KSBB/43Cob/180/2012


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/180/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220663 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111220663.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, zast. JUDr. Martin Dianiška, advokát, Slnečná 42, Banská Bystrica, proti žalovanému V. N., s miestom podnikania N. XXX, XXX XX N., IČO: 44 955 804, zast. URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, o zaplatenie 728,88 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/32/2012-69 zo dňa 03. júla 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/32/2012-69 zo dňa 03. júla 2012 v napadnutej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 562,28 Eur a úroky z omeškania vo výške 9% ročne, a to zo sumy 291,55 Eur od 11. 02. 2010 do zaplatenia a zo sumy 270,73 Eur od 25. 02. 2010 do zaplatenia.

Vo zvyšku napadnutej časti rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 562,28 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.07.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), vo zvyšku žalobný návrh zamietol (druhá výroková veta) a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretia výroková veta).

Žalobou podanou na súd dňa 20.09.2011 si uplatnil žalobca proti žalovanému právo na zaplatenie odplaty za poskytnuté právne služby vo výške 728,88 Eur s príslušenstvom, a to za právne služby poskytované za dohodnutú odmenu 70,- Eur za hodinu v mesiaci január 2010 a marec 2010 v rozsahu 8 hodín a 45 minút. Žalobca poskytnuté právne služby vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2010002 zo dňa 15.01.2010 v sume 291,55 Eur, so splatnosťou 10.02.2010, faktúrou č. 2010025 zo dňa 29.01.2010 v sume 270,73 Eur, so splatnosťou 24.02.2010 a faktúrou č. 2010083 zo dňa 31.03.2010 vo výške 166,60 Eur so splatnosťou 16.04.2010. Žalovaný namietal proti výške vyúčtovanej odmeny za právne služby a poukazoval na to, že žalobca k faktúram žiadne doklady ohľadne preukázania rozsahu ani ceny služieb nepriložil.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Na základe zhodných výpovedí oboch účastníkov konania súd zistil, že uzavreli ústnu dohodu o tom, že žalobca bude poskytovať žalovanému právne služby, žalobca žalovanému určité právne služby aj poskytol a ich cenu mu vyúčtoval faktúrou v hodinovej sadzbe 70,- Eur za hodinu, ktoré žalovaný aj uhradil. Žalovaný v konaní namietal rozsah aj cenu poskytnutých služieb uplatnených v tomto konaní a tvrdil, že nebol spokojný s kvalitou žalobcom poskytovaných služieb, a preto faktúry neuhradil, pričom jeho nespokojnosť s kvalitou služieb žalobcu vyvrcholila tým, že už v marci 2010 od žalobcu poskytovanie právnych služieb nežiadal, ani ho za týmto účelom nekontaktoval, naopak, za účelom poskytovania právnych služieb uzavrel zmluvu s inou právnou kanceláriou. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadne nekvality žalobcom poskytovaných služieb, žalovaný sa k týmto námietkam relevantne nevyjadril, tvrdenú nekvalitu služieb nekonkretizoval, preto súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že námietky žalovaného v tom smere, že žalobca mu poskytoval právne služby nekvalitne, považoval za nepreukázané.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobca opodstatnene vyúčtoval žalovanému cenu za právne služby prvými dvoma faktúrami, faktúrou zo dňa 15.01.2010 v sume 291,55 Eur a faktúrou zo dňa 29.01.2010 v sume 270,73 Eur, a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

Súd prvého stupňa ďalej vykonal dokazovanie na zistenie, či žalobca skutočne pre žalovaného vykonal úkon právnej služby, vyúčtovaný treťou faktúrou, teda faktúrou zo dňa 31.03.2010 vo výške 166,60 Eur. Podľa výkazu žalobcu predloženého súdu prvého stupňa malo ísť o vypracovanie návrhu na začatie konania na základe pokynu klienta voči protistrane V. H. - ONTECH, Bytča titulom nárokov z vád diela, pričom úkon právnej služby „vypracovanie návrhu“ žalobca podľa predloženého výkazu zrealizoval dňa 17.03.2010 v rozsahu dvoch hodín po 70,- Eur za 1 hodinu + 19% DPH, spolu 166,60 Eur. Žaloba bola na Okresný súd v Žiline podľa žalobcu odoslaná dňa 12. 05. 2010, pričom žalobca najprv tvrdil, že tento žalobný návrh vypracoval na základe pokynu klienta, neskôr v konaní uvádzal, že žalobný návrh vypracoval na základe písomného plnomocenstva vystaveného mu žalovaným dňa 10.02.2010. Žalobca tvrdil, že žalobný návrh odoslal na súd 12. 05. 2010 z dôvodu, že sledoval záujem žalovaného, aby sa nárok žalovaného voči jeho dlžníkovi nepremlčal. Žalovaný namietal, že žalobcovi pokým na podanie takejto žaloby nedal a ani v samotnom splnomocnení zo dňa 10. 02. 2010 sa pokyn na podanie žalobného návrhu nenachádza.

Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že k ukončeniu poskytovania právnych služieb došlo koncom februára 2010 a žalovaný v marci už kanceláriu žalobcu nenavštevoval, čo žalobca ani nepoprel a uznal, že žalovaný mu pokyn na podanie žalobného návrhu nemohol dňa 17.03.2010 dať. Žalobca potom tvrdil, že žalobu vypracoval na základe splnomocnenia zo dňa 10.02.2010, pretože aj keď žalovaný prestal využívať služby žalobcu koncom februára 2010, plnú moc mu neodvolal a preto žalobca ďalej konal v mene žalovaného a podal návrh na súd.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný preukázal, že v mesiaci marec už právne služby žalobcu nevyužíval a aj napriek tomu, že žalobcovi vystavenú plnú moc následne neodvolal, došlo medzi účastníkmi konania k ústnej dohode o skončení poskytovania právnych služieb. Nakoľko dohoda o poskytovaní právnych služieb nebola písomná, nebolo podľa súdu ani potrebné, aby bola písomne uzavretá dohoda o ukončení poskytovania právnych služieb. Pokiaľ aj bol sporný presný dátum, kedy došlo k ukončeniu poskytovania právnych služieb, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v mesiaci marec 2010 žalobca už žalovanému právne služby neposkytoval. Pokiaľ teda žalobca podal žalobný návrh v mene žalovaného na súd dňa 12. 05. 2010, urobil tak 2,5 mesiaca potom, ako došlo medzi účastníkmi k ukončeniu poskytovania právnych služieb. Súd tiež poukázal na to, že žalovaný neodvolal žalobcovi písomné splnomocnenie, ktorým ho splnomocnil na úkony uvedené v splnomocnení, v tomto splnomocnení však nie je uvedený úkon „vypracovanie a podanie žalobného návrhu na súd“. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť vyúčtovania právnych služieb za úkon právnej služby „vypracovanie žalobného návrhu voči dlžníkovi žalovaného“. Žalovaný žalobcovi pokyn na takýto úkon nedal, a pokiaľ žalobca poukazoval na podpísanú plnú moc zo dňa 10.02.2010, súd mal za to, že žalobca podal návrh dňa 12. 05. 2010, teda v čase, keď už uplynuli 3 mesiace od splnomocnenia a v čase, keď žalobca žalovanému už vyše 2 mesiacov žiadne právne služby neposkytoval. Súd preto návrh žalobcu pokiaľ ide o sumu 166,60 Eur, zamietol.

Žalobca sa tiež domáhal voči žalovanému úroku z omeškania vo výške 9% ročne z každej vyúčtovanej faktúry podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa má za to, že žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu nepatrí, nakoľko žalobca síce žalovanému poskytnuté právne služby vyúčtoval, k týmto právnym službám však nepriložil rozpis poskytnutých právnych služieb (druh a rozsah vyúčtovaných právnych služieb), ktoré predložil žalobca až na výzvu súdu v konaní. Žalovaný sa teda až v priebehu konania dozvedel, aký druh právnych služieb mu vlastne žalobca vyúčtoval, a preto súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, ale až od 04. 07. 2012, teda odo dňa nasledujúceho po vyhlásení rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti výroku týkajúcej sa úroku z omeškania čo do rozhodného obdobia plynutia úroku z omeškania a v časti výroku, kde súd prvého stupňa návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu.

Žalobca tvrdil, že návrh na začatie konania na Okresný súd Žilina vypracoval na základe písomného splnomocnenia žalovaného zo dňa 10.02.2010, v zmysle ktorého bol žalobca za žalovaného oprávnený vykonávať všetky úkony súvisiace so zastupovaním žalovaného ako žalobcu vo veci o zaplatenie 2.085,21 Eur voči žalovanému V. H. - OMTECH, Bytča, okrem iného tiež aby „podával návrhy a žiadosti“, pod čo prirodzene spadá aj podanie žalobného návrhu na súd. Žalobný návrh z dôvodu pracovnej vyťaženosti žalobcu bol dokončený dňa 17. 03. 2012, o čom svedčí aj dátum na faktúre č. 2010083, a nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k odvolaniu plnej moci udelenej dňa 10. 02. 2010, bol žalobný návrh dňa 12. 05. 2010 odoslaný na Okresný súd Žilina. Okresný súd Žilina toto podanie prijal a začal vo veci aj konať, konanie však bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný aj napriek písomnej výzve a upozorneniu žalobcu neuhradil súdny poplatok za podanie žaloby. Žalobca preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že v písomnom splnomocnení zo dňa 10. 02. 2012 nebol žalobca splnomocnený podať žalobný návrh za žalovaného, nakoľko tam nie je uvedený úkon „vypracovanie a podanie žalobného návrhu na súd“. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného a aj so záverom súdu prvého stupňa, že v priebehu mesiaca marec 2010 došlo k ukončeniu poskytovania právnych služieb, text zápisnice z pojednávania podľa žalobcu nezodpovedá výpovediam, ktoré na pojednávaní vo veci odzneli. Nakoľko žalobca mal od žalovaného podpísanú plnú moc zo dňa 10.02.2010, ktorú písomne neodvolal, pričom nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k takému narušeniu dôvery, ktorá by v zmysle § 22 Zák. č. 586/2003 Z.z. Zákona o advokácii znamenala odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, žalobca na základe splnomocnenia zo dňa 10. 02. 2010 vypracoval návrh na začatie konania a dňa 12. 05. 2012 ho odoslal na Okresný súd Žilina. Žalobca opakovane poukazoval na to, že vychádzal z písomného splnomocnenia zo dňa 10. 02. 2010, ktoré nebolo písomne odvolané, a preto žalobca konal tak, aby nedošlo k poškodeniu žalovaného, ktorý by v prípade, ak by žalobca nepodal návrh, mohol od žalobcu požadovať náhradu škody za nečinnosť. Žalobca tiež uviedol, že v záhlaví podaného návrhu na začatie konania došlo k chybe v písaní, keď namiesto dátumu 12. 05. 2010, kedy bola žaloba odoslaná na Okresný súd Žilina, bol nesprávne uvedený dátum 12. 02. 2010, čo je dátum, kedy sa začal žalobný návrh v zmysle plnej moci podpísanej dňa 10. 02. 2012 koncipovať.

Žalobca namietal ďalej proti záveru súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého žalobcovi nepatrí úrok z omeškania odo dňa meškania žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr, a to z dôvodu, že k právnym službám nebol priložený rozpis týchto služieb, ktoré žalobca predložil súdu až na jeho výzvu. V konaní nebolo preukázané, že by výkazy o poskytnutí právnych služieb neboli prílohami faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému odmenu za poskytnutie právnych služieb, nakoľko výkaz o poskytnutí právnych služieb je štandartne súčasťou každej vystavenej faktúry. Pokiaľ žalobca nepriložil k žalobnému návrhu rozpis poskytnutých právnych služieb, urobil tak z dôvodu, že žalobca ako advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Poukazoval tiež na to, že žalovaný nikdy počas poskytovania právnych služieb a ani po ich skončení nespochybňoval, že výkazy o poskytnutých právnych službách neboli súčasťou faktúr. Žalobca má preto nárok na úroky z omeškania odo dňa meškania s úhradou jednotlivých faktúr.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 10.08.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 586/2003 Z.z., výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu ("právne služby").

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 2 Zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 365 Zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny právnych služieb, vyúčtovanej faktúrou č. 2010002 zo dňa 15. 01. 2010 a faktúrou č. 2010025 zo dňa 29. 01. 2010. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo tiež preukázané, že žalobca obe tieto faktúry, teda faktúru č. 2010002 zo dňa 15. 01. 2010 vystavenú na 291,55 Eur so splatnosťou 10.02.2010, ako aj fa č. 2010025 zo dňa 29. 01. 2010 vystavenú na 270,73 Eur so splatnosťou dňa 24. 02. 2010 doručil žalovanému osobne, a to každú v deň jej vystavenia. Žalovaný prevzatie oboch faktúr potvrdil podpisom na každej z nich. Splatnosť na oboch faktúrach bola stanovená na 26 dní, čo je lehota primeraná (v obchodno-záväzkových vzťahoch býva obvykle lehota splatnosti 15 dní). Žalovaný v konaní nepreukázal, že po prevzatí uvedených faktúr u žalobcu tieto namietal, a to či už neúplnosť faktúr s tým, že požadoval doplniť ich o prílohy, alebo reklamoval vyúčtovanú odmenu alebo kvalitu žalobcom poskytovaných právnych služieb. Žalovaný bol preto povinný uhradiť odmenu účtovanú uvedenými dvoma faktúrami v lehotách ich splatnosti, a nakoľko ju neuhradil, dostal sa s úhradou svojho záväzku do omeškania, a to počnúc prvým dňom po splatnosti týchto faktúr. Žalovaný je v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný platiť úroky z omeškania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o úrokoch z omeškania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť uhradiť ich odo dňa omeškania s úhradou faktúr tak, ako to žalobca požadoval v žalobnom návrhu.

Pokiaľ ide o odvolaním namietaný rozsudok súdu prvého stupňa v časti druhej výrokovej vety, kde súd vo zvyšku žalobný návrh zamietol, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca v konaní nepreukázal opodstatnenosť vyúčtovania právnych služieb žalovanému faktúrou č. 2010083 zo dňa 31. 03. 2010, ktorá bola vystavená na 166,60 Eur so splatnosťou dňa 16. 04. 2010.

Podľa výkazu zo dňa 17. 03. 2010 predloženého žalobcom v konaní, vyúčtoval žalobca žalovanému touto faktúrou odmenu za právnu službu: vypracovanie návrhu na začatie konania na základe pokynu klienta“ vo veci uplatnenia nárokov z vád diela proti V. H. - OMTECH, a to za 2 hodiny po 70,- Eur, spolu 140,- Eur po zvýšení o 19% DPH v celkovej sume 166,60 Eur. V konaní na súde prvého stupňa žalobca tvrdil, že žaloba v uvedenej veci bola vypracovaná na základe plnej moci, ktorú mu na zastupovanie v tejto veci udelil žalovaný písomne dňa 10. 02. 2010. Poukazoval na to, že uvedená plná moc bola vystavená pre žalobcu na zastupovanie žalovaného proti V. H. - OMTECH, Bytča, o zaplatenie 2.085,21 Eur s prísl., v rozsahu vykonávania všetkých úkonov s tým súvisiacich, tiež aby „podával návrhy a žiadosti“, z čoho nepochybne vyplýva, že žalobca bol žalovaným splnomocnený aj na podanie žalobného návrhu v tejto veci. Žalobca tiež v konaní tvrdil, že žalobný návrh v uvedenej veci začal koncipovať na základe plnej moci už dňom 12.02.2010, z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti však bol dokončený dňa 17. 03. 2012 tak, ako je to uvedené aj na fa č. 2010083. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k odvolaniu plnej moci udelenej žalobcovi v tejto veci dňa 10. 02. 2010, žalobca odoslal žalobný návrh dňa 12. 05. 2010 na Okresný súd Žilina. Žalobca tiež tvrdil, že návrh podal z dôvodu, aby nedošlo k poškodeniu žalovaného a k premlčaniu jeho nároku.

Z uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 11Rob 256/2010-22 zo dňa 10.08.2010 vyplýva, že okresný súd konanie o návrhu žalovaného ako žalobcu zastúpeného žalobcom v tomto konaní (ATTORNEYS GROUP s. r. o., Banská Bystrica) proti žalovanému V. H. - OMTECH, Bytča o zaplatenie 2.085,21 Eur s príslušenstvom zastavil podľa §10 ods. 1 Zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania ani na základe výzvy súdu zo dňa 08. 06. 2010.

Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § § 31 ods. 4 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Advokáti poskytujú právne služby v zmysle Zák. č. 586/2003 Z.z. na základe zmluvy o právnej pomoci uzavretej s klientom, ktorá môže byť uzavretá aj ústne. Pokiaľ však má advokát klienta aj zastupovať (teda nielen poskytnúť mu právnu radu), a to či už pri rokovaniach s protistranou, na súde a podobne, zabezpečí si advokát od klienta udelenie plnomocenstva a to vzhľadom na cit. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomné.

V zmysle splnomocnenia udeleného v uvedenej veci žalovaným ako splnomocniteľom žalobcovi dňa 10.02.2010 išlo o plnomocenstvo udelené v rozsahu všetkých úkonov potrebných na vykonanie vecí žalovaného ako žalobcu proti žalovanému V. H. - OMTECH o zaplatenie 2.085,21 Eur. Toto splnomocnenie nepochybne zahŕňalo aj oprávnenie podať žalobu na súd. Podľa textu uvedeného splnomocnenia patrí žalobcovi ako splnomocnencovi odmena za zastupovanie v rozsahu dohodnutom v samostatnej zmluve.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že žalobca poskytoval žalovanému právnu pomoc na základe ústnych dohôd, k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi nimi nedošlo. Pokiaľ ide o právne služby účtované vyššie uvedenými dvomi faktúrami, na zaplatenie ktorých súd prvého stupňa žalovaného zaviazal, išlo o úkony právnej služby ako „rokovanie s klientom, telefonát s klientom, resp. s protistranou, vypracovanie a úprava písomností“, pričom v právnej veci žalovaného proti V. H. - OMTECH o nároky z vád diela žalobca podľa výkazu z januára 2010 uskutočnil dňa 14.01.2010 telefonát s protistranou vo veci a dohodnutie ďalšieho postupu vo veci (dňa 14. 01. 2010), ďalej vypracovanie písomnosti - písomného vyjadrenia klienta k reklamácii protistrane a jeho zaslanie klientovi e-mailom, rokovanie s klientom a úprava písomného vyjadrenia klienta k reklamácii proti strane v zmysle pokynu od klienta (dňa 27.01.2010) a odoslanie písomného vyjadrenie klienta k reklamácii, upraveného v zmysle pokynu od klienta, klientovi e-mailom (dňa 28. 01. 2010).

V konaní na súde prvého stupňa bolo zistené, že žalovaný už v marci 2010 so žalobcom nekomunikoval, dokonca uzavel zmluvu s inou právnou kanceláriou. Pokiaľ si teda aj žalobca obstaral od žalovaného dňa 10.02.2010 písomné splnomocnenie na zastupovanie v uvedenej veci (plná moc bola udelená zrejme na predtlači právneho zástupcu), nepreukázal, že v máji 2010 podal žalobu na súd v súlade so záujmami žalovaného, resp. na základe jeho pokynov. Žalobca si pri podávaní žalobného návrhu neoveril, či skutočne koná v súlade so záujmami a pokynmi žalovaného ako klienta. Vzhľadom na to, že v marci a v apríli 2010 už žalovaný so žalobcom o poskytovaní právnych služieb nekomunikoval, mal si žalobca overiť, či je podanie žalobného návrhu na súd v súlade so záujmami žalovaného. Žalovaný zrejme nemal záujem uplatniť si návrhom podaným žalobcom v máji 2010 na súde pohľadávku voči V. H. - OMTECH, čo je preukázané aj tým, že žalobca na výzvu súdu súdny poplatok nezaplatil a konanie o návrhu, ktorý v tejto veci podal za žalovaného žalobca, bolo zastavené.

Žalobca tvrdil, že žalobu podával pre ochranu záujmov žalovaného, aby nedošlo k jeho poškodeniu, resp. k premlčaniu jeho nároku, tieto svoje tvrdenia však nepreukázal. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že zápisnice z pojednávania na súde prvého stupňa nezodpovedajú výpovediam, ktoré odzneli na pojednávaní, odvolací súd ho upozorňuje, že mal možnosť protestovať proti spôsobu, akým boli výpovede účastníkov konania zo strany konajúcej sudkyne protokolované, mohol žiadať v tomto smere nápravu, a hlavne mohol podať súdu písomné stanovisko k tejto veci, ktoré by bolo súčasťou spisu. Žalobca však na pojednávaní protesty v uvedenom smere nevzniesol. Žalobca v konaní nepreukázal, že v mesiacoch marec, apríl, máj 2010 bola medzi účastníkmi konania ústne uzavretá dohoda o poskytovaní právnych služieb, a na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 12. 06. 2012 po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP nemal návrh na doplnenie dokazovania.

Na základe uvedených záverov mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktoré vychádza z toho, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť vyúčtovania právnych služieb faktúrou č. 2010083 zo dňa 31. 03. 2010, a preto návrh v tejto časti zamietol, je správne. Žalobca nepreukázal, že úkon právnej služby, odmenu za ktorý účtoval touto faktúrou, vykonal na základe dohody o poskytovaní právnych služieb so žalovaným. Len samotná tá skutočnosť, že žalovaný písomne udelenú plnú moc neodvolal, nezakladá právo žalobcu na účtovanie vyššie uvedeného úkonu. Práve žalobca ako osoba práva znalá mal byť dostatočne obozretný a overiť si, či podanie návrhu na súd v máji 2010, teda 3 mesiace po vystavení plnomocenstva, je skutočne v záujme žalovaného.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku napadnutej časti, kde bol návrh žalobcu vo zvyšku zamietnutý, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

S poukazom na § 224 ods. 4 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý si rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 OSP vyhradil na čas po právoplatnom ukončení sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.