KSBB/5CoE/115/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5CoE/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611209909 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6611209909.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Juraja Babjaka, v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy č. 48, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s.r.o. so sídlom Žižkova č. 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 74 279,09 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom, so sídlom Exekútorského úradu Michalská č. 7, 917 01 Trnava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/559/2011-60 zo dňa 24.03.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu vedenú JUDr. Petrom Stanom, Exekútorský úrad Trnava, Michalská 7, predtým vedenú u súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka, Exekútorský úrad Senica, Sadová č. 621 pod sp. zn. 1656/2011 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov pod spis. zn. II/2010-2010-4619 zo dňa 22.01.2011. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa 24.10.2005, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (veriteľom z úverového vzťahu) a povinným dňa 24.10.2005 (ďalej aj „zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky Istrobanky, a.s. pre vykonávanie hypotekárnych úverov (ďalej aj „OP“). Rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať nárok žalobcu odvodil od čl. XIV. úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory zo zmlúv súvisiacich s týmto obchodom, ktorých účastníkmi sú zmluvné strany, budú predložené Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave. V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Pri vyslovení uvedeného právneho záveru vychádzal súd z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy, nakoľko je zrejmé, že ide o právny vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné aplikovať na tento právny vzťah aj normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zaručujúce spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

4. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým na Smernicu 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do OP ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, a to za účelom minimalizácie nákladov oprávneného a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v takejto situácii, a to vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť relevantne proti návrhu brániť, resp. zúčastniť sa konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi zo zákona nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska tak, ako je to v priznané v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto rozhodcovská doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

5. Z dôvodov uvedených vyššie dospel súd prvej inštancie k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto exekučný titul ním vydaný je exekučným titulom materiálne nevykonateľným a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a zaviazal povinného na náhradu trov konania v sume 353,85 eur. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2, písm. d/ v spojení s § 221 ods. 1, písm. h/ zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej aj „O.s.p.“).

7. V odvolaní namietal, že úvaha súdu o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere je nesprávna, nakoľko zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) sa v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ cit. zákona nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Poukázal tiež na písm. e/ cit. ustanovenia, ktoré vylučuje aplikáciu ustanovení cit. zákona na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 eur a nad hodnotu 20 000,- eur. S ohľadom na čl. IV. a V .úverovej zmluvy je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný právny vzťah aplikovať.

8. Oprávnený súdu vytkol, že nevykonal dokazovanie úverovou zmluvou, keď sa nevyjadril k samostatnému článku XIV. úverovej zmluvy, ktorej obsahom je „Neodvolateľný návrh Istrobanky na uzavretie úverovej zmluvy“. Rovnako je zreteľná možnosť odmietnutia rozhodcovskej doložky na poslednej strane úverovej zmluvy, kde je bezprostredne po podpismi uvedené: „Návrh Istrobanky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy podľa článku XIV. tejto zmluvy o hypotekárnom úvere neprijímam...podpis klienta“. Taktiež je zrejmé, že táto časť textu je prečiarknutá perom a neobsahuje podpis klienta, klient teda zreteľne mal možnosť rozhodcovskú zmluvu prijať/neprijať a rozhodol sa túto zmluvu prijať. Právny predchodca oprávneného si ponúknutím rozhodcovskej doložky, ktorú mohol povinný bez akýchkoľvek následkov odmietnuť, plnil svoju povinnosť uloženú mu zákonom o bankách. Ďalej uviedol, že voľba rozhodcovského súdu v zmysle zákona o bankách nastáva ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu. Banka má povinnosť zmluvu ponúknuť a povinný má právo z ponuky si vybrať. Či sa neskôr stane spotrebiteľ po čerpaní úveru dlžníkom a či bude banka ten subjekt, ktorý sa spravidla bude najčastejšie domáhať svojich práv je potom s ohľadom na termín dojednania rozhodcovskej zmluvy právne úplne irelevantné. Pokiaľ teda súd vyslovením neprípustnosti exekúcie a jej zastavením neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané vykonateľným rozhodnutím rozhodcovského súdu, jeho postup nemá oporu v zákone.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Zo spisového materiálu je zrejmé, že súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi dňa 19.08.2011 poverenie č. 5606 093547 na vymoženie pohľadávky v sume 74 279,09 eur a jej príslušenstva v prospech právneho predchodcu oprávneného - Československej obchodnej banky, a.s., IČO: 36 854 140 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodkyňou JUDr. Ľubicou Adamcovou pod sp. zn. II/2010-4619 zo dňa 22.01.2011. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2011 a vykonateľnosť dňa 27.03.2011. Právny predchodca oprávneného uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej dňa 24.10.2005 medzi ISTROBANKOU, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť Československej obchodnej banke, a.s. ako žalobcovi sumu vo výške 74 279,09 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,63 % p.a. zo sumy 48 597,07 eur odo dňa 23.07.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 2 244,60 eur, pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 2 228,- eur a paušálneho poplatku na krytie správnych nákladov rozhodcovského súdu vo výške 16,60 eur, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

12. V čl. XIV. bode 1. zmluvy o úvere, označenom ako „Neodvolateľný návrh ISTROBANKY na uzavretie rozhodcovskej doložky“ sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov, vyplývajúcich z tejto zmluvy o hypotekárnom úvere, resp. akékoľvek prípadné spory zo zmlúv, súvisiacich s týmto obchodom, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“). Klient svojim podpisom na tejto zmluve o hypotekárnom úvere vyjadruje svoj súhlas s rozhodcovskou zmluvou podľa tohto bodu.

13. Podľa bodu 2 tohto ustanovenia zmluvy o úvere, klient vyhlásil, že berie na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámil.

14. Podľa bodu 3 tohto ustanovenia zmluvy o úvere, rozhodcovský nález bude pre zmluvné strany záväzný.

15. Podľa bodu 4 tohto ustanovenia zmluvy o úvere, klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy podľa bodu 1 tohto Článku, čo vyznačí pripojením príslušnej klauzuly na mieste k tomu určenom pod svojím podpisom. V prípade neprijatia rozhodcovskej zmluvy je pre riešenie sporov vecne príslušný súd, v obvode ktorého má ISTROBANKA sídlo.

16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované.

20. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 29.06.2011, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku, aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom (i predošlom) texte odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.

21. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

22. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

23. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX uzavretá dňa 24.10.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného ISTROBANKOU, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z dôvodu, že spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť podstatným spôsobom obsah predkladanej zmluvy, možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Námietka oprávneného o „nespotrebiteľskej“ povahe posudzovaného právneho vzťahu je vzhľadom na prijatý záver bez pochýb nedôvodná.

24. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. V záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v Európskej únii je aj súd konajúci ako exekučný súd oprávnený a povinný zabezpečiť, aby spotrebiteľa neprijateľné zmluvné podmienky nezaväzovali a to aj vtedy, keď to spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal (rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom). Praktickým dôsledkom ustanovenia XIV. tak ako bol koncipovaný v zmluve o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je, že núti spotrebiteľa aktívnym konaním odmietnuť dodávateľom vopred pripravený návrh rozhodcovskej zmluvy (doložky), ak ňou nechce byť viazaný. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde a ak spotrebiteľ nepristúpi na neprijateľné zmluvné podmienky dodávateľa a neodmietne ním pripravenú rozhodcovskú zmluvu (doložku). Skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok dodávateľa ešte sama o sebe neznamená, že rozhodcovská doložka bola dojednaná so spotrebiteľom individuálne. Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (v čase uzavretia zmluvy o úvere), ale svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby nebola dodržaná zákonná úprava, ktorá má za cieľ chrániť spotrebiteľa. Konanie in fraudem legis predstavuje konanie, keď sa niekto chov formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16.12.2008). Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán na poskytnutí úveru a nie dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, pokiaľ neodmietne dodávateľom pripravený návrh rozhodcovskej zmluvy (doložky). Ak je ponuka rozhodcovskej doložky súčasťou vopred pripravených zmluvných ustanovení dodávateľa, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho spotrebiteľ výslovne žiadal. Je obchádzaním zákona, pokiaľ v zmluve dodávateľ uvedie: „Zmluvné strany sa dohodli...“ a v tom istom ustanovení zmluvy uvedie: „Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy podľa článku 1...“ s tým, že pre odmietnutie návrhu je povinný niečo vykonať, v danom prípade, in concreto, vyznačiť pripojením klauzuly na mieste v zmluve určenom pod svojim podpisom. Navyše, pokiaľ by rozhodcovskú zmluvu odmietol, zmluva upravila, že pre riešenie sporov by bola daná právomoc súdu, v obvode ktorého mal dodávateľ sídlo, ktorá podmienka sama o sebe je spôsobilá značnej nerovnováhy vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka upravená v čl. XIV. zmluvy o úvere nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná, nakoľko v ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy vždy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Navyše, výkladom čl. 4 Smernice 93/13/EHS z 05. apríla 1993 je potrebné prijať záver, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa.

25. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

26. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, resp. niekedy aj v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).