KSBB/26Sp/21/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sp/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201477 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201477.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX Y., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu V 1766/2015 zo dňa 22.09.2015, takto

rozhodol:

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V 1766/2015 zo dňa zo dňa 22. septembra 2015 p o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III./ Účastníčka konania I. T. nemá právo na náhradu trov konania.

IV./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Odporca rozhodnutím č. V 1766/2015 zo dňa 22.09.2015 podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.02.2015 uzavretej medzi záložcom I. T., v zastúpení DSS Nestor, o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, 811 05 Bratislava) a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že predložená zmluva nespĺňa podmienky vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, preto návrh podľa § 31 zamietol. Odporca uviedol, že dohoda o splnomocnení je neplatná, pretože dlžník neudelil plnú moc. Dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že vlastník nehnuteľností nemal možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ. Navrhoval zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ správny orgán poukázal na neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2 OZ, tvrdil, že rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného musí aj reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené plnomocenstvo je teda samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho vzťahu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Odporca k podanému odvolaniu sa vyjadril podaním zo dňa 19.11.2015 tak, že navrhuje odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí nevyužili svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní. Navrhovateľ a odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili.

Ďalšia účastníčka konania I. T. na pojednávaní konanom dňa 21.01.2016 uviedla, že si je nie vedomá toho, že by bola podpísala nejakú dohodu o splnomocnení spoločne s pánom C.. Navrhla, aby súd odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie okresného úradu.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu - odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 03.04.2015 na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 16.02.2015, ktorá bola uzavretá podľa § 151a) a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom I. T., v zastúpení zástupcom na základe dohody o splnomocnení DSS Nestor, o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava), za ktorú zmluvu podpísal G. C. - predseda združenia. Podľa čl. II sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.03.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 450,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia a zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 27.06.2013 najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom, zároveň dlžníkom a záložcom v jednej osobe a splnomocnencom združením ProHelp na druhej strane, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené razítkom „G. C. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ dohodu podpísal v Banskej Bystrici dňa 27.06.2013 a zástupca združenia ProHelp G. C. - predseda, zmluvu podpísal v Bratislave dňa 27.06.2013.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že okresný úrad vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadil citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka; právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (v znení novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., účinnej od 01.06.2014); neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 879r Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014“; Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2, prvá veta Občianskeho zákonníka; návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka; včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z. účinnej od 01.05.2014; právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. mája 2014“; ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle práva na ochranu spotrebiteľa.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.

Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník (splnomocniteľ) ju podpísal v neprítomnosti ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci (splnomocnenec). Zo spisu, ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, kto návrh dohody po jej podpísaní splnomocniteľom odoslal druhej zmluvnej strane (splnomocnencovi), a najmä či vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došiel navrhovateľovi uzavretia dohody (splnomocniteľovi), teda nebolo preukázané, že prijatie návrhu nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ.

V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.) je právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.05.2014 sa právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ako súčasť tzv. úverového balíka. Zmluva o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákonom č. 102/2004 Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2015 novelizovaný aj Občiansky zákonník, ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol platne uzavrieť v mene záložcu záložnú zmluvu, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka (v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z. účinnej od 13.06.2014); za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 879p Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 13. júna 2014“; ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Najvyšší súd SR pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013 sp.zn. 1Sžr/150/2012, z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí, či týmto právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona.

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Okrem vyššie citovaného judikátu súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10 Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp.zn. 1 Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 1Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013. Navyše, v súčasnosti platná právna úprava (§ 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení platnom od 13.06.2014) považuje už explicitne takéto zmluvné dojednanie za neplatné.

Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ sa v súdnych konaniach domáha aj takých plnení, ktoré sú zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Samotný navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery na základe formulárových zmlúv, ktoré obsahujú zložito formulované podmienky, z ktorých sú niektoré neprijateľné, s cieľom dosiahnuť zisk. V tomto konaní, podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p., sa navrhovateľ domáha súdnej ochrany v dôsledku tvrdeného porušenia svojich práv orgánom verejnej správy, ktorý nepovolil vklad záložného práva, ale vo vzťahu ku svojim klientom už nie je taký dôsledný ohľadom dodržiavania zákona. Za daných okolností veci by poskytnutie súdnej ochrany navrhovateľovi bolo v rozpore s § 1 O.s.p., podľa ktorého zákon upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Podnikateľskou činnosťou navrhovateľa sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá kritizovala praktiky navrhovateľa a ďalších nebankových inštitúcií na trhu spotrebiteľských úverov poskytovaných slovenským spotrebiteľom, keď uviedla, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia a tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V judikovanom rozhodnutí NS SR sp.zn. 1Sžr/150/2012 z 11. júna 2013 (79/2014) Najvyšší súd SR uviedol, že „Najvyšší súd nesmie pripustiť, aby morálny rozmer práva, ktorý sa od nepamäti odvíja od mravných kategórií, ktorými sú napríklad dobro, slušnosť a správnosť (ekvita) alebo spravodlivosť, bol počas prieskumu zákonnosti aktov orgánov verejnej správy zatlačený do úzadia. Zákonodarca uvedené pojmy morálky tradične zakotvuje do súkromnoprávnych pravidiel správania prostredníctvom takých normatívnych korektorov, ako sú dobrá viera, dobré mravy alebo poctivý obchodný styk.“.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre navrhovateľa iný záver k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., § 39 OZ v spojení s § 22 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ ), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom. Neplatnou je aj samotná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle § 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. s/ OZ. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Navyše súd poznamenáva, že pokiaľ by aj bol povolený vklad záložného práva, jeho výkon by už nemohol byť realizovaný vzhľadom na ustanovenie § 39a OZ v spojení s § 879r OZ.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p..

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Na pojednávaní konanom dňa 21.01.2016 sa zúčastnila účastníčka konania I. T.. Súd účastníčke konania I. T. nepriznal právo na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov:

Podľa § 250m ods. 3 'aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523250m'&ucin-k-dni='30.12.9999'' O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250l ods. 2 'aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523250l'&ucin-k-dni='30.12.9999'' O.s.p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250k ods. 1 'aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523250k'&ucin-k-dni='30.12.9999'' O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je osobitne upravená otázka náhrady trov konania, preto je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 250k 'aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523250k'&ucin-k-dni='30.12.9999'' O.s.p.. Predmetné ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 142 'aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'' O.s.p. v postavení osobitného ustanovenia (lex specialis). Právna úprava predpokladá priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi (druhá hlava), resp. navrhovateľovi (tretia hlava). Súd je toho názoru, že účastník konania, ktorého postavenie účastníka súdneho konania vyplýva z ustanovenia § 250m ods. 3 'aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523250m'&ucin-k-dni='30.12.9999'' O.s.p. pričom sám nie je navrhovateľom, nemá zákonný nárok pre to, aby mu súd mohol priznať náhradu trov konania. V kontexte s § 142 'aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'' O.s.p. nie je možné prihliadať ani na jeho úspešnosť v konaní vo veci samej. Súd má za to, že takýto účastník konania, by ani nemohol byť zaviazaný nahradiť trovy inému účastníkovi konania, t.j. navrhovateľovi, resp. odporcovi. Povinnosť k náhrade trov konania môže byť uložená len odporcovi v prípade, ak by bol navrhovateľ so svojim opravným prostriedkom úspešný. Právna úprava predpokladá vo vzťahu k navrhovateľovi len jeho nárok na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu, ale nepredpokladá ani povinnosť navrhovateľa hradiť náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, a to odporcovi (správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal), ako aj ďalším účastníkom konania, ktorí sú účastníkmi v dôsledku toho, že boli účastníkmi konania na správnom orgáne.

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu 300 eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.