KSBB/23S/17/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200140 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200140.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milanom Segečom a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: L. N., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, V., XXX XX V., SR, zast. BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s. r. o., advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 13E, Zvolen 960 01, SR, IČO: 36859842, štatutárny orgán: JUDr. Miloš Levrinc, PhD., advokát - konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 21279459/2015 zo dňa 23.11.2015, takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 21279459/2015 zo dňa 23. novembra 2015, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 20586614/2015 zo dňa 29. júla 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu vedenom v Tatra banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: SK XX XXXX XXXXXXXX XXXXXXXX, VS: XXXXX sumu 593,09 Eur a žalobcovi 70,00 Eur, všetko v lehote troch dní.

odôvodnenie:

Daňový úrad v Banskej Bystrici, pobočka Brezno, na základe výkazu daňových nedoplatkov č.: 9610301/5/1921086/2013/MasZ zo dňa 15.05.2013 zostavil ku dňu 15.05.2013 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u daňového subjektu L. N., dátum narodenia XX.XX.XXXX, DIČ 1070778511, IČO 40864235, XXX XX V. XXX tak, že daňové nedoplatky podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní predstavovali:

Druh dane - daň z pridanej hodnoty, číslo rozhodnutia 9610301/5/3568296/2012 zo dňa 30.11.2012 - úrok z omeškania, dátum pôvodnej splatnosti 08.04.2013, výška daňového nedoplatku za štvrtý štvrťrok 2005 v sume 1 249,70 Eur.

Druh dane - daň z pridanej hodnoty, číslo rozhodnutia 9610301/5/3580631/2012 zo dňa 03.12.2012 - úrok z omeškania, dátum pôvodnej splatnosti dane 08.04.2013, výška daňového nedoplatku za prvý štvrťrok 2006 v sume 2 100,80 Eur.

Druh dane - daň z pridanej hodnoty, číslo rozhodnutia 9610301/5/3576025/2012 zo dňa 03.12.2012 - úrok z omeškania, dátum pôvodnej splatnosti dane 08.04.2013, výška daňového nedoplatku za druhý štvrťrok 2006 v sume 3 152,90 Eur. Druh dane - DPFO na základe podaného daňového priznania, číslo rozhodnutia 9610301/5/3633654/2012 zo dňa 06.12.2012 - úrok z omeškania, dátum pôvodnej splatnosti dane 08.04.2013, výška daňového nedoplatku za rok 2006 v sume 3 523,60 Eur.

Suma daňových nedoplatkov podľa výkazu celkom 10 027,00 Eur.

Na základe daňovej exekučnej výzvy Daňového úradu v Banskej Bystrici č. daňového exekučného konania: 110000177474 zo dňa 29.07.2015 bolo v zmysle § 91 Daňového poriadku voči daňovému dlžníkovi L. N. oznámené, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica č. 9610301/5/1921086/2013/MasZ zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 15.5.2013 vo výške 10 027,00 Eur začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 20586456/2015 zo dňa 29.07.2015 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 10 027,00 Eur. Správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku vyzýva daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 10 027,00 Eur na účet Daňového úradu v Banskej Bystrici vedeného v Štátnej pokladnici č. účtu F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, špecifický symbol XXXXXXX. V prípade, že daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na mzdu daňového dlžníka podľa § 100 Daňového poriadku.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhoval daňovú exekučnú výzvu zrušiť z dôvodu, že úroky z omeškania sú uplatňované v rozpore so zákonom nakoľko tieto mali byť prihlásené v súhrnnej prihláške Daňového úradu do konkurzného konania vedeného Okresným súdom v Banskej Bystrici, dlžník N. L., nar. XX.XX.XXXX (Obchodný vestník č. 75/2012).

Na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorého rozhodnutím č.: 21279459/2015 zo dňa 23.11.2015 rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 20586614/2015 zo dňa 29.07.2015, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku v sume 10 027,00 Eur na základe výkazu daňových nedoplatkov č. 9610301/5/1921086/2013/MasZ zostaveného správcom dane z evidencie dani daňového dlžníka ku dňu 15.05.2013 daňovému dlžníkovi L. N. potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že podľa § 91 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dane môže daňový dlžník do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy podať odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Dôvody, ktoré uviedol daňový dlžník v odvolaní, nenapĺňajú skutkovú podstatu citovaného ustanovenia zákona. Tieto dôvody nie sú okolnosťou, ktorá by spôsobila zánik daňového nedoplatku a skutočnosťou, ktorá by preukázala nezákonný postup prvostupňového orgánu pri vydaní daňovej exekučnej výzvy, resp. neprípustnosť daňovej exekúcie. Zo strany odvolacieho orgánu nie je dôvod daňové exekučné konanie zrušiť ani napriek tomu, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici bolo povolené oddlženie daňového dlžníka. V zmysle § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky veriteľov, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Daňové nedoplatky vyrubené rozhodnutiami, z ktorých je zostavený výkaz daňových nedoplatkov neboli prihlásené do konkurzu, nakoľko boli splatné po podaní prihlášky do konkurzu. Na základe uvedeného je správca dane oprávnený začať daňové exekučné konanie na daňové nedoplatky, ktoré vznikli po zrušení konkurzu na daňového dlžníka, aj v čase oddlžovacieho konania.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.11.2015 č. 21279459/2015 ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 29.07.2015 č. 20586614/2015 zrušiť podľa § 205j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba bola odôvodnená tým, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 11.04.2012, zverejneným v OV č.75/2012 dňa 18.04.2012, súd vyhlásil na majetok žalobcu konkurz a ustanovil do funkcie správcu.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 23.10.2012, zverejneným v OV č. 209/2012 dňa 29.10.2012, súd zrušil konkurz na majetok žalobcu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 16.11.2012, zverejneným v OV č. 226/2012 dňa 22.11.2012, súd oznámil, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 23.10.2012 o zrušení konkurzu na majetok žalobcu po splnení konečného rozvrhu výťažku, nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2012.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 28.05.2013, zverejneným v OV č. 105/2013 dňa 03.06.2013, súd povolil oddlženie dlžníka - žalobcu a ustanovil správcu.

Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie § 3, 24, 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ďalej na § 95 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ďalej na § 158, 96 ods. 1 písm. g/ zákona o správe daní, ďalej na ustanovenie § 46, 168, 169, 199 zákona č. 7/2005 Z. z. o kunkurze a reštrukturalizácii.

Z judikatúry Najvyššieho súdu SR citoval rozsudok sp. zn. 4Sžf/24/2010: podľa § 95(nazvaný: „prihlasovanie daňových pohľadávok“) ods. 1 ôsmej časti zákona o správe daní, upravujúcej osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu na účely konkurzu sa za daňovú pohľadávku považuje zaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa zákona alebo osobitných predpisov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcie“) sa považuje za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť vyrubené správcom dane do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

Konajúce správne orgány v napadnutých rozhodnutiach iba stroho opisujú niektoré zákonné ustanovenia, ktoré upravujú daňové exekučné konanie (§ 91 daňového poriadku) bez toho, aby sa podrobne zaoberali žalobcom opísaným skutkovým stavom, resp. bez toho, aby sa náležite vyrovnali s jeho uvádzanými konkrétnymi tvrdeniami (najmä čo sa týka tvrdenia žalobcu, že daňové nedoplatky - úroky z omeškania sú uplatňované a vymáhané v rozpore so zákonom, nakoľko tieto mali byť prihlásené v súhrnnej prihláške daňového úradu do konkurzného konania vedeného Okresným súdom v Banskej Bystrici voči dlžníkovi L. N.. Žalobca je presvedčený, že v daňovom exekučnom konaní existuje, vzhľadom na ním uvádzané tvrdenie, osobitný dôvod na zastavenie daňového exekučného konania podľa § 96 ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku, na ktoré ustanovenie mal konajúci správny orgán z úradnej moci prihliadať. Vychádzajúc z doteraz uvedených skutočností a zákonných noriem, je v rozpore so zákonom a nespravodlivé, aby správca dane, úroky z omeškania, ktoré mal bezodkladne sám, v súlade s § 3 (ods. 1, 2, 3, 5) Daňového poriadku, vyrubiť ešte v rokoch 2005 až 2007, tieto účelovo vyruboval a vymáhal po zrušení konkurzu vedeného v roku 2015 na majetok žalobcu a zároveň pred povolením jeho oddlženia v roku 2013. Žalobca je presvedčený, že príslušný správca dane mal povinnosť tieto daňové nedoplatky vyrubovať a vymáhať bezodkladne v rokoch 2005 až 2007, v ktorom období mohli byť už vyrubené. Nakoľko vymáhané daňové nedoplatky - úroky z omeškania mohli byť vyrubené ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu (ešte dokonca za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. - § 95), žalobca je presvedčený, že vymáhané daňové nedoplatky mali byť prihlásené do konkurzu vyhlásenom na majetok žalobcu v roku 2012. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán mal na túto skutočnosť prihliadať. Nakoľko vymáhané úroky z omeškania v konkurze prihlásené neboli a mali byť, nemôžu byť ďalej vymáhané v daňovom exekučnom konaní, nakoľko na nich dopadá ustanovenie § 169 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia (žalobca je v skúšobnom období) môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Žalovaný a prvostupňový správny orgán mal na základe doteraz uvedeného sám z úradnej moci, aj bez osobitného návrhu žalobcu, exekučné konanie zastaviť z dôvodov podľa § 96 ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať. Ďalej žalobca ešte poznamenal, že podľa § 69 Daňového poriadku úroky z omeškania boli správcom dane dokonca vyrubené po zániku práva ich vyrubiť.

Rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgány vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali napadnuté rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že daňové nedoplatky vyrubené rozhodnutiami, z ktorých je zostavený výkaz daňových nedoplatkov, neboli prihlásené do konkurzu, nakoľko boli splatné po podaní prihlášky do konkurzu. Na základe uvedeného správca dane je oprávnený začať daňové exekučné konanie na daňové nedoplatky, ktoré vznikli po zrušení konkurzu na daňového dlžníka aj v čase oddlžovacieho konania. Správca dane má zákonom (§156 zákona č. 563/2009 Z. z., obdobne to platilo aj za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb.) stanovenú lehotu na vyrubenie úroku z omeškania, ktorú správca dane dodržal. Správca dane po daňovej kontrole vyrubil dodatočnými platobnými výmermi žalobcovi v roku 2008 rozdiel dane, ktorý žalobca včas nezaplatil. Od roku 2008 plynie 5-ročná zákonná lehota podľa § 156 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zo skutočností vyplývajúcich v tomto konaní ako aj z ustanovenia Daňového poriadku je zrejmé, že lehota na uloženie sankcie (úroku z omeškania) neuplynula a teda právo na vyrubenie úroku z omeškania správcom dane je opodstatnené. Keďže predmetný výkaz daňových nedoplatkov možno zostaviť len na základe daňových priznaní alebo právoplatným rozhodnutím, na základe podaného opravného prostriedku proti daňovej exekučnej výzve nie je možné skúmať základ a výšku ustáleného nedoplatku. Žalobca podal proti sporným rozhodnutiam o úroku z omeškania, úroku z omeškania č. 9610301/5/3568296/2012 zo dňa 30.11.2012, 9610301/5/3576025/2012 zo dňa 03.12.2012, 9610301/5/3580631/2012 zo dňa 03.12.2012, 9610301/5/3633654/2012 zo dňa 06.12.2012 odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací orgán rozhodnutím č. 1100301/1/108478/2013/6014 zo dňa 04.03.2013, č. 1100301/1/109089/2013/6014 zo dňa 04.03.2014, č. 1100301/1/109110/2013/6014 zo dňa 04.03.2013, č. 1100301/1/108461/2013/6014 zo dňa 04.03.2013, kde preveril výrub úroku a potvrdil konanie správcu dane.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

I. k námietke žalobcu, podľa ktorej úroky z omeškania sú uplatňované a vymáhané v rozpore so zákonom, nakoľko tieto mali byť prihlásené v súhrnnej prihláške daňového úradu do konkurzného konania vedeného Okresným súdom v Banskej Bystrici, dlžník L. N., nar. XX.XX.XXXX, Obchodný vestník č. 75/2012, súd uvádza:

Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len sankcie) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

Podľa § 95 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o reštrukturalizácie správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia. Podľa § 156 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 563/2009 Z. z. - Daňový poriadok, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň.

Podľa § 156 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. - Daňový poriadok, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty, podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 84 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z. z. daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správca dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schválené reštrukturalizačné plánu nemusí plniť alebo nemožno reštrukturalizáciu uspokojiť, rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

Podľa § 165 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

Všetky štyri rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania nadobudli právoplatnosť dňom 08.04.2013, predstavovali rozdiel dane v zmysle § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Správca dane po daňovej kontrole vyrubil dodatočnými platobnými výmermi žalobcovi v roku 2008 rozdiel dane, ktorý žalobca včas nezaplatil.

Od roku 2008 začala plynúť päťročná zákonná lehota, ktorú správny orgán dodržal, rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania sa stali právoplatnými dňom 08.04.2013. Výkaz daňových nedoplatkov možno zostaviť len na základe daňových priznaní alebo právoplatných rozhodnutí, preto nie je možné skúmať základ a výšku ustanoveného poplatku na základe podaného opravného prostriedku proti exekučnej výzve.

Sankčný úrok upravený v zákone č. 511/1992 Zb. (§ 35b), ako aj úrok z omeškania upravený Daňovým poriadkom (§ 156), majú povahu sankcie. Jedná sa o postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami konkrétnych právnych predpisov. V danom prípade boli sankcie uložené za porušenie zákonných povinností platiť daň. Svojou povahou sa jedná o správne sankcie. Uloženie predmetnej administratívnej sankcie, majúcej povahu peňažného plnenia (úroku z omeškania), sa sleduje účel vymáhania určitej procesnej povinnosti, a preto je aj aktom donucovacej povahy, t. j. má povinnosť prinútiť daňový subjekt, aby pravidlá vyžadované zákonom dodržiaval. Z dôvodovej správy k Odporúčaniu Výboru ministrov a Rady Európy č. R(91)1 o správnych sankciách vyplýva, že jedným z odvetví života spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje ukladanie sankcii, je neplnenie si daňových povinností. Niet pochýb o tom, že predmetné sankcie boli vyrubené žalobcovi za porušenie plnenia takýchto povinnosti. Odporúčanie č. R(91)1 upravuje zásady pri ukladaní správnych sankcií, pričom zásada č. 5 upravuje, že v každom začatom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu správnej sankcie, sa musí vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Podľa zásady č. 6 o správnom akte, ktorým sa ukladá sankcia, sa musia uviesť dôvody, na ktorých je sankcia založená. Podľa zásady č. 8 akt, ktorým sa ukladá správna sankcia, podlieha minimálne požiadavke kontroly zákonnosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným na základe zákona. Z dôvodovej správy k uvádzaným zásadám k odporúčaniu č. R(91)1 o správnych sankciách vyplýva, že potreba vyniesť rozhodnutie o sankcii, vyplýva z nevyhnutnosti zaručiť právnu istotu. Kým sa neprijme rozhodnutie, ktorým sa ukončí konanie o správnej sankcii a kým neuplynie premlčacia lehota, konanie zostalo otvorené a právna situácia zostala nevyjasnená. Navyše až prijatím rozhodnutia vzniká právo namietať proti konaniu alebo proti konečnému rozhodnutiu formou žaloby alebo sťažnosti. Uvedenému korešponduje aj ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosť alebo priznávať právo podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Sankčný úrok, resp. úrok z omeškania, ako sankcie podľa daňových predpisov, nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým. Jedná sa o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností, t. j. v danom prípade nezaplatenia dane vyrubenej dodatočnými platobnými výmermi žalobcovi v roku 2008. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká právo správcovi dane vyrubiť sankciu. S vyrubením sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka, ak by správca dane sankciu nevyrubil, pohľadávka na sankciu by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškania so zaplatením dane, resp. s neodvedením preddavku na daň v určených lehotách, poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb), ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t. j. jej vyrubenie v zmysle Daňového poriadku (§ 63 ods. 1, § 156 ods. 2).

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 11.04.2012 zverejneným v OV č. 75/2012 dňa 18.04.2012, súd vyhlásil na majetok žalobcu konkurz a ustanovil do funkcie správcu.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 23.10.2012 zverejneným v OV č. 209/2012 dňa 29.10.2012, súd zrušil konkurz na majetok žalobcu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 28.05.2013, zverejneným v OV č. 105/2013 dňa 03.06.2013, súd povolil oddlženie dlžníka - žalobcu a ustanovil správcu.

Rozhodnutia o vymeraní úrokov z omeškania sa stali právoplatné dňom 08.04.2013. V čase vyhlásenia konkurzu predmetnej pohľadávky - úroky z omeškania neexistovali, nemohli byť teda uplatnené v konkurznom konaní. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, podľa ktorej boli úroky z omeškania uplatňované v rozpore so zákonom.

Daňový poriadok správcovi dane ukladá povinnosť v taxatívne uvedených prípadoch vyrubiť úrok z omeškania. Zároveň ukladá lehotu, v akej tak môže urobiť. Súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, ale aj so zákonom č. 7/2005 Z. z., ak po začatí konkurzného konania (konkurz bol vyhlásený dňa 11.04.2012, zverejnený v OV č. 75/2012 dňa 18.04.2012) vyrubil Daňový úrad v Banskej Bystrici (správca dane) rozhodnutím zo dňa 30.11.2012 a ďalšími troma rozhodnutiami zo dňa 03.12.2012 úrok z omeškania, rozhodnutia sa stali právoplatnými dňom 08.04.2013, pretože proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli potvrdené rozhodnutiami druhostupňového správneho orgánu - žalovaným.

II. Pokiaľ ide o druhú námietku žalobcu, podľa ktorej pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanoveným zákonom, považuje súd za dôvodnú.

Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota naproti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobnej doby neplynie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zrušením konkurzu neuspokojené pohľadávky veriteľov nezanikajú. Zákon však poskytuje dlžníkovi právnu ochranu pred veriteľmi „pri starých záväzkoch“. Počas skúšobného obdobia sa nemôže začať konanie o výkon rozhodnutia ani exekučné konanie pri pohľadávkach, ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní. V záujme toho, aby pohľadávky veriteľov sa nepremlčali, zákon o konkurze ustanovuje, že počas skúšobného obdobie proti veriteľom neplynie. V predmetnom prípade vydal dňa 15.05.2013 Daňový úrad v V. Bystrici výkaz daňových nedoplatkov. Dňa 29.07.2015 vydal oznámenie o začatí daňového exekučného konania. Dňa 29.07.2015 bolo vydané rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 20586456/2015, podľa ktorého začína dňom vydania tohto rozhodnutia daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 10 027,00 Eur, exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9610301/5/1921086/2013/MasZ zostavený správcom dane z evidencii dani daňového dlžníka ku dňu 15.05.2016 vo výške 10 027,00 Eur. Správca dane mal vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy daňového dlžníka, daňovým dlžníkom bol L. N., bytom V. č. XXX.

Je nesporné, že konkurz bol zrušený uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 23.10.2012 zverejneným v OV č. 209/2012 dňa 29.10.2012.

Podľa § 168 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však v 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/7/2012 zo dňa 28.05.2013 zverejneným v OV č. 105/2013 dňa 03.06.2013, súd povolil oddlženie dlžníka - žalobcu a ustanovil správcu.

Správny orgán začal exekučné daňové konanie dňom 29.07.2015, t. j. v trojročnej skúšobnej dobe, exekučné konanie bolo začaté v rozpore s § 169 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správny orgán nesprávne postupoval, keď začal takéto konanie v skúšobnej dobe, zo strany prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu - žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd podľa § 250k ods. 1 priznal žalobcovi náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú:

A. Tarifná odmena: 25.01.2016 § prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 143,00 Eur (§ 13a, ods. 1, písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) § režijný paušál 8,58 Eur

08.02.2016 § písomné podanie na súd - Žaloba 143,00 Eur (§ 13a, ods. 1, písm. c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) § režijný paušál 8,58 Eur

13.04.2016 § účasť na konaní pred súdom - pojednávanie na KS BB 143,00 Eur (§ 13a, ods. 1, písm. d/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) § režijný paušál 8,58 Eur Spolu tarifná odmena bez DPH 454,74 Eur

B. Trovy: Hotové výdavky (cestovné a náhrada za stratu času) 13.04.2016 § náhrada za stratu času cestovaním ZV - KS BB a späť 28,60 Eur /trvanie cesty: 2 začaté polhodiny/ 2 x 14,30 Eur za každú aj začatú polhodinu § náhrada cestovný výdavkov za cestu ZV - KS BB a späť 10,90 Eur Spolu hotové výdavky bez DPH (cestovné a náhrada za stratu času) 39,50 Eur Spolu: tarifná odmena a hotové výdavky bez DPH 494,24 Eur § 20 % DPH 98,85 Eur Spolu: tarifná odmena a hotové výdavky vrátane DPH 593,09 Eur



C. Trovy: Súdne poplatky § súdny poplatok za podanie návrhu na začatie súdneho konania 70,00 Eur (v zmysle ust. § 15, písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.)

Pri priznávaní trov advokátskeho zastupovania vychádzal súd zo základnej sadzby tarifnej odmeny, za jeden úkon právnej služby v zmysle ust. § 11 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov predstavuje 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p., čo pre rok 2016 predstavuje sumu 143,00 Eur a režijný paušál 8,58 Eur.

V zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí advokátovi za deň 13.04.2016 (cesta na pojednávanie zo Zvolena na Krajský súd v Banskej Bystrici a späť) náhrada za stratu času, ktorá predstavuje 1/60 výpočtového základu za rok 2016, čo je suma 14,30 Eur , za dve začaté polhodiny to činí 28,60 Eur.

Podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky patrí zástupcovi žalobcu aj náhrada výdavkov za cestovné, ktoré vznikli v súvislosti s pojednávaním dňa 13.04.2016, za cestu Zvolen - Krajský súd Banská Bystrica a späť, jedna cesta Zvolen Banská Bystrica má 23 km. Na cestu bolo použité osobné motorové vozidlo Subaru Impreza 2,0 Diesel XV s evidenčným číslom K. XXX Y., ktorého spotreba paliva je 5,8 l/100km, do ktorého sa tankuje palivo Diesel, suma základnej náhrady za 1 km jazdy je 0,18 Eur, priemerná cena paliva na deň 13.04.2016 bola použitá cena paliva v týždni od 11.04.2016 do 17.04.2016 v sume 0,974 Eur/l. Náhrada za cestovné za cestu Zvolen Banská Bystrica bola vyčíslená v konečnej sume 10,90 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.