KSBB/3To/137/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/137/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010251 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6212010251.2



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 18. marca 2015, prejednal odvolanie obžalovanej W. O., rod. V., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 18.08.2014 sp.zn. 8T/114/2012 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej W. O. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú W. O., rod. V. za vinnú z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 09.09.2011 vo Veľkom Krtíši napísala list adresovaný Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši, ktorý bol prostredníctvom Slovenskej pošty doručený Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši 14.09.2011, v ktorom krivo obvinila svojho bývalého manžela L. O., nar. XX.XX.XXXX pod bodom č. 5 tohto listu, kde uviedla: ,,L. O., bývalý manžel dal našim dcéram po 300,- Eur, aby nesvedčili proti útočníčke E. N., pretože moja dcéra W. P., rodená O. videla ako ma útočníka kopala do ruky, ktorá už bola zlomená. Bývalý manžel J. O. navyše týra a bije aj nášho syna, ktorý je chorý na ľadviny a nemôže vykonávať ťažké práce“, na základe tohto oznámenie Odbor kriminálnej polície OR PZ Veľký Krtíš pod č. ORP-307/ KP-VK-2011 vykonal trestné konanie pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., z ktorých bol podozrivý L. O., v priebehu trestného konania bolo preukázané, že L. O. sa nedopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. ani iného protiprávneho konania, preto uvedená trestná vec bola uznesením vyšetrovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. odmietnutá 19.10.2011, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Následne podľa § 44 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu za uvedený prečin ako aj prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z ktorých bola uznaná za vinnú rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 27.03.2013 sp.zn. 8T/17/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo 17.09.2013 sp.zn. 5To/74/2013, ktorým jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov a výkon trestu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby jedného roka. Taktiež jej bola uložená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. jej bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby. V dôvodoch odvolania uvádzala, že L. O. sa neustále vyhrážal jej deťom, ako aj jej samej celý život a boli ním utláčaní, preto deti vypovedali ako vypovedali. Dcéra K. B. vypovedala, že sa jej otec vyhrážal, že jej zoberie byt, ktorý jej kúpil, ak bude držať s matkou, teda s obžalovanou. Samé vyhrážky zo strany L. O., ktorý toto všetko spôsobil.

Pokiaľ ide o trestné oznámenie, toto jej písala právnička C. M., ktorá vtedy pracovala ako právna pomoc vo X. M. a písala to v jej mene. Myslela si, že to bude všetko v poriadku, keďže to písala právnička.

W. P. sa L. O. tiež vyhrážal, že jej spraví zo života peklo, ak bude držať s ňou, teda s obžalovanou, preto sa bála otca a jeho vyhrážok a nechcela vypovedať. Preto si myslí, že polícia vo Veľkom Krtíši nesprávne vyhodnotila tento spor, ktorý nie je právoplatný a žiada krajský súd, aby rozsudok zamietol, zrejme má na mysli, aby ho zrušil a oslobodil ju spod obžaloby.

V ďalšom poukázala na svoje pomery, že je dôchodkyňa, nevládze pre zdravotný stav zúčastňovať sa ani na súdoch, neustále je v strese a toto spôsobil L. O.. Musí brať injekcie, hlavne ráno, lebo iné lieky jej nezaberajú na vysoký tlak.

Krajský súd na základe odvolania obžalovane preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov, rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku, vedie aj odvolací súd k záveru, že po ich zhodnotení na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. možno spoľahlivo konštatovať, že obžalovaná sa dopustila predmetného skutku tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na zistenie, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonne odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku, tieto si odvolací súd osvojil, s nimi sa stotožňuje a v ďalšom preto na ne iba poukazuje.

V rámci odpovede na odvolanie obžalovanej nezostáva iné, ako konštatovanie, že obžalovaná podala predmetné trestné oznámenie na bývalého manžela v situácii ťaživej z pohľadu správania sa manžela voči nej, ako aj celej rodine a v dôsledku zdravotných problémov v zmysle psychických problémov, ktoré boli zistené a konštatované aj znaleckým dokazovaním znalcov z odvetvia zdravotníctva, odboru psychiatrie, pri jej skúmaní jej duševného stavu znalcami U.. Z. U. a U.. P. X.. Podľa záverov tohto dokazovania obžalovaná trpí poruchou, ktorá sa prejavuje úzkostnými reakciami a známkami fixácie na osobnosť, v tomto stave má zníženú ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť nebezpečnosti svojho konania v ľahkom stupni. Toto ochorenie má za následok, že jej pobyt na slobode je mierne rizikový a bolo doporučené psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa odvolacieho senátu z hľadiska dôkaznej situácie k samotnému skutku nie je možné absolútne odmietnuť tvrdenia obžalovanej v zmysle jej trestného oznámenia ohľadom správania sa obžalovaného voči nej a deťom, čo potvrdzuje aj výpoveď ich dcéry K. B., ktorá v prípravnom konaní potvrdila, že od otca v kritickom období trestného konania, na ktorom bola obžalovaná zainteresovaná ako poškodená, prevzala od otca 300,- Eur a ten od nej požadoval, aby bola ticho v rámci dokazovania a zdržala sa výpovedi v prospech matky. Tiež sa jej mal vyhrážať, že môže zariadiť, že ju so sestrou vydedí a matku dostane do basy. Na druhej strane je tu výpoveď syna obžalovanej a jej bývalého manžela L. O., ktorý mal byť vo väzení v čase, keď mal otec dať sestrám W. a K. po 300,- Eur, s týmito mal dobrý vzťah. Nie je však pravdou tvrdenie v zmysle trestného oznámenia, že by ho otec týral alebo fyzicky mu ubližoval, stalo sa, že mu dal za ucho, keď si to zaslúžil. Inak potvrdil, že v minulosti mala jeho matka, teda obžalovaná, konflikt s otcovou priateľkou E. O., rod. V.. Inak je pravdou, že trpí ochorením obličiek a má zakázané vykonávať ťažšie práce a pripustil, že matka mohla na túto situáciu mať iný názor, ako to uviedol on vo vzťahu správania sa otca k nemu.

Vychádzajúc z dôkaznej situácie potom odvolací súd nemôže vylúčiť absolútne určitú manipuláciu manžela obžalovanej s deťmi v čase pred podaním uvedeného trestného oznámenia obžalovanou, ako aj v čase dokazovania v tejto veci, hoci na druhej strane obžalovaná uviedla v trestnom oznámení na svojho bývalého manžela skutočnosti, ktoré mali spôsobiť jeho trestné stíhanie a vykonané dokazovanie jednoznačne opodstatnenosť týchto tvrdení z trestného oznámenia nepotvrdilo.

Uvedená skutočnosť potom viedla súd prvého stupňa spolu so zohľadnením uloženého trestu obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 27.03.2013 sp.zn. 8T/17/2012 za postačujúci, pritom bral v úvahu hlavne tú skutočnosť, že obžalovaná z hľadiska psychického nie je úplne zdravá, čo malo zrejme vplyv aj na predmetné jej správanie v zmysle podaného trestného oznámenia, ale na druhej strane nemožno vylúčiť aj tú skutočnosť, že svojím spôsobom konala tak v určitej bezbrannosti vo vzťahu k bývalému manželovi pre jeho správanie voči nej, nie však v takej miere vo vzťahu k deťom, ako to tvrdila v trestnom oznámení. Tieto skutočnosti potom znižujú závažnosť trestnej činnosti a u obžalovanej boli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 44 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. na upustenie od uloženia súhrnného trestu tak, ako to ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Je zrejmé už z uvedeného, že na páchanie trestnej činnosti obžalovanej má vplyv aj jej zlý psychický stav v zmysle záverov znalcov z odboru psychiatrie, tieto zrejme prispeli aj k spáchaniu trestnej činnosti v tomto prípade, a preto je v súlade so stavom veci a zákonom aj uloženie ochranného opatrenia v zmysle psychiatrického liečenia ambulantnou formou u obžalovanej, absolvovanie ktorého by malo byť práve v prospech samotnej obžalovanej, čo si zrejme dostatočne v tomto stave obžalovaná neuvedomuje, vychádzajúc z jej vyjadrenia názorov v zmysle výpovedí a dôvodov odvolania v tejto veci.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za zákonný, a preto odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.