KSBB/23S/26/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200112 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200112.3



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobkyne: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O. O., zastúpená Mgr. Miroslavou Kováčikovou, advokátkou, so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti pribratých účastníkov konania: 1. Obec Badín, zastúpená starostom obce, Sládkovičova 4, 976 32 Badín, 2. Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3. Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor, Skuteckého 21, 974 01Banská Bystrica, 4. X. Z., P. X,,XXX XX O., 5. G. Z., P. 1, XXX XX O., 6. H.. X. O., R. B. XX, XXX XX Q., 7. H.. U. O., R. B. XX, XXX XX Q., 8. Q. Z., Q. XX, XXX XX O. O., 9. X.. H.. Q. B., U. XXX/X, XXX XX I., 10. G. J., O. XXXX/XX, XXX XX O. O., 11. Q.. Y. B., R. XXX, XXX XX R., 12. Q.. J. B., I. 4, XXX XX O. O., 13. X. W., Q. XX, XXX XX O. O., 14. Q. W., Q. XX, XXX XX O. O., 15. W. W., V. Z. XXX/X, XXX XX O., 16. H.. Q. U., V. XX, XXX XX O. O., 17. H.. P. U., V. XX, XXX XX O. O., 18. Poľnohospodárske družstvo Badín, Družstevná 79, 976 32 Badín, 19. Letisko Sliač, 962 31 Sliač, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/33270-SA zo dňa 24. novembra 2014, takto

rozhodol:

I. Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. januára 2015 domáha zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica č. OU-BB-OVBP2-2014/33270-SA zo dňa 24. novembra 2014 (ďalej aj „žalobou napadnuté rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a potvrdil územné rozhodnutie obce Horné Pršany č. Oc.ú.-227/2014/PM zo dňa 06.06.2014, ktorým ako príslušný stavebný úrad na návrh navrhovateľa - obce Badín umiestnil stavbu „IBV Badín - Pod Hrádkom - prístupová komunikácia“ na pozemkoch par. č. KN C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území O..

V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj jeho postupu v správnom konaní. Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietala a uvádzala najmä tieto skutočnosti: 1. Žalovaný sa dôsledne nezaoberal skutočnosťami uvedenými v odvolaní, v odôvodnení rozhodnutia opísal skutkové okolnosti danej veci, odcitoval zákonné ustanovenia a len stručne v troch odsekoch sa vyjadril k jej odvolaniu. 2. Rozhodnutia vydané v oboch stupňoch považuje za arbitrárne. Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Musí byť určité, zrozumiteľné, a to výrok aj odôvodnenie. Správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, ako ich vyhodnotil správny orgán a ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníkov, s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa tieto zákonné náležitosti. 3. Odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu, ktoré si osvojil aj žalovaný považuje za účelové v snahe legalizovať nezákonný stav, keď uviedol že na predmetné inžinierske siete budú vydané dodatočné stavebné povolenia, čím stavebný úrad prejudikoval svoje budúce možné rozhodnutie bez toho, aby vedel, že na takýto postup budú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. 4. Pri ohliadke bolo zistené, že na dotknutých pozemkoch sú už vybudované podzemné inžinierske siete - rozvody vody a rozvody elektriny. Pred zahájením prác na projektovej dokumentácii nebola overovaná existencia sietí a projektová dokumentácia neuvažuje s ich prekládkou. K inžinierskym sieťam neexistuje žiadna projektová dokumentácia, nie je možné zistiť uloženie, križovanie sietí, ich technický stav, či spĺňajú zákonné kritériá, dodržanie ochranných pasiem. Stavba musí spĺňať podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, života a majetku. Siete majú bezprostredný súvis s výstavbou prístupovej komunikácie a za daného stavu nie je možné verifikovať či pri realizácii stavby budú tieto podmienky splnené. 5. Boli porušené práva dotknutých účastníkov, vrátane orgánov, ktorým bolo odňaté právo vyjadriť sa k danej stavbe - rozvody vody a rozvody elektriny. 6. Je nevyhnutné zistiť, či vybudovaná stavba - rozvody vody rozvody elektriny neohrozujú život a zdravie osôb ako aj majetok, vrátane stavieb, ktoré budú vybudované v okolí. Priorita ochrany verejných záujmov, prírody, životného prostredia, života, zdravia a majetku vyplýva z viacerých právnych predpisov. 7. Záver, k akému dospeli správne orgány nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom stanovisku zo dňa 16.03. 2015. Trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne uvádza, že predmetné konanie sa jednoznačne týkalo len umiestňovanej stavby - dotknutej prístupovej komunikácie. Námietky žalobkyne podané v rámci konania však smerujú k nelegálnym stavbám inžinierskych sietí. Inžinierske siete sa už začali budovať, nie je možné ich zahrnúť do jedného konania s umiestňovanou stavbou prístupovej komunikácie, táto podlieha územnému konaniu a následne stavebnému konaniu, teda ide o iné konania, tzv. základné konania. Konanie o dodatočnom povolení stavby vodovodnej a elektrickej prípojky je dôsledkom porušenia stavebného zákona, teda ide o iný osobitný druh konania s prísnejšími dôsledkami, keď konanie môže byť skončené aj nariadením odstránenia stavby podľa § 88 a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), resp. vydaním dodatočného povolenia stavby. Prístupová komunikácia bude ďalej povoľovaná špeciálnym stavebným úradom podľa zákona č. 135/1961 Zb. ( cestný zákon ) a preto následné stavebné konanie nemožno spájať s konaním o dodatočnom povolení stavieb prípojok, ktoré je v kompetencii všeobecného stavebného úradu. Rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu sú dostatočne zrozumiteľné, spĺňajú zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok); stavebný úrad odôvodnil prečo sa námietkami podrobnejšie nezaoberal, nakoľko v zmysle § 43 ods. 3 správneho poriadku nie je povinný dať odpoveď na všetky námietky, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam; z rozhodnutia žalovaného vyplýva prečo nevyhovel odvolaniu; stavebný úrad v konaní zhromaždil potrebné doklady a v rozhodnutí zachytil ich podstatný obsah, čím si splnil povinnosť v zmysle § 37 stavebného zákona. K tvrdenému odňatiu práva dotknutých účastníkov vyjadriť sa k stavbe - inžinierskym sieťam, žalovaný uviedol, že oznámenie o začatí tohto územného konania bolo oznámené listom všetkým účastníkom konania, v súlade s § 42 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 26 ods. 1 správneho poriadku - doručovanie verejnou vyhláškou ale aj dotknutým orgánom štátnej správy; boli upozornení na možnosť podania námietok a pripomienok v určenej lehote, tie ktoré boli uplatnené boli aj zapracované do rozhodnutia.

Ďalší účastníci konania, ktorých Krajský súd v Banskej Bystrici pribral do konania uznesením č.k. 23S/26/2015-29 zo dňa 29.07.2015 v súlade s § 250 ods. 1, posledná veta O.s.p (v 4., 5., 6., 8., 10. a 11. rade) k veci v písomnom stanovisku zo dňa 07.12.2015 uviedli najmä tieto skutočnosti: - v žalobe sa neuvádza v čom vlastne správny orgán pochybil vo vzťahu k meritu veci, prečo žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné; - žalobkyňa namietala v konaní pred správnym orgánom výstavbu dotknutých inžinierských sietí, ktoré ale neboli prejednávané a ktoré ani neboli predmetom rozhodovania; - žalobkyňa opomína fakt, že sa jednalo o územné konanie o prístupovej komunikácii a nie o územné, či stavebné konanie o inžinierskych. sieťach; - správne orgány boli viazané návrhom o vydanie územného rozhodnutia a nemali dôvod, ani možnosť rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa inžinierskych sietí; - ide o šikanózne konanie zo strany žalobkyne, pokus o zdržiavanie výstavby v danej lokalite, aj žalobkyňa si musí byť vedomá, že námietky voči inžinierskym sieťam budú predmetom iného konania, pričom správne orgány sa vyjadrili, že sa výstavbou sietí budú zaoberať, a to možno aj v sankčnej rovine, ak bol nejakým postupom porušený zákon; - žaloba je účelová, zmätočná a žalobné námietky smerujú mimo predmetu rozhodovania správneho orgánu orgánov, budú posudzované v iných konaniach; - konanie a rozhodovanie príslušných správnych orgánov vo vzťahu k riešeniu prístupovej komunikácie v danej lokalite je bez vád, napadnuté rozhodnutia sú odborné a dostatočne odôvodnené.

Na prejednanie veci súd v súlade s § 250g O.s.p. nariadil pojednávanie.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala v celom rozsahu na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznila najmä skutočnosť, že postup správnych orgánov nebol v súlade so zákonom, ak sa zistila rozhodujúca skutočnosť, že na pozemkoch, na ktorých má byť umiestňovaná stavba, sa už nachádzajú vybudované inžinierske siete. Na túto skutočnosť bolo potrebné reagovať. Súčasťou administratívneho spisu je síce stanovisko vodární a slovenskej energetiky, avšak tieto stanoviská vychádzajú z predpokladu, že dotknuté orgány nemajú vedomosť o čiernych stavbách, t. j. predmetných inžinierskych sieťach. V čase, keď vydávali súhlas, im táto skutočnosť nebola známa. Poukázala na to, že doteraz sa nezačalo žiadne konanie ohľadom inžinierskych sietí, pričom zodpovedným za túto situáciu je subjekt, ktorý ich dal vybudovať. Vzniká komplikovaná situácia pre stavebníkov nových rodinných domov, ktorí v podstate si nemôžu nechať skolaudovať stavby. Namietala, že stavebný úrad prejudikoval, že by malo byť vydané dodatočné povolenie k stavbám inžinierskych sietí, hoci nie je zrejmé, či tieto spĺňajú zákonné podmienky. Ukrátenie na svojich právach odôvodňovala tým, že ako vlastníčka jedného zo susediacich pozemkov má právo na vydanie zákonného rozhodnutia na základe ktorého sa následne bude môcť skolaudovať prípadná nehnuteľnosť, ak by ju tam postavila.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na písomne podanom stanovisku k žalobe a na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, preto žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že územné rozhodnutie ešte nezakladá právo stavebníka na realizáciu stavby, k čomu dochádza až vydaním stavebného povolenia. Ohľadom prístupovej komunikácie a inžinierskych sietí sa budú viesť odlišné konania, pričom v jednom prípade je príslušným všeobecný stavebný úrad, v druhom prípade špeciálny stavebný úrad v zmysle Zákona o cestách. Žalobkyňa napáda iné stavby, než sú predmetom tohto konania. Doplnil, že v praxi je bežné, že sa takéto inžinierske siete ukladajú pod cestné teleso.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie v zmysle druhej hlavy V. časti O.s.p., podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1, druhá veta O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a prvostupňové rozhodnutie ktoré mu predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na riadnom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).

Podľa ustanovení druhej hlavy V. časti O. s. p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2014/33270-SA zo dňa 24. novembra 2014, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a potvrdil územné rozhodnutie obce Horné Pršany č. Oc.ú.-227/2014/PM zo dňa 06.06.2014, ktorým ako príslušný stavebný úrad na návrh navrhovateľa - obce Badín umiestnil stavbu „ IBV Badín - Pod Hrádkom - prístupová komunikácia“ na pozemkoch par. č. KN C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území O.. Súd sa oboznámil s predloženým administratívnym spisom, pričom zistil, že skutkový stav, z ktorého vychádzali účastníci konania nie je sporným, preto z neho tak, ako bol zistený príslušnými správnymi orgánmi a opísaný v rozhodnutiach, vychádzal.

Zo spisu správneho orgánu mal súd preukázané nižšie uvedené skutočnosti:

Prvostupňový správny orgán Obec Horné Pršany rozhodnutím č. Oc.Ú.-227/2014/PM, č. 3/2014 zo dňa 06.06.2014, v spojení s opravou chyby, vykonanou neformálne listom zo dňa 27.08.2014 rozhodol o umiestnení stavby „IBV Badín - Pod Hrádkom - prístupová komunikácia“. Rozhodol, že stavba bude umiestnená na pozemkoch - parcela KN-C č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/X v katastrálnom území O., tak ako je to zakreslené v situačnom výkrese a zároveň uvedeným rozhodnutím zamietol podané námietky žalobkyne. Rozhodol po tom, čo v zmysle § 37 a § 38 stavebného zákona pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zaobstaral podklady, zabezpečil si stanoviská dotknutých orgánov a tieto zahrnul do podmienok územného rozhodnutia.

Prvostupňový správny orgán bol určený ako príslušný správny orgán žalovaným (v tom čase Obvodným úradom Banská Bystrica) podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. na konania a vydanie potrebných rozhodnutí na všetky stavby realizované obcou Badín. Navrhovateľom v správnom konaní je obec Badín, ktorý podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 26.3.2014; stavebník má k pozemku iné právo podľa LV č. X, súhlas vlastníka pozemku SPF Bratislava; jedná sa o novú prístupová komunikácia k novovybudovanej výstavbe rodinných domov.

Stavebný úrad listom č. Oc.Ú.-227/2014/PM zo dňa 09.04.2014 podľa § 36 stavebného zákona oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania a nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 29.04.2014; poučil účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť do pätnástich dní od doručenia oznámenia alebo v deň konania, inak sa na ne nebude prihliadať.

Žalobkyňa ako dotknutá účastníčka - výlučná vlastníčka parcely KN C č. XXXX/XX - sa zúčastnila miestneho zisťovania a v zmysle zápisu z neho bola zaviazaná podať vo veci vyjadrenie (námietky) v lehote do 12.05.2014.

Žalobkyňa v podaných námietkach najmä namietala, že na pozemku sa už nachádzajú inžinierske siete, preto žiadala predložiť územné rozhodnutie, stavebné povolenie, resp. kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa už vybudovaných inžinierskych sietí.

Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí námietky žalobkyne zamietol ako nedôvodné, pretože prístupová komunikácia je navrhnutá v súlade s platnou normou a schválenou územno- plánovacou dokumentáciou obce Badín. Projekt vypracovala odborne spôsobilá osoba H.. P. J.. Stavby inžinierskych sietí nie sú súčasťou konania o umiestnení stavby, bude na ne samostatné konanie. Stavebný úrad doteraz nevydal na ne žiadne územné rozhodnutie, stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie; budú na ne vydané dodatočné stavebné povolenia po predložení potrebným dokladov stavebníkom.

Žalobkyňa v odvolaní namietala proti tomu ako sa stavebný úrad vysporiadal s jej námietkami, odôvodnenie považovala za účelové v snahe legalizovať nezákonný stav, keď stavebný úrad uviedol že na predmetné inžinierske siete budú vydané dodatočné stavebné povolenia, čím prejudikoval svoje budúce možné rozhodnutie. Pri ohliadke bolo zistené, že na dotknutých pozemkoch sú už vybudované podzemné inžinierske siete - rozvody vody a rozvody elektriny. Pred zahájením prác na projektovej dokumentácii nebola overovaná existencia sietí a projektová dokumentácia neuvažuje s ich prekládkou. K inžinierskym sieťam neexistuje žiadna projektová dokumentácia, nie je možné zistiť uloženie, križovanie sietí, ich technický stav, či spĺňajú zákonné kritériá, dodržanie ochranných pasiem. Stavba musí spĺňať podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, života a majetku. Siete majú bezprostredný súvis s výstavbou prístupovej komunikácie a za daného stavu nie je možné verifikovať či pri realizácii stavby budú tieto podmienky splnené. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014/33270-SA zo dňa 24. novembra 2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobkyne. Zdôraznil, že uvedené konanie sa týka výlučne stavby prístupovej komunikácie. Stavby inžinierskych sietí ako vodovodná a elektrická prípojka , keďže investor začal s ich realizáciou bez príslušného stavebného povolenia, budú riešené v samostatnom konaní, v ktorom sa posúdi súlad stavby s verejnými záujmami. Predmetné námietky si žalobkyňa môže uplatniť v konaní o dodatočnom povolení týchto stavieb. Konštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi, tak pri konaní ako aj pri vydávaní rozhodnutia a nezistil takéto porušenie zákona, pre ktoré by musel prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení do 31. 12. 2014 umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 38 Stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

Podľa § 39 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Stavebného zákona V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

Podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona ( § 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.

Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

Súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok. Súd v konaní podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. posudzuje, či správny orgán v konaní postupoval v súlade s príslušnými procesnými a hmotnoprávnymi predpismi.

Základným predpokladom pre podanie žaloba podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. je v zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p. tvrdenie žalobcu, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Až následne súd overuje, či tvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho právach je pravdivé. Súd zastáva názor, že žalobkyňa neuvádza, v čom bola postupom a napadnutým rozhodnutím ukrátená na svojich právach, teda nesplnila základný predpoklad pre podanie žaloby. Žalobkyňa taktiež neuvádza, v čom správny orgán pochybil, ktoré konkrétne ustanovenia, ktorého právneho predpisu porušil v konaní a pri rozhodovaní. Súd pritom poznamenáva, že v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu, tieto majú tvoriť obsah žaloby.

Súd nepovažuje žiadnu zo žalobných námietok za dôvodnú. Stavebný úrad sa vyporiadal s námietkami uplatnenými v územnom konaní, žalovaný aj s odvolacími dôvodmi. Síce stručne, ale pre súd zrozumiteľne a hlavne aj pre ostatných účastníkov správneho konania, čo je zrejmé z ich stanoviska k žalobe. Správny orgán reflektoval na uplatnené námietky v správnom konaní, ako aj na odvolacie dôvody.

Súd považuje postup správnych orgánov za súladný so zákonom. Najmä nemožno považovať za dôvodnú žalobnú námietku, v zmysle ktorej žalobkyňa namietala nesprávny postup, ak v územnom konaní neboli zohľadnené jej námietky k nelegálnym stavbám inžinierskych sietí. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že tieto môžu byť posudzované v iných konaniach zaoberajúcimi sa inžinierskymi sieťami. Správne poukázal žalovaný na nemožnosť viesť spoločné konanie ohľadom konania o umiestňovaní budúcej stavby prístupovej komunikácie s konaním o dodatočnom povolení stavieb inžinierskych sietí. Jedná sa o samostatné druhy konania, osobitne a odlišne upravené v Stavebnom zákone. Spoločnému konaniu bráni aj to, že na konanie nie je daná právomoc tomu istému stavebnému úradu.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že stavebný úrad pri posudzovaní jej námietok prejudikoval, ako bude rozhodnuté o nelegálnych stavbách a zastáva názor, že správne orgány len zdôvodnili prečo nepovažujú námietky za dôvodné, ak boli uplatnené v tomto územnom konaní, pričom stavebný úrad objasnil v akom konaní by mali byť uplatnené a tiež uviedol, akým spôsobom môže byť o nelegálnych stavbách rozhodnuté, teda môže byť aj vydané dodatočné povolenie k stavbám, avšak za splnenia zákonných podmienok.

Aj podľa názoru súdu uplatnené námietky žalobkyne v územnom konaní, nebolo možné zohľadniť. Sú irelevantné vo vzťahu k povahe územného konania. Podstatnou okolnosťou pri rozhodovaní o umiestňovaní stavby je súlad s ÚPD čo bolo splnené, ako aj súhlasné stanoviská dotknutých orgánov. Žiadni z nich nepodali nesúhlasné stanoviská. Pripomienky k umiestňovanej stavbe boli zohľadnené a do územného rozhodnutia zapracované. Súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie pre stavebné konania zo dňa 11. 03. 2014 podané dotknutým orgánom Slovenská energetika - Distribúcia, a. s., podľa ktorého s hore uvedenou stavbou súhlasí. Taktiež Slovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., vyjadrila súhlasné stanovisko listom zo dňa 26. 02. 2014 a to bez pripomienok s tým, že platnosť vyjadrenia obmedzila na dva roky odo dňa jeho vydania.

Súd poukazuje na to, že až stavebné povolenie oprávňuje stavebníka realizovať stavbu. Toto vydáva špeciálny stavebný úrad, keďže ide o komunikáciu. O vydanie stavebného povolenia možno v súlade s ust. § 40 Stavebného zákona požiadať do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia. To, či dôjde k jeho vydaniu bude závisieť aj od výsledku konania o dodatočnom povolení nelegálnych stavieb inžinierskych sietí, v ktorom sa budú posudzovať aj technické a bezpečnostné normy ohľadom ich uloženia, križovanie, dodržanie ochranných pásiem a podobne. Ak by správny orgán zistil závažné problémy, zákon mu umožňuje v krajnom prípade nariadiť aj odstránenie stavby, za splnenia zákonných predpokladov pre takýto postup.

Z obsahu administratívneho spisu súd tiež zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala podnet na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti predmetného územného konania a žalobou napadnutého rozhodnutia stavebného úradu. Z vyrozumenia o spôsobe vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou pod č. Kd35/15/6600-11 zo dňa 03. 03. 2015 vyplýva, že podnet bol odložený.

Pokiaľ žalobkyňa namietala arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalovaný sa podľa jej názoru nevysporiadal s jej odvolacími dôvodmi, súd jeho toho názoru, že uvedená námietka žalobkyne nie je dôvodná.

Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre prípadnú protiargumentáciu voči rozhodnutiu, ktoré chce účastník napadnúť opravným prostriedkom. Nedostatok odôvodnenia je možné považovať za porušenie práva na spravodlivé konanie. Súd však zastáva názor, že v predmetnej veci dal žalovaný primeranú odpoveď na odvolacie námietky, resp. stavebný úrad na uplatnené námietky v územnom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva prečo neboli považované námietky za relevantné, keďže sa jedná o územné konanie o prístupovej komunikácii a nie o územné, či stavebné konanie o inžinierskych sieťach. Je potrebné prisvedčiť argumentácii pribratých účastníkov konania, že správny orgán bol viazaný návrhom o vydanie územného rozhodnutia a v podstate nemal dôvod a ani zákonnú možnosť rozhodovať v tomto konaní o záležitostiach týkajúcich sa inžinierskych sietí. Stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, zabezpečil si potrebné podklady pre vydanie územného rozhodnutia, čo vyústilo do vydania prvostupňového rozhodnutia. Súd poznamenáva, že územné rozhodnutie ešte neoprávňuje stavebníka realizovať stavbu, a preto ani nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobkyne. V súlade s ust. § 40 Stavebného zákona územné rozhodnutie má obmedzenú platnosť. Nie je vylúčené, že uplynutím času v dôsledku nepodania žiadosti o stavebné povolenie v lehote, stratí územné rozhodnutie platnosť, v dôsledku čoho by bol absolútne vylúčený akýkoľvek tvrdený zásah do práv žalobkyne. Až v prípade, ak stavebník požiada o vydanie stavebného povolenia, žalobkyňa bude mať priestor uplatňovať predmetné námietky voči inžinierskym stavbám v stavebnom konaní, resp. v inom konaní, čo závisí od dispozitívnych úkonov dotknutých účastníkov, či úkonov príslušných správnych orgánov.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, v súlade so zákonom. Žalovaný veci správne právne posúdil, dostatočne sa vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami žalobkyne, pričom svoje rozhodnutie aj zrozumiteľne odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Súd nezistil ani také vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo nad rozsah žalobných námietok a pristúpiť k zrušeniu rozhodnutí v zmysle aplikácie § 250j ods. 3 O.s.p..

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/33270-SA zo dňa 24. novembra 2014 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa ustanovenia § 250k ods. 1 a contr. O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvadsaťjedna vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.