KSBB/5CoE/137/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5CoE/137/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207345 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715207345.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 286,17 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 22707/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er /252/2015-25 zo dňa 09.02.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 19766/09 zo dňa 13.01.2010. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 28.08.2008 (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 390,36 eur, ktorý mal byť splatený v 12 splátkach po 32,53 eur počnúc dňom 16.09.2008. Integrálnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v čl. 17 ktorých si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku o riešení ich vzájomných sporov.

3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na predmetný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 k svojej právomoci uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnenie konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi rozhodcovský súd odvíjal od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorú oprávnený uzatvára ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom účastníkov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa ako celok. Nebolo tomu inak ani v prejednávanej veci, keďže povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predloženého návrhu zmluvy vrátane dojednaní majúcich povahu všeobecných obchodných podmienok. Povinný mohol zmluvu prijať len ako celok alebo ju ako celok odmietnuť. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“), ktorý na uzavretie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný obidvomi zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Rozhodcovskú doložku ako súčasť obsahu formulárovej zmluvy súd nepovažoval za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, preto prijal právny záver, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vzhľadom na uvedené žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). V odvolaní tvrdil, že súd prvého stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

6. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal skutočnosť, že oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 14.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola súdu prvej inštancie dňa 21.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

10. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 19766/09 zo dňa 13.01.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 28.08.2008. Keďže napriek výzve oprávneného povinný svoj dlh neuhradil riadne, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

11. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

16. Tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

17. Podľa § 4 ods. 1/ ZoRK v znení platnom a účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

19. Podľa § 40 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade má rozhodcovská zmluva formu rozhodcovskej doložky k zmluve o úvere. Odvolací súd po jej preskúmaní na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že táto z hľadiska formy spĺňa náležitosti predpísané zákonom (§ 4 ods. 1 a 2 ZoRK), a preto nie je možné konštatovať jej neplatnosť v zmysle § 40 ods. 1/ Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere totiž dlžník vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti, z čoho je možné vyvodiť, že účastníci boli s rozhodcovskou doložkou oboznámení a podpisom zmluvy s ňou vyjadrili súhlas.

21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý viedol k nesprávnemu právnemu záveru. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že vykonal prieskum z hľadiska prijateľnosti či neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako podmienky v spotrebiteľskej zmluve, avšak súdom prijaté právne hodnotenie na uvedené zistenie nereflektuje a žiadosť súdneho exekútora zamieta pre nedodržanie náležitostí ZoRK. Ak by súd mienil vysloviť právny záver o nekalom charakter rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a vyvodiť z toho zodpovedajúce právne následky pre exekučné konanie, je nevyhnutné dostatočne ozrejmiť skutkové zistenia a následne ich dostatočne dôkazne vyhodnotiť s poukazom na príslušné právne normy. Až vtedy, ak by súd prvej inštancie nepochybne zistil, že rozhodcovská doložka je spôsobilá vyššie uvedených dôsledkov majúcich dopad pre hodnotenie spôsobilosti predloženého exekučného titulu, bolo by zodpovedajúce vysloviť sa pre záver o jeho rozpore so zákonom a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

22. Keďže súd prvej inštancie vec nevykonal dôkazy a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

23. V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal posúdením otázky, či exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, pričom náležité zistí a vyhodnotí, aké zákonné ustanovenia aplikoval pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako právneho vzťahu spotrebiteľského. Následne preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).