KSKE/10Sp/8/2015


(zdroj)

Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 16.9.2015

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sp/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200167 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200167.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, Južná trieda č. 82, Košice, za účasti L. V., X. Z. Č.. XXXXX/X, T. - L., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 10419/2014 zo dňa 12.12.2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. V 10419/2014 zo dňa 12.12.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Slovenskej pošty, a.s., Bratislava č. 20545761, vedený v Poštovej banke, a.s. v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Odporca rozhodnutím č. V 10419/2014 zo dňa 12.12.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 395/2014-PTR uzavretej dňa 14.08.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a L. V. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X., obec Košice IV, okres Košice IV, na ktorých podiel o veľkosti 1/10 vlastní záložca, a to orná pôda o výmere 7251 m2 na pozemku parcelného čísla XXX, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Y. T., obec W. N., okres Košice IV, na ktorých podiel o veľkosti 1/10 vlastní záložca, a to orná pôda o výmere 3809 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX a nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Y. T., obec W. N., okres Košice IV, na ktorých podiel o veľkosti 1/10 vlastní záložca, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 704 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XXX, ostatné plochy o výmere 59 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XXX, ostatné plochy o výmere 76 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XXX, ostatné plochy o výmere 181 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XXX a zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 14.08.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a L. V. ako záložným dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody (predtlačenej), dlžník teda nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom prípade tak bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Takúto dohodu a splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní zmluvy o úvere dňa 21.11.2012 na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na jej základe poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva a záujmy veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z tohto dôvodu považoval odporca dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania v nepochybne vyššej hodnote než je výška plnenia dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do jeho práv a v konečnom dôsledku sa takým konaním ohrozujú aj dobré mravy. Vzhľadom na skutočnosť, že záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené, preto odporca návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 18.12.2014, v ktorom žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 10.02.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 30.03.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 09.03.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Účastník konania L. V.Č., u ktorého bolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 30.03.2015 (fikcia doručenia v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p.), nebol na pojednávaní prítomný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a účastníka L. V..

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že trvajú na svojich procesných stanoviskách a žiadajú napadnuté rozhodnutie z dôvodov v ňom uvedených potvrdiť. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom L. V. zmluvu o úvere č. 609001150 zo dňa 21.11.2012. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 21.11.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom L. V. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom.

Dňa 14.08.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 395/2014-PTR medzi navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 609001150 zo dňa 21.11.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie), je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom L. V. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.