KSBB/23S/262/2013


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/262/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201313 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201313.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Z. T., W., M. XX, XXX XX V. V., C.: XX XXX XXX, Y.: XXXXXXXXXX, zastúpený JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska kancelária Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/276332/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/276337/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/276333/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/276335/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/276336/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/276350/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/277349/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013, č. 1100301/1/276347/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/277364/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013, č. 1100301/1/276354/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/277357/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013, č. 1100301/1/277369/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013, č. 1100301/1/277372/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013, č. 1100301/1/277376/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013, č. 1100301/1/276352/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, č. 1100301/1/277353/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013, č. 1100301/1/276346/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, takto

rozhodol:

I./ Krajský súd žaloby žalobcu zamieta.

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Prvým napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276332/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379782/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 v sume 46.939,- eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/262/2013.

Druhým napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276337/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366051/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 8.917,14 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/263/2013. Tretím napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276333/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/364301/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2009 v sume 5.163,18 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/264/2013.

Vo štvrtej veci žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/276335/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/365861/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 3.260,83 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/265/2013.

Vo piatej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276336/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/365996/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 716,73 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/266/2013.

V šiestej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276350/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366062/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 13.332,56 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/267/2013.

V siedmej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277349/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379491/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 12.396,33 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/268/2013.

V ôsmej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276347/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366135/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 6.385,66 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/269/2013.

V deviatej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277364/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379615/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 1.601,01 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/270/2013.

Desiatym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276354/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366260/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 3.772,69 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/271/2013.

Jedenástym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277357/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379577/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 6.091,18 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/272/2013.

Dvanástym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277369/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379642/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 6.689,73 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/273/2013.

V trinástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277372/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379667/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 8.001,93 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/274/2013.

Štrnástym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277376/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379739/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 6.377,52 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/275/2013.

V pätnástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276352/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366203/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 6.355,11 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/276/2013.

V šesťnástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277353/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379544/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 5.326,45 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/277/2013.

V sedemnástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276346/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366098/2013/BizM zo dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 21,21 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/278/2013.

Vzhľadom k tomu, že veci, ktoré napadli na krajskom súde pod sp.zn. 23S/262/201323S/278/2013 spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd v záujme hospodárnosti konania v zmysle § 112 O.s.p. veci spojil na základe uznesenia krajského súdu č.k. 23S/262/2013-46 zo dňa 12.11.2013 s tým, že veci sa vedú pod spoločnou sp.zn. 23S/262/2013.

Proti všetkým napadnutým rozhodnutiam druhostupňového správneho orgánu - žalovaného, ktoré boli na krajskom súde zapísané do registra pod sp.zn 23S/262/2013 až 23/278/2013 podal v zákonnej lehote žaloby žalobca, v ktorých navrhoval všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca dôvody žaloby rozdelil do dvanástich bodov.

V 1.bode uviedol, že daňová kontrola dane z príjmu fyzických osôb, ako aj daňová kontrola dane z pridanej hodnoty podľa jednotlivých mesiacov, tak ako sú uvedené v rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu, mala začať 19.10.2010 a mala byť ukončená prerokovaním protokolu č. 851/320/74206/11/Bel dňa 19.10.2011. Za zdaňovacie obdobie rok 2009, ako aj za zdaňovacie obdobie v jednotlivých mesiacoch v roku 2009 a 2010 tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu, vydal už prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Banská Bystrica II rozhodnutia - dodatočné platobné výmery vo všetkých sedemnástich veciach, ktoré boli na základe podaných odvolaní žalobcom rozhodnutiami druhostupňového správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zrušené a veci boli vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie Daňovému úradu v Banskej Bystrici. Už v tomto čase druhostupňový správny orgán vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu nedostatočné zistenie skutkového stavu. Vyslovil právny názor, ktorým sa prvostupňový správny orgán neriadil. Napriek týmto skutočnostiam druhostupňový správny orgán - žalovaný napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V 2.bode žalôb žalobca tvrdil, že daňová kontrola v jeho prípade začala nezákonne. Pred začatím daňovej kontroly musí byť uvedený dôvod jej začatia. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 19.10.2010 je zrejmé, že dôvod začatia daňovej kontroly nie je uvedený. Všetky úkony správcu dane v rámci „daňovej kontroly“ sú nezákonné a právne neúčinné. Nestačí dať len podnet Prezídia Policajného zboru SR, musí byť podaná aj žiadosť na vykonanie daňovej kontroly. V spise sa žiadna písomnosť z Policajného zboru SR nenachádzala, čo zástupca žalobcu zistil pri nahliadnutí do spisu dňa 16.10.2012. Odvolací orgán sa v rozhodnutí vyjadril, že daňová kontrola bola vykonaná na základe podnetu Prezídia Policajného zboru SR, t.j. že nešlo o žiadosť, preto na predmetnú kontrolu nemožno uplatňovať § 15 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb..

V 3.bode žalôb žalobca tvrdil, že daňová kontrola nebola vykonaná v lehote stanovenej v § 15 ods. 17 zákona. Predĺženie daňovej kontroly bolo v danom prípade nulitné, pretože naň neexistovali žiadne zákonné dôvody a postup správcu dane bol takisto nezákonný. Jediným dôvodom na predĺženie lehoty daňovej kontroly je zložitosť prípadu. Správca dane uviedol ako dôvod neukončenia kontroly „Potreba dodatočného zistenia a preskúmania skutkového stavu vo veci“. Predĺženie lehoty bol správny orgán povinný oznámiť, oznámenie malo byť doručené do vlastných rúk žalobcu.

Vo 4.bode žalôb žalobca vytýkal správnym orgánom, že daňová kontrola nebola riadne ukončená prerokovaním protokolu o daňovej kontrole, pretože poučeniu, ktorý dal správca dane, neporozumeli. Správca dane neposkytol žiadne vysvetlenie alebo poučenie a pokračoval v konaní.

V 5.bode žalôb žaloby žalobca vytýkal správnym orgánom, že dodatok k protokolu mu nebol riadne doručený podľa § 17 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu na jeho prerokovanie. Súčasne mu mala byť poskytnutá lehota 8 pracovných dní na vyjadrenie sa k dodatku. Žalovaný a prvostupňový správny orgán porušil základnú zásadu daňového konania, a to rovnosť účastníkov a základnú zásadu daňového konania na úzku súčinnosť daňového subjektu so správcom dane. Na túto námietku žalovaný nereagoval a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné.

V 6.bode žalôb žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že dôvody napadnutého rozhodnutia nikde neobsahujú ani jedno hodnotenie správcom dane uvádzaných dôkazov, a to jednotlivo a vôbec nie vo vzájomných súvislostiach. Správca dane nevykonal počas vyrubovacieho konania u daňového subjektu žiadne dokazovanie, žiadne miestne zisťovanie, nepožiadal o súčinnosť v žiadnom smere, nevykonal žiadne ústne pojednávanie z vlastnej iniciatívy, dokonca postupoval v rozpore s právnym názorom odvolacieho orgánu.

V 7.bode žalôb žalobca tvrdil, že väčšina dôkazov uvedených v rozhodnutí bola vykonaná v rozpore so zákonom, a preto nemožno na ne prihliadnuť. Dožiadania boli správcom dane vykonané bez vedomosti žalobcu. Žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa, či a aký dôkaz je potrebné vykonať. Dožiadania, ako aj odpovede nie sú v daňovom spise.

V 8.bode žalôb žalobca uviedol, že správca dane nemal kompetenciu na to, aby sa zaoberal platnosťou alebo neplatnosťou úkonov. E. X. bol len čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony. E. X. nebol spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom, ktorých hodnota presahuje 10 eur. Nemal obmedzenú spôsobilosť na podnikanie a uzatváranie zmlúv. Okrem toho je potrebné prihliadať aj na dobromyseľnosť žalobcu. Všetky právne úkony E. X. sú platné. Správca dane odmietol vypočuť E. X., vykonával nezmyselné a nepotrebné dôkazy vypočúvaním svedkyne L. R.. Pokiaľ si obchodný partner žalobcu (E. X.) neplnil svoje daňové povinnosti, nemôže byť to vyhodnotené v neprospech žalobcu.

V 9.bode žalôb žalobca tvrdil, že dokazovanie súdnym znalcom Bc. U. O. na okolnosti, či E. X. podpisoval faktúry, tento dôkaz nebol potrebný a okrem toho bol vykonaný nezákonným spôsobom. Žalobca nikdy netvrdil, že podpisy na faktúrach sú podpisy E. X. a netvrdil to ani E. X.. Vykonaný dôkaz bol uskutočnený v rozpore so zákonom. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť sa k osobe znalca. Správca dane vôbec nezistil pomer znalca k veci, k účastníkom konania a k zástupcovi. Je úplne irelevantné, kto konkrétne vystavil pre jeho dodávateľa faktúry.

V 10.bode žalôb žalobca poukazoval na to, že správca dane odmietol vypočuť ako svedka E. X., vypočul len jeho opatrovníčku, ktorá je oprávnená konať za neho len v nevyhnutnom rozsahu v obmedzeniach jeho spôsobilosti stanovenej rozhodnutím súdu. E. X. sa mohol vyjadriť k obchodným prípadom vo vzťahu k spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o.. E. X. bol v čase ústneho pojednávania hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici profesora U.. V deň ústneho pojednávania mal vystavenú oficiálnu priepustku. Na ústnom pojednávaní sa neustále dožadoval priestoru na vyjadrenie sa ku každej otázke. Svojimi odpoveďami potvrdzoval, že on vyberal hotovosť z bankového účtu. Potvrdil, že fakturované práce boli skutočne vykonané. E. X. opustil pojednávaciu miestnosť, keďže mu nebolo umožnené vyjadrovať sa k veci. Svedkyňa L. R. nemala byť vypočutá ako svedkyňa, keďže sa nemohla vyjadrovať ku skutočnostiam, v ktorých nebola ustanovená za opatrovníčku, resp. o ktorých nemala vedomosti.

V 11.bode žalôb žalobca uviedol, že pre správne určenie a vyrubenie dane je rozhodujúca skutočnosť, či tovar alebo služby boli dodané, a nie kto konkrétne tieto služby vykonal. Nemôže mať ani vedomosti a ani ich nemá, kto konkrétne práce vykonal, alebo dodal a žiaden daňový právny predpis a ani všeobecnezáväzné právne predpisy neurčujú povinnosť, aby ten, kto sa zaviazal služby alebo tovar dodať, ich aj skutočne vykonal. On nikdy netvrdil, že práce má vykonať IT Asset Management, spol. s r.o., ktorá je právnickou osobou, čiže logicky právnická osoba práce vykonať nemôže, ale on mal dohodnuté s touto spoločnosťou, že zabezpečí vykonanie týchto prác, čo v skutočnosti i vykonané bolo. Túto skutočnosť potvrdí i E. X.. Je len jeho povinnosťou, aby preukázal, kto za spoločnosť tieto práce vykonal. Poukázal aj na dôvody uvedené v zrušujúcom rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktoré uvádzalo, že „Dôkazné bremeno odvolávajúceho sa nie je absolútne, to znamená nemožno privodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľských subdodávateľov, preto sa čiastočne stotožňuje s námietkami odvolávajúceho sa, ktorý v odvolaní tvrdil, že on nie je povinný preukázať, že práce vykonal dodávateľ alebo zmluvný partner alebo jeho rôzni subdodávatelia. Žalobca tvrdil, že na výzvu správcu dane a opakované výzvy k predloženiu dôkazov viackrát reagoval. Z protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že správca dane zaslal dožiadania miestne príslušným správcom dane odberateľov žalobcu za účelom preverenia existencie tovaru a reálnosti obchodných aktivít medzi ním a dodávateľom a jeho odberateľmi. Všetky dožiadania, ktoré správca dane zaslal, potvrdili existenciu tovaru, vykonania prác a reálnosť jeho obchodných aktivít. Napriek tomu správca dane konštatoval, že miestnymi zisťovaniami neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly.

V 12.bode žalôb žalobca namietal, že správca dane na vydanie napadnutého rozhodnutia nemal oprávnenie. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR o zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie správcovi dane bolo doručené 26.06.2012. Lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňom 12.07.2012 (§ 46 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona). Keďže správca dane vydal napadnuté rozhodnutie až 29.01.2013, je zjavné, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí objektívnej zákonnej lehoty a teda po zániku kompetencii na vydanie takéhoto rozhodnutia. I keď správca dane takéto rozhodnutie vydal, ide o administratívny akt, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky.

Na pojednávaní dňa 11.12.2013 zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že dňa 05.12.2013 nahliadol do spisov, ktoré boli na krajskom súde a zo spisov zistil, že sa v nich nachádza aj podnet Prezídia Policajného zboru SR na vykonanie šetrenia. Tento podnet v čase, keď bola vykonávaná kontrola, nemali k dispozícii, pretože správny orgán im neumožnil nahliadnuť do tohto podnetu. Policajti nežiadali, aby sa robilo zisťovanie v súvislosti s trestnou činnosťou žalobcu, ale s trestnou činnosťou E. X.. Po nahliadnutí zistil, že správny spis je nekompletný, nežurnalizovaný a je vo fotokópiách. V evidencii tovarov neboli zistené nedostatky. Keď bol tovar dodaný, musel zároveň aj existovať, o všetkých tovaroch sa viedla evidencia a tieto dôkazy svedčia v prospech žalobcu. Tieto skutočnosti sa v spise vôbec nenachádzajú. Protokol o daňovej kontrole nebol riadne prerokovaný, pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, sa už nemali zúčastňovať prerokovania protokolu o daňovej kontrole. Daňová kontrola skončila doručením protokolu a až následne sa žalobca vyjadroval k protokolu. Zo strany správnych orgánov došlo k zásahu vo veci, keď správca dane žiadal nadriadený orgán o metodické pokyny v tom smere, ako má ďalej postupovať. Žalobca mohol nahliadať do správneho spisu len ohľadom tých vecí, ktoré považoval správny orgán za vhodné. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam zmenil svoj pôvodný názor. Svedkyňa L. R. nemala byť vo veci vôbec vypočúvaná, pretože pri opakovanom výsluchu bola už manželkou E. X.. Dôležitý mal byť výsluch E. X., z ktorého výpovede by bolo zrejmé, že k plneniu došlo. Pre žalobcu nebolo dôležité, kto práce vykonával, a či to bola spoločnosť IT Asset Management, spol. s r.o.. Pokiaľ si E. X. neplnil svoje povinnosti daňového subjektu, nemalo by to ísť na vrub žalobcu. Pokiaľ zástupca žalovaného predložil na pojednávaní originál spisu a overené opisy, žalovaný týmto dokazoval, že v priebehu konania neboli predložené všetky doklady, ktoré mali byť predložené žalobcovi k nahliadnutiu. Zástupca žalobcu ďalej tvrdil, že žalovaný už mal pripravené rozhodnutia, ktorým zrušoval napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ale v dôsledku zásahu nadriadeného orgánu k tomu nakoniec nedošlo a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli potvrdené.

Žalobca na pojednávaní dňa 11.12.2013 k veci uviedol, že otázkou množstva tovaru a druhu tovaru od spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. sa nezaoberal, nezaoberal sa ani tým, kto tento tovar dovážal, pre neho bolo dôležité, že tovar došiel, a že boli vystavené faktúry, a že v zmysle faktúr bol tovar dodaný a vyložený v jeho sklade.

K žalobám žalobcu podal vyjadrenia žalovaný, v ktorých navrhoval vo všetkých prípadoch žaloby žalobcu zamietnuť.

K 1.bodu žaloby žalovaný uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že v odvolacom konaní konal v rozpore s predchádzajúcimi konaniami, vyjadrenými v príslušných rozhodnutiach v napadnutých veciach. Ďalej žalovaný posudzoval skutkový stav a postup správcu dane na základe odvolaní žalobcu voči rozhodnutiam správcu dane, ktorými bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009, ako aj rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie v jednotlivých mesiacoch tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach v roku 2009 a v roku 2010. Prvostupňový správny orgán vykonal úkony v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu, ako napríklad úkony za účelom vypočutia svedkov.

K 2.bodu žaloby žalobcu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ak nie je dôvod začatia daňovej kontroly, v prípade ich začatie podľa § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, že všetky úkony správcu dane v rámci daňovej kontroly sú nezákonné a právne neúčinné. V prípade podnetu Prezídia Policajného zboru SR bol správca dane upozornený na ustanovenie § 80 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov s tým, že preverované subjekty nesmú byť oboznámené s dôvodom preverovania. Začatie daňovej kontroly správcu dane ozrejmil v dodatku č. 1 k protokolu o daňovej kontrole, čo uviedol aj v dodatočných platobných výmeroch. V súvislosti s podnetom Prezídia Policajného zboru SR bolo možné predpokladať, že požadované doklady, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené a na základe toho správca dane predmetný dôvod do zápisnice o začatí daňovej kontroly neuvádzal.

K námietkam uvedeným v 3.bode žaloby žalobca uviedol, že s týmto tvrdením v 3.bode nesúhlasí. Toto tvrdenie považuje za bezpredmetné. Na základe žiadosti správcu dane Daňové riaditeľstvo SR predĺžilo lehotu na výkon daňovej kontroly do 19.10.2011. O uvedenej skutočnosti bol žalobca upovedomený listom č. 851/320/27813/2011/DizM zo dňa 15.04.2011. List bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 18.04.2011. S touto námietkou sa žalovaný vysporiadal aj v dodatočných platobných výmeroch. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 49/2008 zo dňa 14.05.2008, považuje žalovaný tento odkaz na toto rozhodnutie za bezpredmetné, nakoľko v tomto prípade daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote a nebola ani zákonne predĺžená. Správca dane v danom prípade postupoval v zmysle § 15 ods. 17 zákona o správe daní. Vo veci nariaďoval znalecké dokazovanie, jednalo sa o zložitý a zdĺhavý proces, na základe čoho nebolo možné ukončiť kontrolu v zákonom stanovenej lehote. Správca dane mal právo a zároveň aj povinnosť požiadať pred uplynutím lehoty na vykonanie daňovej kontroly nadriadený orgán o jej predĺženie, čo aj urobil. Zákon neustanovuje povinnosť správcovi dane vydať rozhodnutie o predĺžení daňovej kontroly. Správca dane je povinný o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt, čo sa aj stalo, o čom svedčí upovedomenie zo dňa 15.04.2011, ktoré bolo doručené daňovému subjektu 18.04.2011. Daňovému subjektu doručením tohto upovedomenia o predĺžení daňovej kontroly neplynú lehoty, ktorých nesplnením by pre adresáta mohli byť spojené s právnou ujmou, ako to uvádza daňový subjekt v zmysle § 17 ods. 2 písm. b/ zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca na základe plnomocenstva zo dňa 28.02.2011 splnomocnil zástupcu, aby ho zastupoval vo všetkých právnych úkonoch, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručenie písomností atď. V zmysle tohto plnomocenstva bolo žalobcovi doručené aj upovedomenie o predĺžení daňovej kontroly podľa ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe pod bodom 4/ sa žalovaný vyjadril tak, že správca dane postupoval v súlade s § 23 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Poučenie vychádza z náležitostí zápisnice o ústnom pojednávaní podľa § 11 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním. Žalovaný nepovažoval túto námietku za relevantnú.

K námietke žalobcu v žalobe uvedenej pod č.5 žalovaný vo vyjadrení uviedol, že s týmito námietkami nesúhlasí a trval na svojich stanoviskách uvedených v napadnutých rozhodnutia, a to, že postup správcu dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.. Z citovaného ustanovenia nevyplýva povinnosť správcu dane doručiť daňovému subjektu dodatok protokolu pred jeho prerokovaním, a ani nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznamovať kontrolovaný daňový subjekt s obsahom dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu. K žalobnej námietke žalobcu uvedenú v žalobe pod bodom 6/ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k tejto námietke zaujal stanovisko už v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa nestotožňuje s touto námietkou žalobcu, že správca dane nekonal v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu. Správca dane už v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zhodnotil všetky získané dôkazy podľa jeho úvahy tak, že žalobca dostatočne nepreukázal reálnosť obchodných vzťahov a existenciu prijatých tovarov a služieb a spochybnená bola aj vierohodnosť dokladov vystavených dodávateľom IT Asset Management, spol. s r.o.. V zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu sa prvostupňový správny orgán snažil o výsluch svedkyne L. R., v ktorom by mohli získať ďalšie dôkazy vo veci, ale menovaná už ako manželka konateľa dodávateľskej činnosti odmietla vypovedať ako blízka osoba. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nekonaní žiadnych dokazovaní vo vyrubovacom konaní, pretože vo všetkých predvolaniach na výsluch svedka bolo správcom dane zaslané písomné upovedomenie splnomocnenému zástupcovi, aby sa ho mohol aktívne zúčastniť. Správca dane v súlade s právnym názorom žalovaného orgánu uznal výdavky na pohonné látky a napadnuté rozhodnutie neobsahuje ich vylúčenie z daňových výdavkov. Čo sa týka dĺžky konania, správca dane rešpektoval dodržiavanie všeobecných lehôt v zmysle ustanovenia § 30a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a vzhľadom k potrebe preverovania skutočností vypočutím svedka požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania. Nadriadený orgán akceptoval dôvody uvedené v žiadosti správcu dane a predĺžil lehotu o 180 dní. K použitým dôkazom, ktoré podľa žalobcu mali byť v spise a neboli, čo preukazuje úkon o nahliadnutí do spisu 16.10.2012, správca dane sa v predkladacej správe vyjadril, že v rozhodnutí uviedol všetky dôkazy, ktoré mali vplyv na výsledok konania a vyrubenú daň. Podľa správcu dane spis, ktorý poskytol k nahliadnutiu žalobcovi, bol roztriedený v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ku konkrétnej námietke žalobcu sa k chýbajúcim rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR, bolo správcom dane zaslané vyjadrenie a bolo umožnené odvolávajúcemu sa k ich nahliadnutiu.

K námietke žalobcu uvedenej v bode 7/ žaloby sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril tak, že s touto námietkou nesúhlasí a vyjadril sa k nej už aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného správca dane postupoval v zmysle § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb.. Dôkazy, ktoré získal vlastnou činnosťou, ako dožiadaniami, miestnym zisťovaním, svedeckou výpoveďou, znaleckým posudkom sú vykonané v súlade s § 29 ods. 2 a ods. 4 citovaného zákona. Z dôkazom, ktorý správca dane použil v daňovej kontrole, a ktorý bol získaný z dožiadania Daňovým úradom v Žiari nad Hronom bol žalobca oboznámený pri nahliadaní do spisov v dňoch 09.10.2011 a 16.11.2012, takže mu bolo umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Tým dôkazom je zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 29.11.2010. V prípade samotných listov vo veci dožiadaní na daňové úrady a odpovedí, správca dane postupoval v zmysle § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K námietke žalobcu uvedenú v žalobe pod bodom 8/ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k tejto sa už vyjadril v samotnom napadnutom rozhodnutí. Zaoberal sa ňou aj v dodatku č. 1 k protokolu a vyjadril sa k nej aj v dodatočných platobných výmeroch. Správca dane súhlasil s tým, že E. X. je len čiastočne obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom, hodnota ktorého presahuje 10 eur. Správca dane poukázal na neplatnosť právneho úkonu, nakoľko E. X., konateľ spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. nakladala s majetkom v rozsahu nad 10 eur. E. X. bol jediným konateľom a spoločníkom, čiže ide o jednoosobovú právnickú spoločnosť. E. X. sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti ekonomického charakteru, a to práve vystavovaním faktúr pre iné daňové subjekty a v dôsledku duševného ochorenia boli trestné stíhania voči E. X. zastavené. Zo súdnych rozhodnutí bolo preukázané, že E. X. dlhodobe a opakovane absolvoval ústavné liečenie na psychiatrickom oddelení v Kremnici a tiež dlhodobo sa podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe. Na základe uvedených skutočností správca dane predvolal L. R., ktorá bola ustanovená súdom za opatrovníčku pre E. X., opätovne ako svedka.

K námietke žalobcu uvedenú v žalobe pod bodom 9/ sa žalovaný vo vyjadrení vyjadril tak, že trvá na svojom stanovisku, ktoré bolo vyjadrené už aj v napadnutom rozhodnutí a stotožňuje sa s postupom správcu dane, ktorý na základe zistených skutočností, týkajúcich sa podpisu konateľa spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. p. E. X. na sporných faktúrach, napriek tomu, že v prípade zákona o DPH podpis na faktúre nie je povinnou náležitosťou. Na všetkých sporných faktúrach však tento podpis je a sám konateľ sa vyjadril, že faktúry vystavil. Dôvody vypracovania znaleckého posudku sú uvedené v protokole o daňovej kontrole a sú vyjadrené aj v dodatku č. 1 k protokolu, ako aj dodatočných platobných výmeroch. Správca dane upovedomoval splnomocneného zástupcu žalobcu o mieste a čase uskutočnenia ústnych pojednávaní so súdnym znalcom. Umožnil mu zúčastniť sa ich, klásť otázky, žalobca však svoje právo nevyužil. Vyjadrenie žalobcu o odbornosti znalca a jeho vedomostiach, o tom, že bol správcom dane ovplyvňovaný, nepovažuje žalovaný za relevantné.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe pod bodom 10/ sa žalovaný vo vyjadreniach vyjadril tak, že E. X. počas výsluchu svedkyne L. R. a kladenia jej otázok, opakovane vstupoval a odpovedal za svedkyňu, na čo ho zamestnanci správcu dane opakovane napomínali, že sa nemôže svojvoľne vyjadrovať za svedkyňu. Následne E. X. opustil miestnosť a daňový úrad. V prípade výsluchu L. R. ako svedka, podľa názoru žalovaného, postupoval správca dane v súlade s § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, čo je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.

V súvislosti s námietkou žalobu uvedenú v žalobe pod bodom 11/ sa žalovaný vyjadril tak, že spornými sú len aktivity spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o., ktorých vierohodnosť nebola napriek predloženým dokladom v zmysle zákona o DPH zo strany žalobcu dostatočne preukázaná. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Správca dane všetky skutočnosti týkajúce sa ďalších spoločnosti, ktoré uvádza žalobca, uznal a zohľadnil, nie sú predmetom dorubu a sú uznané v prospech žalobcu.

K námietkam žalobcu uvedených v žalobe pod bodom 12/ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k tejto námietke - k nedodržaniu lehoty vo vyrubovacom konaní sa vyjadril už v napadnutom rozhodnutí a trvá na svojom stanovisku. Podľa názoru žalovaného, po zrušení dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom, sa na vydanie nového rozhodnutia správcu dane nevzťahujú lehoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ale lehoty podľa § 30a citovaného zákona. Správca dane požiadal o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania nadriadený orgán listom zo dňa 01.08.2012 a lehota bola nadriadeným orgánom predĺžená o 180 dní. Správca dane vydal nové rozhodnutie v lehote stanovenej nadriadeným orgánom. Odkaz na nález Ústavného súdu č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 20.06.2010 je pre daný prípad nepoužiteľný.

Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.12.2013 k veci uviedol, že vo vyjadreniach sa vyjadrili ku všetkým námietkam, ktoré uvádzal žalobca v žalobe. O daňovej kontrole za obdobie 2009 - 2010 sa vyhotovoval jeden protokol a jeden dodatok k protokolu. Tieto boli ďalej rozmnožované do ďalších obalov. Predložil k spisu sp.zn. 23S/262/2013 originály dokladov, alebo overené opisy dokladov, ktoré s vecou súvisia. Časť originálov bola pripojená už v samotných spisoch, ktoré boli predložené krajskému súdu. Pokiaľ ide o predkladanie spisov k nahliadnutiu, spisy boli roztrieďované podľa toho, čo mohli žalobcovi predložiť a či sa jednalo o utajované veci, ktoré žalobcovi nebolo možné predložiť. Zástupca žalovaného považoval za absurdné tvrdenie zástupcu žalobu, že mali byť pripravené už rozhodnutia, ktorými mali byť zrušené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na základe odvolania. Rozhodnutia sa pripravujú, prejdú schvaľovacím procesom a až potom zodpovedný pracovník povie, či rozhodnutia sa podpíšu alebo nie, alebo ho podpíše zodpovedný pracovník. Rozhodujúci je podpis príslušného generálneho riaditeľa sekcie. Je pravdou, že pracovníci si pripravujú „v tužke“ svoje rozhodnutia, ale takéto rozhodnutia sa nestávajú záväznými. Spis sa v podstate tvorí na prvostupňovom správnom orgáne, až do ukončenia kontroly. Keď je proti rozhodnutiu podané odvolanie, spis sa spolu s odvolaním predkladá odvolaciemu orgánu v originály alebo v overených fotokópiách.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto žaloby žalobcu zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní; daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Citované ustanovenie zákona stanovuje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu. Je pravdou, že dôkazné bremeno je rozložené na správcu dane a daňový subjekt, ťarcha dôkazného bremena spočíva však predovšetkým na daňovom subjekte.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 a daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiace júl 2009, marec 2009, apríl 2009, jún 2009, október 2009, február 2010, september 2009, máj 2009, december 2009, apríl 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, november 2009, marec 2010 a august 2009. Daňová kontrola začala dňa 19.10.2010 a ukončená bola prerokovaním protokolu a dodatku protokolu dňa 19.10.2011. Vo všetkých sedemnástich veciach vydal prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Banská Bystrica II dodatočné platobné výmery, proti ktorým podal žalobca odvolanie a na základe podaných odvolaní druhostupňový správny orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky všetky napadnuté rozhodnutie zrušilo a veci vrátilo Daňovému úradu Banská Bystrica II na ďalšie konanie. Následne správca dane vydal v roku 2013 nové dodatočné platobné výmery. Prvým daňovým dodatočným platobným výmerom vo veci, ktorá napadla pod sp.zn. 23S/262/2013 bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 a v ďalších šesťnástich veciach, ktoré napadli na krajskom súde pod sp.zn. 23S/263/201323S/278/2013 boli vydané dodatočné platobné výmery, ktorými bola vyrubená daň platiteľovi z pridanej hodnoty v uvedených mesiacoch v roku 2009 a 2010. Proti všetkým uvedeným rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, na základe podaných odvolaní žalovaný rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia potvrdil.

Proti všetkým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca žaloby, v ktorých navrhoval napadnuté rozhodnutia zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie.

V prvej veci (vec napadla pod sp.zn. 23S/262/2013) zostalo medzi účastníkmi sporné, či žalobca si v roku 2009 neoprávnene zaúčtoval do daňových výdavkov výdavky na nákup tovaru a služieb na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou IT Asset Management, spol. s r.o., v celkovej výške 286.760,65 eur, z toho základ dne 240.975,33 eur a DPH 45.783,32 eur. V ďalších veciach (veci, ktoré napadli pod sp.zn. 23S/263/201323S/278/2013) bola medzi účastníkmi konania sporná daň z pridanej hodnoty zistená po daňovej kontrole a daň, ktorá bola uvedená v daňovom priznaní.

Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení; v preverovanom období daňovým výdavkami je výdavkom (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaným v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov; pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 21 ods. 1 písm. i/ zákona o dani z príjmov; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka, toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e/ a p/.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov v platnom znení preverovaného obdobia; právo odpočítať daň z tovarov alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla aj daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov v platnom znení preverovaného obdobia; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a ods. 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov v platnom znení preverovaného obdobia; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 15 ods. 6 písm. d/, e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov; kontrolovaný daňový subjekt má okrem iného vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia; e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Žalobca vo vzťahu k správcovi dane preukazoval dodanie tovaru a služieb predovšetkým faktúrami. Samotné faktúry na preukázanie dodávky tovaru a služieb sú nepostačujúce. Pre daňové účely je potrebné preukázať reálnosť dodania fakturovaného tovaru. Žalobca obchodoval so spoločnosťou IT Asset Management, spol. s r.o., ktorej jediným konateľom, ale aj jediným zamestnancom, bol konateľ spoločnosti E. X., ktorý bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 8Ps 13/09-16, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.04.2010. E. X. bol obmedzený v právnych úkonoch, pokiaľ ide o nakladanie s finančnými prostriedkami, mohol nakladať len do 10 eur. E. X. bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony práve v súvislosti s tým, že aj v minulosti vo viacerých prípadoch nakladal s faktúrami v obchodnom styku. Hrozilo mu trestné stíhanie a len v súvislosti so znaleckými posudkami bolo trestné konanie zastavené. Na základe rozsudku č.k. 8Ps 13/09-16 zo dňa 25.04.2010 bola za opatrovníčku pre E. X. ustanovená L. R., ktorá je oprávnená zastupovať E. X. pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý spravovať majetok a poberať za neho dôchodok presahujúci 10 eur a nakladať s ním v záujme menovaného, nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom E. X., hodnota ktorého presahuje 10 eur. Za E. X. väčšie sumy nevyberala, k prácam v prospech žalobcu sa nevedela vyjadriť, v mieste bydliska mala tovar len na opravu domu, nevedela o žiadnych skladovacích priestoroch a ani o zamestnancoch spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o.. S faktúrami nepracovala, hotovosť neprijímala, úkony za E. X. dodatočne neschvaľovala (ústne pojednávanie s L. R. dňa 16.02.2011). I napriek tomu, že E. X. tvrdil, že faktúry vystavoval on, znalcom Bc. U. O. - znalec z oboru písmoznalectva bolo preukázané, že podpisy na faktúrach nie sú podpismi E. X..

Dňa 01.12.2009 sa dostavil na Daňový úrad Banská Bystrica II žalobca, s ktorým bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Zo zápisnice vyplýva, že obchodné jednania žalobcu s E. X. najčastejšie prebiehali v sídle spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o., v rodinnom dome. Práce od spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. mali byť vykonávané na základe ústnej dohody. Tovar mal byť prepravovaný spoločnosťou IT Asset Management. Žalobca sa nevedel vyjadriť, kým boli práce vykonávané. Faktúry mali byť uhrádzané osobne žalobcom v hotovosti p. X.. Na druhej strane samotný konateľ spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. E. X. poprel, že by pre žalobcu vykonávala táto spoločnosť nejaká práce (miestne zisťovanie 29.11.2010). Pri miestnom zisťovaní E. Velek nepredložil správcovi dane knihu analytickej evidencie, evidencie dane z pridanej hodnoty a ani žiadne iné evidencie správca dane nemohol posúdiť, či v podaných daňových priznaniach DPH, v ktorých boli uvedené obraty, boli zahrnuté obraty z odberateľských faktúr vystavených pre žalobcu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že bola spochybnená materiálna existencia deklarovaných služieb a dodávok tovaru. Zo strany prvostupňového správneho orgánu boli urobené viaceré pokusy za tým účelom, aby žalobca predložil požadované doklady, žalobca týmto výzvam nevyhovel, namiesto toho vznášal námietky voči pracovníkom kontroly - správcu dane.

Sú tu pochybnosti v osobe dodávateľa, keď dodávateľ nevedel preukázať, že dodaný tovar skutočne obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dodávky tovaru od spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o., nebolo preukázané plnenie zo strany tejto spoločnosti ako dodávateľa tovarov a služieb.

Pokiaľ žalobca obchodoval so spoločnosťou, v ktorej konateľ bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony, konateľ spoločnosti E. X. sa už aj v minulosti dopustil viacerých trestných činov, ktoré súviseli s fakturáciou tovaru, ak k odsúdeniu nedošlo len v dôsledku toho, že na základe posudkov (štyroch znalcov) bolo konštatované, že nie je spôsobilý niesť trestnú zodpovednosť za tieto svoje činy, žalobca v súvislosti s týmito obchodnými vzťahmi musí niesť riziko podnikania.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v žalobe, že prvostupňový správny orgán sa nedržal právneho názoru vysloveného v zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného, nakoľko zo správneho spisu je zrejmé, že správny orgán robil po zrušení prvostupňových rozhodnutí ďalšie úkony v rámci dokazovania, napr. úkony za účelom výsluchov svedkov, dožiadaní a ďalšie úkony.

K bodu 2/ námietok v žalobe súd uvádza: súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého k začatiu daňovej kontroly nedošlo a všetky úkony správcu dane sú nezákonné z dôvodu, že v zápisnici o začatí daňovej kontroly zo dňa 19.10.2010 nie je uvedený dôvod začatia kontroly.

Z § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyplýva, že správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa ods. 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly, okrem náležitostí uvedených v § 11 zápisnice o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o správe daní, tento zákon upravuje správu daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 80 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore; ak bola osoba poučená Policajným zborom alebo policajtom o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s činnosťou alebo plnením úloh Policajného zboru, je povinná uloženú mlčanlivosť zachovávať. Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré musia občania uviesť pri uplatňovaní svojich práv.

Zo žiadosti Prezídia Policajného zboru SR v Banskej Bystrici zo dňa 13.09.2010, ktorá bola adresovaná Daňovému úradu II, Kuzmányho 18, Banská Bystrica - označená ako podnet k vykonaniu daňových kontrol vyplýva, že žiadajú vykonanie vlastného šetrenia (miestneho zisťovania) a v prípade pozitívnych zistení vykonanie daňových kontrol v zdaňovacích obdobiach v roku 2000 až do súčasného obdobia u daňového subjektu Z. T., W., so sídlom M. XX. V podnete sú uvedené dôvody podnetu. Podanie zároveň upozorňuje na ustanovenie § 80 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov má povinnosť zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s trestnom činnosťou alebo plnením úloh Policajného zboru. To znamená, že preverované subjekty nesmú byť oboznámené s dôvodom preverovania.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keďže osobitný predpis (zákon č. 171/1993 Z.z.) vyžadoval mlčanlivosť v súvislosti s podnetom, resp. so žiadosťou o vykonanie daňovej kontroly, správny orgán nepochybil, keď dôvod daňovej kontroly v zápisnici o začatí kontroly zo dňa 19.10.2010 neuviedol.

Súd sa taktiež nestotožňuje s tvrdením žalobcu v bode 3/, podľa ktorého daňová kontrola nebola vykonaná v lehote ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona.

Z § 15 ods. 17 zákona o správe daní vyplýva, že správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitejších prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. Správca dane požiadal Daňové riaditeľstvo SR žiadosťou zo dňa 21.03.2011 o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly až do 19.10.2011. Ako dôvod bola uvedená skutočnosť, že správca dane preveruje skutočnosti formou znaleckého posudku. Žiadosti bolo Daňovým riaditeľstvom SR zo dňa 13.04.2011 vyhovené. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 19.11.2011. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa jednalo o jednoduchú záležitosť. Jednalo sa o vykonanie daňovej kontroly v roku 2009 a za šesťnásť mesiacov v roku 2009 a v roku 2010. O predĺžení lehoty bol žalobca oboznámený listom zo dňa 15.04.2011, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi dňa 18.04.2011. Žalobca má zástupcu - advokáta JUDr. Nováka, ktorý má všeobecné plnomocenstvo. Správny orgán mohol, ale nemusel v zmysle § 9 ods. 4 zákona o správe daní doručovať rozhodnutie o predĺžení daňovej kontroly aj daňovému subjektu. Vzhľadom k tomu, že správca dane sa rozhodol doručiť rozhodnutie o predĺžení daňovej kontroly zástupcovi žalobcu, považoval to súd za postačujúce.

K námietke uvedenej v bode 4/ žaloby súd uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí z nasledujúcich dôvodov: podľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní; daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Daňová kontrola začala 19.10.2010. Daňová kontrola bola ukončená dňom 19.10.2011, keď bol prerokovaný protokol s kontrolovaným daňovým subjektom. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 19.10.2011 a v tejto lehote bola daňová kontrola ukončená prerokovaním protokolu. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že nerozumel poučeniu, ak poučeniu nerozumel, mohol si žiadať ďalšie vysvetlenie.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v žalobe pod bodom 5/, súd s touto námietkou žalobcu nesúhlasí. Dodatok k protokolu je reakcia na vyjadrenie žalobcu k protokolu o vykonaní kontroly. Je pravdou, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, ale zákon o správe daní nevyžaduje, aby sa dodatok k protokolu dodatočne doručoval s výzvou na vyjadrenie sa k nemu na jeho prerokovanie, a že im mala byť poskytnutá lehota 8 pracovných dní na vyjadrenie sa k dodatku. Dňa 19.10.2011, keď bol prerokovaný protokol, bol k tomuto protokolu zároveň pripojený aj dodatok a k tomuto dodatku mal žalobca možnosť vyjadriť sa.

Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu v bode 6/ žaloby, že v priebehu vyrubovacieho konania neboli vykonané žiadne dôkazy, bola predvolaná svedkyňa L. R., ktorá uzavrela manželstvo s E. X. a ako blízka príbuzná odmietla vypovedať. V priebehu vyrubovacieho konania požiadal prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania. Táto jeho žiadosť bola akceptovaná a lehota bola predĺžená o 180 dní. S námietkou uvedenou v bode 7/ žaloby súd taktiež nesúhlasí, pretože žalobca mal možnosť oboznámiť sa s dožiadaniami, ktoré vykonal správca dane, mal možnosť oboznámiť sa pri nahliadaní do spisu 19.10.2011, ako aj 16.10.2012, žalobca mal možnosť vyjadriť sa aj k znaleckému posudku, o termínoch výsluchu svedkov pred dožiadanými orgánmi bol žalobca oboznámený.

K námietke uvedenej v bode 8/ žaloby súd uvádza, že žalovaný v rozhodnutí netvrdil, že E. X. robil úkony, a že všetky tieto úkony sú neplatné. E. X. bol len čiastočne obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, nebol spôsobilý nakladať len s finančnými prostriedkami a majetkom, hodnota ktorého presahovala 10 eur. Neplatné boli len tie úkony, v ktorých konal nad rozsah 10 eur. E. X. bol jediným konateľom spoločnosti a už aj v minulosti sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, ktorá súvisela s vystavovaním faktúr. Trestné stíhanie bolo zastavené v súvislosti s duševnou poruchou.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie znalcom Bc. U. O., ohľadom ktorého sú námietky v bode 9/ žaloby, sám žalobca nedáva veľkú váhu tomuto znaleckému dokazovaniu, nakoľko žalobca nikdy netvrdil, že podpisy na faktúrach sú podpismi E. X. a netvrdil to ani E. X.. Pre posúdenie veci však tento znalecký posudok nemal veľký význam, pretože nebol dodržaný postup v súvislosti s nariaďovaním znaleckého dokazovania. Znalecký posudok môže slúžiť len ako listinný dôkaz. Žalobca mal možnosť počas osobného výsluchu znalca k znaleckému posudku, ako aj k výpovedi znalca sa vyjadriť. Znalec potvrdil len to, čo tvrdil aj žalobca a E. X., ža faktúry neboli podpísané E. X.. Znalecké dokazovanie pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí nemalo v konečnom dôsledku taký význam, že by tu bol dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného.

V súvislosti s námietkou žalobcu uvedené v bode 10/ žaloby súd konštatuje, že ako svedkyňa bola vypočutá L. R.. Výsluch bol zameraný na okolnosti súvisiace s čiastočným pozbavením E. X. na právne úkony, t.j. v súvislosti s nakladaním s finančnými prostriedkami, uzatváraním zmlúv, vystavovaním faktúr, preberaním hotovostí a podobne. Počas výsluchu tohto svedka prítomný E. X. zasahoval do tohto výsluchu, odpovedal za svedkyňu a v konečnom dôsledku sám opustil priestory kancelárie, v ktorej sa vykonával výsluch. Výsluch bol zameraný na úkony svedkyne - opatrovníčky, ktoré súviseli s úkonmi, v ktorých mala zastupovať E. X..

K námietke žalobcu uvedenú v bode 11/ žaloby súd uvádza, že daňový subjekt nie je povinný preukazovať akékoľvek skutočnosti, teda i povinnosti, ktorých dôkazné bremeno stíha iný subjekt. V danom prípade je však spochybňovaná materiálna existencia dodaných prác, nakoľko sám konateľ spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. E. X. vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne práce pre žalobcu nevykonával. Ak práce vykonané neboli, nemohli ich ani dodať a nemohli byť takéto práce ani fakturované. O žiadnom subdodávateľovi sa E. X. nezmieňoval. Správca dane viackrát vyzýval žalobcu na predloženie dokladov, ktoré by preukazovali existenciu tovaru a reálnosť obchodných transakcií, žalobca na tieto výzvy vo vzťahu k spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. nereagoval.

Námietku žalobcu uvedenú v bode 12/ žaloby súd neakceptuje, nakoľko správca dane požiadal o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania nadriadený orgán listom zo dňa 01.08.2012, lehota nadriadeným orgánom bola predĺžená o 180 dní. Správca dane vydal nové rozhodnutie v lehote stanovenej nadriadeným orgánom. Po zrušení dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom sa na vydanie nového rozhodnutia správcom dane nevzťahujú lehoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb., ale lehoty podľa § 30a citovaného zákona. Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 01.08.2012 bola predĺžená lehota vyrubovacieho konania na vyrubenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec, apríl, jún, júl, august, september, október, november, december 2009 a za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, júl, august 2010 o 180 dní. Lehota bola predĺžená podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Okrem toho sa jedná o poriadkovú lehotu, ktorá nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, k zániku práva vyrubiť daň nedošlo, nakoľko v danom prípade nedošlo k preklúzii a ani k premlčaniu práva. Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 27.06.2010 sa týka vplyvu dĺžky daňovej kontroly na zákonnosť protokolu, ako dôkazného prostriedku v daňovom konaní. V prípade, ak dĺžka daňovej kontroly, napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Tento právny názor nemá priamu súvislosť s námietkou žalobcu a nie je pre daný prípad použiteľný.

Súd preskúmaval rozhodnutia a postup správneho orgánu len v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe. Na nové námietky vznesené žalobcom na pojednávaní dňa 11.12.2013 po uplynutí dvojmesačnej lehoty súd už neprihliadal. Súd sa vysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom v žalobe, ktoré mali pre vec podstatný význam, súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností, po preskúmaní vecí a postup správnych orgánov, dospel v konečnom dôsledku k záveru, že zo strany správnych orgánov a žalovaného nedošlo k takému porušeniu zákona, ktorý by mal vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žaloby žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.