373 eur, zásobami vo výške 313.323 eur, pohľadávkami z obchodného styku vo výške 364.998 eur, krátkodobými pohľadávkami vo výške 386.016 eur, z čoho oprávnenému vyplynulo, že spoločnosť je majetná a vykonáva podnikateľskú činnosť. Nakoľko z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že povinný je majetný, oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie a žiadal, aby súdna exekútorka pokračovala v jej vykonávaní s využitím všetkých zákonných možností smerujúcich k vymoženiu pohľadávky. Zároveň mal za to, že nie sú splnené podmienky podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto nie je možné na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. V závere odvolania namietol aj výšku priznaných trov exekúcie.

5. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

6. V zmysle § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. V zmysle § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Nakoľko v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval otázku prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (dňa 6.10.2015), t.j. podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016.

9. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Nakoľko v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016 proti výroku uznesenia o náhrade trov konania nebolo prípustné odvolanie, podaním odvolania zo strany oprávneného došlo v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k zrušeniu uznesenia v tejto časti zo zákona a vo veci opätovne rozhodol sudca uznesením zo dňa 17.2.2016, č.k. 49Er/2494/2007-26 (ďalej len „uznesenie zo dňa 17.2.2016“). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2016.

10. Nakoľko oprávnený podal odvolanie aj proti výroku uznesenia zo dňa 25.8.2015 o zastavení exekúcie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté, predložil ho súd prvej inštancie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie. 13. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 49Er/2494/2007 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.9.2007, kedy bol u súdnej exekútorky podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka C. zo dňa 9.5.2007, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2007 a vykonateľnosť dňa 10.7.2007. Súd prvej inštancie vydal súdnej exekútorke dňa 17.10.2007 poverenie na výkon exekúcie.

14. Súdna exekútorka podala súdu prvej inštancie dňa 11.11.2014 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný vlastní motorové vozidlá, na ktorých viazne 30 blokácií od iných súdnych exekútorov. Preverovaním vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v centrálnom registri nehnuteľností bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Na základe elektronickej súčinnosti so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nie je poberateľom mzdy ani dôchodku. Povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Povinný nemá otvorený účet v banke Slovenskej republiky. Dlh povinného v Sociálnej poisťovni podľa zistení súdnej exekútorky činí 18.315,57 eura. Podanie súdna exekútorka uzavrela tým, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. Zároveň si súdna exekútorka uplatnila trovy exekúcie vo výške 69,31 eura vrátane DPH.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

17. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Z pripojeného exekútorského spisu zn. N. vyplýva, že po tom, ako bola dňa 17.10.2007 súdna exekútorka poverená vykonaním exekúcie, podal oprávnený návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného nachádzajúcu sa v katastrálnom území P., okres Košice - okolie, obec Rozhanovce zapísanú na LV č. XXXX, a to ornú pôdu, parc. č. XXXX/XX o výmere 4016 m2. V exekútorskom spise sa nachádza dražobná vyhláška zo dňa 18.10.2007, v ktorej súdny exekútor B.. O. R. na vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť vyhlásil dražbu dňa 29.11.2007 o 9.00 hod.. Dňa 8.11.2007 prihlásila súdna exekútorka pohľadávku oprávneného do dražby nehnuteľnosti a dňa 9.11.2007 vydala Upovedomenie o začatí exekúcie. Zo zápisnice z rozvrhového pojednávania zo dňa 22.4.2008 a zo dňa 21.4.2009 vyplýva, že B.. O. R., ktorý vykonával dražbu predmetnej nehnuteľnosti, prihlásených veriteľov pri rozvrhu výťažku nemôže ani len čiastkovo uspokojiť. Zo správy súdnej exekútorky o stave exekúcie zo dňa 17.1.2014 adresovanej oprávnenému vyplýva, že exekúcia bola vykonávaná prikázaním pohľadávky z účtu v banke vo viacerých peňažných ústavoch ako aj prikázaním iných peňažných pohľadávok, avšak bez pozitívnych výsledkov. Na základe žiadosti Dopravný inšpektorát oznámil vlastníctvo k jednému osobnému motorovému vozidlu, avšak toto vozidlo odmietol v evidencii zablokovať. Toho času bolo zablokované štyrmi exekútormi a Daňovým úradom. Na výzvu na zaplatenie a predloženie dokladov povinný nereagoval. V rámci konania bolo zriadené exekučné záložné právo na pozemkoch vo vlastníctve povinného, ktoré boli predané na dražbe v exekučnom konaní vedenom JUDr. O. R.. Nakoľko pôvodný rozvrh výťažku u JUDr. R. nepočítal s úhradou zabezpečených pohľadávok, podala súdna exekútorka proti jeho rozvrhu námietky, ktorým bolo zo strany exekučného súdu vyhovené a tento rozvrh schválený nebol. Z následného rozvrhu výťažku boli pomerne uspokojované len pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach č. Ex XXX/ XX a Ex XXX/XX, pričom výťažky boli oprávnenému riadne poukázané. Na ostatné zabezpečené i nezabezpečené pohľadávky už výťažok z dražby nepostačoval. Ako ďalej súdna exekútorka uviedla, žiaden iný relevantný majetok povinného zistený nebol. Dňa 11.11.2014 podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

19. Ako je uvedené vyššie, súdna exekútorka v predmetnej veci zisťovala majetkové pomery povinného a konštatovala jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.

21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).