KSKE/11CoPr/6/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoPr/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114207734 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114207734.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu F. s.r.o., so sídlom v S., N. 2, K.: XX XXX 385, zast. JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom, Košice, Kuzmányho 11, proti žalovanej Y. Q., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 41Cpr 1/2014-35 z 9. októbra 2014 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í rozsudok a určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou listom z 23.1.2014 je neplatné.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom návrh zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej žalobcom na súde 21.3.2014, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom žalovanej z 23.1.2014 je neplatné na tom skutkovom základe, že dňa 24.1.2014 mu žalovaná doručila oznámenie z 23.1.2014 o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu, že jej bol priznaný invalidný dôchodok na základe jej zdravotného stavu a v dôsledku tejto skutočnosti nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, a preto okamžite končí pracovný pomer zo zdravotných dôvodov k 24.1.2014. Žalobca tvrdil, že žalovaná nemala kvalifikovaný právny dôvod podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce na skončenie pracovného pomeru, keďže na splnenie hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je daná povinnosť žalovanej predložiť žalobcovi (svojmu zamestnávateľovi) lekársky posudok, z ktorého bude zrejmé, že vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratila spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ak žalobca žalovanú v lehote 15 odo dňa doručenia posudku nepreradí na inú pre ňu vhodnú prácu, pričom žalovaná si túto povinnosť nesplnila a nepredložila žalobcovi lekársky posudok, preto nemohol do 15 dní žalovanú preradiť na inú vhodnú prácu a dopustiť konania, pre ktoré žalovaná okamžite skončila pracovný pomer.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 2, § 15, § 69, § 70 a § 77, § 78 zákona č. 301/2001 Z.z. Zákonníka práce, vykonal stranami navrhnuté dokazovanie a konštatoval, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov, že Zákonník práce v súlade so všeobecne uplatňovanou zásadou dobromyseľnosti a spravodlivosti v právnych vzťahoch výslovne zakotvuje, že každý právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba posudzovať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom. Okolnosťami, za ktorých sa právny úkon urobil, treba rozumieť súbor skutočností, ktoré v komplexe majú alebo môžu mať vplyv na celkový obsah právneho úkonu; ide o pomerne komplikovanú otázku, ktorú v konečnom dôsledku posúdi súd. V úvodnom štádiu, keď sa buď v pozícii navrhovateľa (iniciátora) právneho úkonu, alebo v pozícii jeho adresáta nachádza zamestnanec, touto osobou je spravidla zamestnávateľ, ktorý v rámci svojho dispozičného oprávnenia je kompetentný zo svojho pohľadu o veci rozhodnúť, resp. so zamestnancom sa na sporných otázkach dohodnúť. Vzhľadom na skutočnosť, že ani Zákonník práce, a podporne ani Občiansky zákonník, ani iný právny predpis explicitne nevymedzujú pojem „dobré mravy“, treba nimi v zásade rozumieť všeobecne uznávané pravidlá správania a spolužitia v zmysle spoločnosťou všeobecne uplatňovaných kritérií slušného správania, hierarchie spoločensky uznávaných morálnych hodnôt a zásad občianskeho spolužitia. Ak zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer výpoveďou alebo neplatne skončí pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej dobe, ďalšie trvanie pracovného pomeru bude závisieť od toho, či zamestnávateľ bude alebo nebude trvať na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval. Ak zamestnávateľ už nemá záujem, aby zamestnanec u neho ďalej prácu vykonával, platí, ak sa nedohodnú inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, a to uplynutím výpovednej doby, ak bola daná neplatná výpoveď alebo dňom, keď sa mal pracovný pomer neplatne skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru alebo skončením v skúšobnej dobe.



4. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalovaná skončila okamžite pracovný pomer so žalobcom ku dňu 24.1.2014 a žalobca v ten istý deň toto okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov na strane žalovanej vzal na vedomie a prijal ho, zároveň žalovanú odhlásil zo sociálneho poistenia, pričom netrval na tom, aby žalovaná do práce ihneď nastúpila, ani jej neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ani so žalovanou sa písomne inak nedohodli, nevyzval ju, aby dodatočne predložila lekársky posudok ani jej neoznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a teda, že pracovný pomer je skončený dohodou. Až keď si žalovaná voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce, uplatnil žalobca žalobou podanou na súde nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd konštatoval, že aj keď podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce neboli splnené zo strany žalovanej podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru, to znamená, že žalobca nemal možnosť v lehote 15 dní od predloženia lekárskeho posudku preradiť žalovanú na inú pre ňu vhodnú prácu, nakoľko žalovaná mu lekársky posudok nepredložila a len okamžite skončila svoj pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzavretou so žalobcom dňa 29.7.2011 (na pracovnú pozíciu pomocná kuchárka), mal žalobca podľa názoru súdu - pokiaľ si už v tom čase bol vedomý tejto skutočnosti, že žalovaná nesplnila zákonné predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru - v súlade s dobrými mravmi podľa čl. 2 veta tretia Zákonníka práce oznámiť žalovanej potrebu predloženia riadneho lekárskeho posudku. Ak žalovaná skončila pracovný pomer neplatne, avšak žalobca netrval na tom, aby naďalej u neho pracovala, platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite dňom, keď mal pracovný pomer skončiť (§ 78 ods. 3 písm. b/ ZP). Na základe uvedených skutočností po zistení, že pracovný pomer bol skončený riadne, bol súd prvej inštancie toho názoru, že návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné vyhovieť a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko žalovaná mala v spore úspech, avšak jej žiadne trovy v konaní nevznikli, žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., lebo mal za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania a aj keď správne zistil skutkový stav, vyvodil nesprávne právne závery a dopustil sa omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), v dôsledku čoho aj nesprávne rozhodol. Uviedol všeobecne, kedy je skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak súd zisteným skutočnostiam súd prisudzoval iný právny význam a skutkové zistenia založil na chybnom hodnotení dôkazov. Súd na danú vec aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, na daný skutkový stav ho inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Poukázal na obsah návrhu a skutočnosti, ktorými skutkovo a právne návrh (žalobu) zdôvodnil, že dňa 24.1.2014 žalovaná doručila žalobcovi oznámenie z 23.1.2014 o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (ZP), kde ako dôvod táto uviedla, že Lekárskou posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne Košice jej bol priznaný invalidný dôchodok na základe jej zdravotného stavu a v dôsledku tejto skutočnosti nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, a preto okamžite končí pracovný pomer zo zdravotných dôvodov k 24.1.2014, žalovaná bola od 3.3.2013 uznaná za dočasne práceneschopnou, pričom schopnou práce bola obvodnou lekárkou uznaná dňom 24.1.2014. Z oznámenia žalovanej o okamžitom skončení pracovného pomeru je nepochybne zrejmé, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru neboli splnené zákonom stanovené dôvody uvedené v § 69 ods. 1 písm. a) ZP, lebo ak sa žalovaná domáha nároku, ktorý je v rozpore so zákonom, nemohol sa žalobca dopustiť konania, pre ktoré žalovaná okamžite skončila pracovný pomer. Nakoľko žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní, listom z 24.1.2014 oznámil žalovanej, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov ku dňu 24.1.2014 berie na vedomie a rozviazanie trvalého pracovného pomeru prijíma, pričom mal za to, že koná v zmysle ust. § 78 ods. 3 písm. b) ZP. Žalovaná už k výkonu práce nenastúpila a listom zo 14.3.2014 sa domáhala voči žalobcovi vyplatenia náhrady mzdy vo výške podľa § 69 ods. 4 ZP, preto žalobca v záujme ochrany svojich práv neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovanou si uplatnil na súde v zákonnej lehote v súlade s § 77 ZP. Z podaného návrhu je nesporné, že žalobca sa domáhal určenia, či okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou je alebo nie je platné. Súd však žalobu zamietol, no nerozhodol o platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu žalovanej, teda nerozhodol v súlade so zákonom. Žalobca ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem nemusel preukazovať, nakoľko sa jedná o vec zákonom upravenú. Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výpoveďami účastníkov dospel k záveru, ktorý je v rozpore s vykonaným dokazovaním, v odôvodnení rozsudku došlo k nesprávnemu postupu súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania a k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, zisteným skutočnostiam súd prisudzoval iný právny význam a skutkové zistenia založil na chybnom hodnotení dôkazov. Vytkol súdu, že svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil jediným odsekom (druhým) na str. 5. rozsudku a ak dospel súd k záveru, že „.... ak žalovaná podľa žalobcu skončila pracovný pomer neplatne, avšak žalobca netrval na tom, aby naďalej u neho žalovaná pracovala, platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou“, odvolávajúc sa na čl. 2 vetu tretiu ZP (podľa ktorého mal žalobca v súlade s dobrými mravmi oznámiť žalovanej potrebu predloženia lekárskeho posudku), takýto záver súdu je v rozpore s právnym predpisom a nie je možné s ním súhlasiť. Z textu vety za bodkočiarkou tretej vety čl. 2 ZP je nesporné že „nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov“. Súd sa nezaoberal otázkou, či podanie žalovanej o okamžitom skončení pracovného pomeru je v súlade s dobrými mravmi, čo rozhodne nebolo, nakoľko bolo v rozpore so zákonom, avšak poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal v súlade s dobrými mravmi oznámiť žalovanej potrebu predloženia lekárskeho posudku a to v čase keď žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní žalovanej. Podľa žalobcu bola to žalovaná, ktorá svojím protiprávnym konaním konala s úmyslom spôsobiť škodu žalobcovi. Opätovne žalobca dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že v súlade so zákonom v zákonnej lehote sa domáhal podanou žalobou určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou, preto tvrdenie súdu, že sa mal domáhať predloženia riadneho lekárskeho posudku je vágne a v rozpore so Zákonníkom práce, v ktorom nie je žiadne ustanovenie, podľa ktorého by v takomto prípade mal žalobca žiadať takýto doklad. Súd v odôvodnení rozsudku cituje ust. § 15 ZP, avšak okrem nasledujúceho textu opísaného z komentára k danej právnej norme, bližšie neuvádza, v akom konkrétnom vzťahu je toto ustanovenie použité k účastníkom konania, teda ako treba vykladať prejav vôle so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom, ktorý z účastníkov konal v rozpore so zásadou dobrých mravov. Žalobca tvrdí, že žalovaná pri okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom konala v rozpore so zákonom, a nepochybne konala aj v rozpore so zásadou dobrých mravov. Ďalej citoval ust. § 78 ods. 3 písm. b/ ZP a uviedol, že z textu tohto ustanovenia nevyplýva, akým písomným prejavom by mal zamestnávateľ zamestnancovi oznámiť, že netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval. V danej veci žalobca netrval na tom, aby žalovaná uňho naďalej pracovala, preto jej písomne oznámil, že ku dňu 24.07.2074 (správne má byť 24.1.2014 - pozn. odvolacieho súdu) rozviazanie trvalého pracovného pomeru prijíma, pričom mal za to, že koná v súlade s ust. § 78 ods. 3 písm. b) ZP, žalovaná už k výkonu práce k žalobcovi nenastúpila. Z ďalšej časti odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd vo veci (o čom vlastne) rozhodol, ak došiel k záveru, že „pracovný pomer bol skončený riadne a preto súd nemohol návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovieť, a preto ho v celom rozsahu zamietol“. Súd neuviedol, akým spôsobom bol riadne ukončený pracovný pomer, a takýmto nejednoznačným rozhodnutím postavil žalobcu do situácie, v ktorej nie je jednoznačne zrejmé, ako bol pracovný pomer ukončený. Aj keď súd správne zistil skutkový stav veci podľa Zákonníka práce, nesprávne však vyvodil právny záver. Bol toho názoru, že rozsudok je nepreskúmateľný a neobsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., lebo súd mal povinnosť preskúmať platnosť právneho úkonu žalovanej a jednoznačne zaujať stanovisko, čo v predmetnom rozsudku absentuje. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zákon č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Preto ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje relevantné a zrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.12.2016 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 22.12.2016 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach uplatnených odvolacích dôvodov a námietok žalobcu obsiahnutých v odvolaní dospel k záveru, že rozsudok nie je zákonný a vecne správny, a to z dôvodov uvedených v odvolaní vzťahujúcim sa k námietkam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (v CSP odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. c/) je podané odvolanie opodstatnené.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v CSP odvolací dôvod upravený v § 389 ods. 1 písm. c/) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

12. Súd prvej inštancie v danom spore úplne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou listom zo dňa 23.1.2014 je neplatné. 13. Vykonaným dokazovaním súd správne zistil, že zákonné podmienky podľa § 69 ods. 1 písm. a) zák. č. 301/2001 Z.z. Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou listom z 23.1.2014, doručeným žalobcovi dňa 24.1.2014, neboli splnené.

14. Podľa konštantnej judikatúry na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z tohto zákonného dôvodu je totiž potrebné, aby v čase skončenia pracovného pomeru zamestnancom bolo už lekárskym posudkom zistené, že zamestnanec doterajšiu prácu nemôže vykonávať bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, pričom nestačí samotná skutočnosť, že zamestnanec zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať doterajšiu prácu. U zamestnanca musí ísť o nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, že z tohto dôvodu by ďalší výkon práce vážne ohrozil jeho zdravie. Uvedené skutočnosti pritom musia jasne vyplývať z lekárskeho posudku a oprávnenie zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer vzniká až uplynutím 15 - dňovej lehoty po predložení lekárskeho posudku, ak ho dovtedy zamestnávateľ nepreradil na inú vhodnú prácu.

15. V posudzovanej veci za situácie, ak žalovaná nepredložila žalobcovi (svojmu zamestnávateľovi) lekársky posudok preukazujúci jej nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, že nemôže ďalej vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, nemohol žalobca splniť svoju povinnosť preradiť žalovanú na inú pre ňu vhodnú prácu (nemal na to ani dôvod), a nebola tak naplnená skutková podstata zákonného dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) ZP. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného dôvodu je okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou listom z 23.1.2014, doručeným žalobcovi 24.1.2014, neplatné.

16. Z takto (úplne a správne) zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie však vyvodil nesprávny právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby, ktorý založil na názore, že pracovný pomer medzi stranami skončil (platne) dohodou [použitím fikcie ustanovenej v § 78 ods. 3 písm. b/ ZP - pozn. odvolacieho súdu], keďže žalobca netrval na tom, aby žalovaná uňho naďalej pracovala. Súd nesprávne rozhodol, pokiaľ (iba) z tohto dôvodu žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej zamietol, lebo žalobca žalobu na súde uplatnil ako prostriedok obrany proti neplatnému rozviazaniu pracovného pomeru zo strany žalovanej (zamestnanca) a proti nárokom uplatňovaným voči nemu žalovanou v súvislosti s týmto skončením pracovného pomeru, ktoré neuznáva. Právny základ žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je daný ust. § 77 Zákonníka práce, z ktorého priamo vyplýva aj právny záujem na požadovanom určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a preto ho žalobca nemusí v spore tvrdiť ani preukazovať. Žiadny právny význam v tomto spore nemá ani okolnosť skončenia pracovného pomeru medzi stranami dohodou na základe právnej fikcie ustanovenej v § 78 ods. 3 ZP.

17. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a z ust. § 69 ods. 1 písm. a), § 70, § 77 a § 78 Zákonníka práce, keďže je nesporné, že žalobca neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou listom z 23.1.2014, doručeným žalobcovi 24.1.2014 uplatnil na súde žalobou podanou 21.3.2014, t.j. v lehote ustanovenej v § 77 ZP dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom žalovanej z 23.1.2014 je neplatné.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).