KSBB/23S/236/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/236/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201485 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201485.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: A.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. K. XXXX/X, XXX XX B., štátny príslušník SR, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Veliteľ vzdušných síl ozbrojených síl SR, so sídlom Jana Jiskru, 960 01 Zvolen, zastúpený Ministerstvom obrany SR, Úrad legislatívy a práva, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VVzS-136-16/2014 zo dňa 11.09.2014, takto

rozhodol:

I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Disciplinárnym rozkazom č. ZKS1-55-265/2014 zo dňa 27.04.2014 plk. gšt. A.. Y. Z., veliteľa VÚ XXXX R., bolo disciplinárnym opatrením rozhodnuté tak, že pplk. A.. K. J., V vlt Zk R., os. č. XXX XXX, ktorý ako profesionálny vojak, príslušník VÚ XXXX R., napísal list, v ktorom poukázal na destabilizáciu lietajúceho personálu a navrhol zmenu pripravovaného zákona a tento list poslal priamo Ministrovi obrany SR (doručené dňa 10.06.2014), pričom nedodržal služobný postup pri riešení služobných alebo osobných záležitostí tak, ako to ustanovuje čl. 7 ods. 3 a ods. 7 Nariadenia NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku medzi PrV OS SR, úpravy ich zovňajšku a činnosti Vojenského útvaru ozbrojených síl SR č. OdVR-6-239/2011-OKSV zo dňa 09.11.2011, čím taktiež porušil i čl. 2 ods. 5 Služobného predpisu HSÚ č. 29/2007 z 19.04.2007 („Etický kódex PrV“), ďalej ako veliteľ jednotky (výcviková letka) si dostatočne nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 zákona č. 346/2005 Z.z., následkom čoho došlo k tomu, že ďalší profesionálni vojaci, príslušníci jednotky, podali obdobné podnety priamo Ministrovi obrany SR, pričom takisto nedodržali služobný postup, čím ako veliteľ porušil taktiež čl. 5 ods. 1 Etického kódexu PrV. Za to sa uznal vinným z porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka dodržiavať služobnú disciplínu podľa § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z., za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie: zníženie služobného platu o 15 % na tri mesiace z posledného priznaného služobného platu.

Z dôvodov I. st. rozhodnutia vyplýva, že žalobca pplk. A.. K. J. bol veliteľom jednotky (výcviková letka), ktorý si dostatočne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 7 zákona č. 346/2005 Z.z., následkom čoho došlo k tomu, že ďalší profesionálni vojaci, príslušníci jednotky, podali obdobné podnety priamo Ministrovi obrany SR, pričom takisto nedodržali služobný postup, čím ako veliteľ porušil taktiež čl. 5 ods. 1 Etického kódexu PrV.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. VVzS-136-16/2014 zo dňa 11.09.2014 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu pplk. A.. K. J. zamieta a potvrdzuje rozhodnutie veliteľa VÚ 4977 Sliač č.: zksl-55-265/2014 zo dňa 24.07.2014. Rozhodnutie žalovaného bolo v podstate odôvodnené tým, že po preskúmaní administratívneho spisu veliteľ vzdušných síl OS SR dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť, dôkazy svedčiace proti obvinenému sú dostatočne presvedčivé na preukázanie spáchania disciplinárneho previnenia. Dokazovaním vykonaným v I. st. disciplinárnom konaní bolo bez pochýb preukázané spáchanie disciplinárneho previnenia. Argumenty pplk. A.. K. J., že list, ktorým sa obránil na Ministra obrany SR s návrhmi nových pripomienok k pripravovanému Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je sťažnosťou na neakceptáciu jeho pripomienok, v rámci vnútrorezortného pripomienkového konania a táto neakceptácia sa mala dotknúť jeho osobného práva vyplývajúceho z funkcie pilota zmiešaného krídla VÚ XXXX R., ďalej argument, že tento jeho list bol individuálnou sťažnosťou na pripravovanú novelu zákonných ustanovení, nemôže dovolací orgán akceptovať, nakoľko právny poriadok SR neumožňuje podávanie sťažností na legislatívne návrhy. Jeho list je potrebné zaradiť do kategórie podania, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, k ochrane akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nie je pripomienkujúcim subjektom vnútrorezortného pripomienkového konania podľa čl. 5 Smernice. Argument: „sťažnosť som vyhotovil a podpísal ako fyzická osoba - profesionálny vojak, a preto táto sťažnosť nemôže byť vnímaná ako prejav petičného práva...“ je rovnako irelevantný, pretože predmetom disciplinárneho konania nie je porušenie § 11 ods. 1 zákona. K naplneniu skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia malo dôjsť k nedodržaniu ustanovení Nariadenia NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku a ďalších uvedených ustanovení predpisov. Žalobcovi bolo uložené prísnejšie disciplinárne opatrenie (zníženie služobného platu o 15 % na tri mesiace z posledného priznaného služobného platu) z dôvodu, že žalobca pracoval vo funkcii veliteľa jednotky (výcviková letka) a tento si dostatočne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 zákona č. 346/2005 Z.z., následkom čoho došlo k tomu, že ďalší profesionálni vojaci, príslušníci jednotky, podali obdobné podnety priamo Ministrovi obrany SR, pričom takisto nedodržali služobný postup, čím ako veliteľ porušil taktiež čl. 5 ods. 1 Etického kódexu PRV.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. VVzS-136-16/2014 zo dňa 11.09.2014 a Disciplinárny rozkaz veliteľa VÚ XXXX R. č. ZKS1-55-265/2014 zo dňa 27.04.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobca v podanom odvolaní popísal skutkový stav, ktorý predchádzal vyhotoveniu listu adresovanému Ministrovi obrany SR. Pripravovaná novela zákona č. 346/2005 Z.z. bola predložená na pripomienkovanie pilotom VÚ Sliač. Pripomienky k pripravovanému textu zákona boli spracované a boli v nich obsiahnuté nedostatky súvisiace s technickým, materiálnym, ale aj s finančným zabezpečením každodenného výkonu služby pilota. Pripomienky boli následne predložené služobným postupom cestou veliteľa útvaru. Z obsahu textovej časti novelizovaného zákona č. 346/2005 Z.z. žalobca zistil, že pripomienky neboli zapracované do návrhu zákona. Služobným postupom, formou hlásenia, žalobca upozornil veliteľa na nezapracovanie pripomienok pilotov. Podľa vyjadrenia veliteľa z dôvodu časovej tiesne už nebolo možné daný stav napraviť. Za týchto skutkových okolností žalobca využil svoje ústavné a zákonné právo a podal sťažnosť, ktorá ako jediný legitímny prostriedok mohla napraviť nedostatočné zabezpečenie pilotov pri výkone služby. V konečnom dôsledku sťažnosť splnila svoj účel, keď novela zákona č. 346/2005 Z.z. bola vrátená na prepracovanie a pripomienkovanie. Tvrdenie odvolacieho orgánu, že žalobca nevyužil možnosť pripomienkovať návrh zákona v rámci pripomienkového konania, neobstojí. Pripomienky boli predložené služobným postupom. Vzniknutá situácia preukazuje nesplnenie si povinností nadriadeným, ktorý nepredložil pripomienky pilotom služobným postupom. Rovnako vyhodnotenie obsahu listu odvolacím orgánom, ktorý žalobca vyhotovil a odoslal Ministrovi obrany SR, nepovažuje žalobca za správne. Žalobca v liste poukázal na vypracovanie zásady pripomienok pilotmi, ktoré neboli akceptované a zapracované do finálneho pripomienkového konania. Sťažoval sa na skutočnosť, že je „otrokom“ systému bez adekvátneho ocenenia a vysokou mierou rizika, ktoré pri plnení úloh ochrany vzdušného priestoru na seba preberá a cíti sa tak diskriminovaný voči ostatným príslušníkom, čo považuje za nespravodlivé a nemorálne. V ďalšej časti listu žiadal žalobca o stretnutie a tiež upozornil na možné ohrozenie a znefunkčnenie pohotovostného systému v prípade prijatého zákona v navrhovanom znení. Z obsahu listu nevyplýva, že tento má len charakter dopytu, vyjadrenie názoru, či žiadosti. List obsahuje okrem vyjadrenia názoru a žiadosti aj sťažnosť na nedostatočné ocenenie a diskrimináciu proti ostatným príslušníkom rezortu. Práve tento zásadný nedostatok sa snažil žalobca riešiť služobným postupom vo forme predloženia pripomienok k novelizovaným ustanoveniam zákona č. 346/2005 Z.z. Postupoval presne podľa služobných predpisov, ale prednesené pripomienky neboli postúpené nadriadeným do pripomienkového konania. Až následne v časovej tiesni a tzv. „nezákonným postupom“ došlo k náprave a pripomienky budú zohľadnené vrátením zákona na prepracovanie. Odvolací orgán vytýkal žalobcovi, že nešpecifikoval ochrany, akého práva sa sťažnosťou domáha. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca sa domáhal práva na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na výkon služby pilota. Odvolací orgán, podľa názoru žalobcu, nesprávne posúdil list vyhotovený žalobcom ako návrh smerujúci alebo zasahujúci do legislatívneho procesu, nakoľko právny poriadok SR neumožňuje podávať sťažnosti na legislatívne návrhy. Žalobca v podanej sťažnosti vyjadril nesúhlas s tým, že pripomienky prednesené v rámci pripomienkového konania, neboli zapracované do finálneho pripomienkového konania, čo môže mať závažný dosah na podmienky, za ktorých piloti vykonávajú vojenskú službu. Ak mal žalobca právo v rámci pripomienkového konania pripomienky predniesť, mal právo, aby boli tieto pripomienky predložené na posúdenie v rámci pripomienkového konania, a to sa nestalo. Žalobca ďalej poukazoval na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a § 11 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., z ktorých vyplýva, že profesionálny vojak má právo priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Profesionálny vojak je oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva zaručeného Ústavou SR, ktoré sa premietlo aj do Zákona o vojenskej službe. Využitie svojho zákonného a ústavného práva podať sťažnosť a domáhať sa ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, nemôže byť predmetom disciplinárneho konania. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom, ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že vec bola správne posúdená a zistený skutkový stav bol správne subsumovaný pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Žalobca nesprávne spája dve pripomienkové konania do jedného. List žalobcu adresovaný Ministrovi obrany SR bol správne posúdený v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, čo malo význam pre posúdenie, či sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia. Nemohlo sa jednať o sťažnosť, nakoľko neakceptáciou a nezapracovanie pripomienok k návrhu akéhokoľvek zákona, resp. aj následné prijatie akejkoľvek ústavne konformnej legislatívy nemožno považovať za protiprávny zásah do kohokoľvek práv, a preto proti takémuto konaniu nie je možné podať sťažnosť, nakoľko chýba základný predpoklad podania sťažnosti, a to protiprávnosť konania orgánu verejnej správy. Písanie listov Ministrovi obrany SR bolo minimálne koordinované. Jednotlivé listy sa zhodujú v podstatných častiach, mnohé sú totožné. Žalobca ako veliteľ teda minimálne vedel o tom, že jeho podriadení plánujú porušovať služobný postup a nič proti tomu nevykonal.

Na pojednávaní dňa 28.07.2015 zástupca žalobcu trval aj naďalej na podanej žalobe. K veci ďalej uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi obsahovou a formálnou stránkou alebo znakmi listu. V liste sa žalobca sťažoval na podmienky v útvare, v ktorom vykonával činnosť. Jednalo sa vlastne o pripomienky k novele zákona. Pokiaľ ide o samotné pripomienky, pri týchto bol dodržaný služobný postup, ale tieto pripomienky neboli postúpené ďalej. Niektorí dôstojníci zanedbali svoje povinnosti. Žalobca sa práve z toho dôvodu potom priamo listom obrátil na Ministra obrany SR. Z listu vyplýva, že ide o sťažnosť na zabezpečenie podmienok pilotov. Je potrebné vychádzať z obsahovej časti listu. Reakcia zo strany I. st. správneho orgánu bola taká, že začal vec riešiť disciplinárnym konaním. Pokiaľ ide o samotného žalobcu, tento ako veliteľ nemal možnosť zabrániť ostatným letcom podávať sťažnosti. Podriadený dôstojník za takejto situácie by nikdy nemohol podať sťažnosť, čo by bolo v rozpore s Ústavou SR, ktorá zaručuje možnosť podávať sťažnosti a bolo by aj v rozpore s právom žalobcu podať sťažnosť samotnému žalobcovi. Je tu určitý konflikt medzi právnou úpravou, ktorý je potrebné vyriešiť.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu krajský súd žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nebolo zistené porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa čl. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy len na základe zákonov a v ich medziach.

Podľa čl. 27 ods. 1 Ústavy SR, petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Pod pojmom „petícia“ sa považuje každá žiadosť, návrh alebo sťažnosť vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu, čo možno odvodiť zo znenia poslednej časti druhej vety čl. 27 ods. 1 Ústavy SR „... so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami“. Petičné právo je aplikovateľné priamo na základe Ústavy SR. Ak však v danom prípade existuje zákonná úprava (napr. Zákon o petičnom práve), je realizácia petičného práva riadená aj ustanoveniami tohto zákona.

Podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve (§ 1 ods. 1), každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy.

Podľa § 2 citovaného zákona, vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť. Výkon tohto práva nesmie byť nikomu na ujmu.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, petičné právo profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti profesionálneho vojaka.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že u profesionálnych vojakov je zákonom obmedzené petičné právo profesionálnych vojakov. Profesionálni vojaci majú však právo na podávanie individuálnych sťažností, čo žalobca aj využil a podal individuálne sťažnosť. Disciplinárne opatrenie žalobcovi však nebolo uložené z toho dôvodu, že žalobca využil svoje právo a podal individuálnu sťažnosť, ale za to, že nedodržal služobný postup pri riešení služobných alebo osobných záležitostí.

Z § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. vyplýva, že na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z., rozhodnutím na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutie aj disciplinárny rozkaz vedúceho služobného úradu alebo veliteľa vo veciach disciplinárnych opatrení, vo veciach zahladenia disciplinárneho opatrenia a vo veciach disciplinárnych odmien v prípadoch uvedených v §§ 125, 133 a 134 ods. 1.

Podľa § 117 ods. 1 citovaného zákona, služobnou disciplínou je povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov.

Podľa § 119 ods. 1 písm. a) zákona je profesionálny vojak povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku, vojak, ktorý žiada riešiť služobnú alebo osobnú záležitosť, hlási túto skutočnosť svojmu priamemu nadriadenému a ten zabezpečí zapísanie tejto žiadosti do knihy evidencie hlásenia.

Podľa čl. 2 ods. 1 Etického kódexu, na profesionálneho vojaka sú kladené tieto mravné požiadavky: a) vernosť SR, b) čestnosť, c) statočnosť, d) disciplinovanosť, e) hrdosť na príslušnosť k ozbrojeným silám, f) tímová zodpovednosť, g) obetavosť.

V danom prípade žalobca porušil ustanovenie čl. 7 ods. 3 Nariadenia NGŠ OS SR, ako aj čl. 2 ods. 1 Etického kódexu profesionálneho vojaka, čím bol porušený služobný postup, keď písal sťažnosť priamo Ministrovi obrany SR, nedodržal teda služobný postup pri riešení služobných a osobných záležitostí, čo malo za následok porušenie služobnej disciplíny, výsledkom čoho bolo uloženie disciplinárneho opatrenia.

Krajský súd vychádzajú z uvedených skutočností preto po preskúmaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov v rozsahu žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je vydané v rozpore so zákonom, preto žalobu žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.