KSBB/23S/12/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200150 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200150.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnych veciach žalobcu: Lekáreň EUROPEA, s.r.o., Na troskách 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 693 723, zast. ATTORNEYS GROUP, s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.1100307/1/552010/2013/5257, č. 1100307/1/551998/2013/5257, č. 1100307/1/551980/2013/5257, č. 1100307/1/551970/2013/5257, č. 1100307/1/551957/2013/5257, č. 1100307/1/551808/2013/2206, č. 1100307/1/551347/2013/13997, č. 1100307/1/550533/2013/13977, č. 110307/1/552175/2013/13997, č. 1100307/1/551438/2013/13997, č. 1100307/1/551695/2013/13997, 1100307/1/552079/2013/13997, všetky zo dňa 18.11.2013, takto

rozhodol:

I./ Krajský súd žaloby žalobcu zamieta.

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím č. 1100307/1/552010/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563132/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 627,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2010.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/12/2014.

Druhým rozhodnutím č. 1100307/1/551998/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563049/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 1140,- Eur.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/13/2014.

Tretím rozhodnutím č. 1100307/1/551980/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/3562929/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 3895 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2010 a zároveň bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 10 178,38 Eur na sumu 6 283,38 Eur.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na Krajskom súde pod sp. zn. 23S/14/2014.

Štvrtým rozhodnutím č. 1100307/1/551970/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3562796/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 3895,- Eur, nebol mu zároveň priznaný nadmerný odpočet v sume 2 670,67 Eur a bola mu vyrubená vlastná daňová povinnosť vo výške 1 224,33 Eur.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/15/2014.

Piatym rozhodnutím žalovaný č. 1100307/1/551957/2013/5257 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3562731/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 vo výške 3 895,- Eur, zároveň žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet vo výške 264,90 Eur a bola mu vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 3 630,10 Eur.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/16/2014.

Šiestym rozhodnutím č. 1100307/1/551808/2013/2206 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3537857/2013/Myt zo dňa 23.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 34 211,28 a zároveň nebola uznaná daňová strata v sume 12 881,08 Eur.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde po sp. zn. 23S/17/2014.

Siedmym rozhodnutím č. 1100307/1/551347/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563256/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 vo výške 3 815,97 Eur, zároveň mu bol znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 zo sumy 8 894,40 Eur na sumu 5 078,43 Eur.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na Krajskom súde pod sp. zn. 23S/18/2014.

?smym rozhodnutím č. 1100307/1/550533/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563213/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 1 482,- Eur a znížený nadmerný odpočet zo sumy 4 629,97 Eur na sumu 3 147,97 Eur.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/19/2014.

Deviatym rozhodnutím č. 1100307/1/552175/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563177/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 vo výške 1 491,50 Eur a zároveň bol znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010 zo sumy 4 838,09 Eur na sumu 3 346,59 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/20/2014.

Desiatym rozhodnutím č. 1100307/1/551438/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563309/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 3 933,- Eur za zdaňovacie obdobie október 2010.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/21/2014.

Jedenástym rozhodnutím č. 1100307/1/551695/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563357/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 4 031,80 Eur za zdaňovacie obdobie november 2010.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/22/2014.

Dvanástym rozhodnutím č. 1100307/1/552079/2013/13997 zo dňa 18.11.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3563423/2013/KosA zo dňa 25.07.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 vo výške 2 650,50 Eur.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/23/2014.

V odôvodnení všetkých rozhodnutí žalovaný poukázal na zistený skutkový stav správcom dane, ktorý bol v podstate zhodný v prípade dane z príjmov, ako aj v prípade dane z pridanej hodnoty. Všetky rozhodnutia boli vydané na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za rok 2010 a dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, marec až december 2010 o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9601401/5/1663150/2013/Mit dňa 30.04.2013. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v roku 2010 uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa C & C GROUP, s.r.o., Banská Bystrica. Všetky faktúry boli vystavené na základe zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a sprostredkovateľom - C & C Group zo dňa 05.10.2009 a dodatkov č. 1 až 11. Predmetom zmluvy bolo vyhľadanie a sprostredkovanie obchodných partnerov - tretie osoby, ktoré majú záujem dodávať bližšie špecifikované lieky. Jednalo sa o: faktúru č. 20100129 zo dňa 29.01.2010 na sumu 20 500,- Eur, DPH 3 895,- Eur, faktúru č. 20100226 zo dňa 26.02.2010 na sumu 25 000,- Eur, DPH 3895,- EUR, faktúra č. 20100323 zo dňa 31.03.2010 na sumu 20 500,- Eur, DPH 3895,- EUR, faktúru č. 20100430 zo dňa 30.04.2010 na sumu 20 500,- Eur, DPH 3895,- EUR, faktúru č. 20100531 zo dňa 31.05.2010 na sumu 6 000,- Eur, DPH 1 140,- Eur, faktúru č. 20100630 zo dňa 30.06.2010 na sumu 3 300,- Eur, DPH 627,- Eur, faktúru č. 20100730 zo dňa 30.07.2010 na sumu 7 850,- Eur, DPH 1491,50 Eur, faktúru č. 20100831 zo dňa 31.08.2010 na sumu 7 800,- Eur, DPH 1 482 Eur, faktúru č. 20100930 zo dňa 30.09.2010 na sumu 20 084,03 Eur, DPH 3 815,97 Eur, faktúru č. 20101029 zo dňa 29.10.2010 na sumu 20 700,- Eur, DPH 3 933 Eur, faktúru č. 20101130 zo dňa 30.11.2010 na sumu 21 220,- Eur, DPH 4 031,80 Eur, faktúru č. 20101230 zo dňa 30.12.2010 na sumu 13 950,- Eur, DPH 2 650,50 Eur.

Jednotlivé sumy vo faktúrach predstavovali odmenu za sprostredkovanie (províziu) na základe dohody o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o. podľa § 642 Obchodného zákonníka dňa 05.10.2009. Žalovaný (správca dane) neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr v roku 2010, pretože z vykonaného dokazovanie nevyplynulo, že službu sprostredkovania poskytla spoločnosť C & c GROUP, s.r.o. Taktiež neuznal žalobcovi ako daňové výdavky (rozhodnutím vo veci dane z príjmov) v roku 2010 (okrem iných výdavkov, ktoré neboli predmetom sporu) sumu 187 404,03 Eur, predstavujúcu odmenu za sprostredkovanie zaúčtovanú do nákladov na základe vyššie uvedených dodávateľských faktúr od spoločnosti C & C GROUP, s.r.o., vystavených na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 05.10.2009. Podľa zistení správcu dane pri uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní, jej dodatkov, ako aj pri obchodných rokovaniach, ktorých predmetom bolo zhodnotenie naplnenia predmetu zmluvy o sprostredkovaní, obidve zúčastnené strany zastupovala, konala a podpisovala za ne jediná konateľka obidvoch spoločností, tá istá fyzická osoba - U. C..

Žalovaný v rozhodnutí popísal podrobne vykonané dokazovanie správcom dane. Jednalo sa najmä o: 1.) Výpoveď konateľky žalobcu (zároveň aj konateľka sprostredkovateľskej spoločnosti C & C GROUP, s.r.o.) U. C. dňa 03.07.2012 a 11.07.2012, ktorá uviedla, že činnosť sprostredkovateľa spočívala vo vyhľadaní obchodných partnerov - lekární, ktorí boli schopní dodať požadované množstvo presne určených liekov, s tým, že išlo o špeciálne lieky, ktoré boli následne predané a fakturované spoločnosti ARTMED, s.r.o., Banská Bystrica, bez písomného zmluvného vzťahu. Spoločnosť ARTMED jej vopred oznámila koľko z ktorého lieku budú potrebovať a ona na základe ich informácie oslovila potencionálnych obchodných partnerov. Sprostredkovanie vykonávala cez známych, lekárne oslovovala ako konateľka sprostredkovateľskej spoločnosti, niekedy ako osoba U. C. a niektoré kontakty sprostredkoval jej Partner I. Y.. 2.) Vyjadrenie konateľky žalobcu a sprostredkovateľskej spoločnosti zo dňa 01.02.2013, v ktorom na otázku prečo konala s dodávateľmi cez sprostredkovateľa a nie priamo uviedla, že sa riadila a konala na základe rozhodnutia z mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 02.10.2009 na podnet spoločníka žalobcu CHAMOMILLA, s.r.o. s tým, že sa vzájomne dohodli na sprostredkovateľovi na dodávku liekov - spoločnosti C & C GROUP, s.r.o. 3.) Zápisnica z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 02.10.2009 - bod 4 programu, kde je uvedený návrh spoločníka na určenie kritérií pre výber sprostredkovateľa ale bez menovitého určenia spoločnosti, ktorá by mala činnosť sprostredkovateľa vykonávať. Predmetná zápisnica spolu s prezenčnou listinou boli podpísané iba U. C., podpis zástupcu spoločníka D. R. chýba. 4.) Zápisnica z miestneho zisťovania u spoločnosti C & C GROUP, s.r.o. zo dňa 31.10.2012. Pri miestnom zisťovaní bolo zistené z predloženého účtovníctva za rok 2010, že hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti bolo prevádzkovanie kaviarne v Bratislave, spoločnosť zamestnávala pracovníkov len v profesii čašník a prevádzkar. I. Y. nebol zamestnancom spoločnosti, ani mu nebola vyplácaná žiadna finančná odmena, v účtovníctve sú zaúčtované tržby za sprostredkovateľskú činnosť len pre daňový subjekt Lekáreň EUROPEA, s.r.o. a nie sú zaúčtované žiadne daňové výdavky, ktoré by súviseli s vykonávaním sprostredkovania. 5.) Miestne zisťovanie prostredníctvom dožiadaní u miestne príslušných správcov dane dodávateľov liekov - lekární, kde boli preverované obchodné operácie súvisiace so žalobcom, spôsob realizácie dodávok tovaru, priebeh dohodnutia obchodných vzťahov. Zo zisťovaní u celkom 18 preverovaných spoločností potvrdili 3 spoločnosti sprostredkovanie dodávok tovaru spoločnosťou C & C GROUP, za ktorú podľa vyjadrení konateľov spoločností jednali U. C. a pán Y.. Pri ústnom pojednávaní však neboli predložené dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Jednalo sa o spoločnosti PETRA - FARM, s.r.o., TS Palma, s.r.o., TS Prior, s.r.o., ktorých konateľmi sú I.. C. Q. a S. Q., ktorí boli v čase realizácie obchodov taktiež konateľmi spoločnosti ARTMED, s.r.o., t.j. jediného odberateľa špecifikovaných liekov. V troch spoločnostiach (Centrum - Pharm, s.r.o., MAX, Pharm, s.r.o, SALUX - SR, a.s. nebolo možné vykonať preverovanie, nakoľko spoločnosti nemajú štatutárny orgán a tieto spoločnosti nepodali podľa zistenia správcu dane za zdaňovacie obdobie roku 2010 daňové priznanie. U ostatných dvanástich preverovaných spoločností (AURUM B.B., s.r.o., AVES, s.r.o., W. C. HERBANA, spoločnosť Lekáreň Krásno, s.r.o., spoločnosť Lekáreň MARTIN, s.r.o, spoločnosť Lekáreň pri nemocnici Čadca, s.r.o., spoločnosť Lekáreň TERNO, s.r.o., spoločnosť Medikament, spol. s r.o., spoločnosť Nuomo, s.r.o., spoločnosť RETIA, a.s., spoločnosť SEVER, s.r.o., spoločnosť SEVERÍN, s.r.o.) nebolo potvrdené konanie so spoločnosťou C & C GROUP, pričom konatelia týchto spoločností uviedli, že spoločnosť C & C GROUP nepoznajú ako osoby s ktorými jednali pre dohodnutie dodávky liekov uviedli U. C. a prípadne aj I. Y.. 6.) Výpoveď I. Y. dňa 29.01.2013. I. Y. zápisnične potvrdil, že oslovoval v roku 2010 lekárne s požiadavkou o dodávanie liekov pre daňový subjekt žalobcu. Túto činnosť vykonával ako výpomoc konateľke žalobcu z dôvodu jej tehotenstva ako partner, keďže v minulosti (od 01.11.2006 do 17.01.2008) bol spoločníkom a konateľom žalobcu, pričom aj od 10.02.2012 je spolumajiteľom žalobcu. Kontakty na dodávateľov získal z farmaceutických stretnutí. Správca dane zistil, že I. Y. nebol v roku 2010 zamestnancom žalobcu ani spoločnosti C & C GROUP. 7.) Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 22.02.2013, na ktorom došlo k oboznámeniu žalobcu s priebehom daňovej kontroly. 8.) Ústne pojednávanie u žalobcu dňa 30.04.2013, na ktorom žalobca predložil zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi spoločnosť C & C GROUP, s.r.o. a I. Y. dňa 12.10.2009 a splnomocnenie zo dňa 12.10.2009 udelené spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o. pre splnomocnenca I. Y. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktorých následkom je uzatvorenie zmlúv na dodanie liekov pre žalobcu. 9.) Zápisnica z ústneho pojednávania v inej daňovej veci zo dňa 28.09.2010, kde uviedla ohľadne konania I. Y., že v tom období mala ťažké tehotenstvo a nemohla uskutočňovať obchody. Ide o jej partnera, ktorý viedol obchodné rokovania namiesto nej. Nekonal na základe písomnej zmluvy. 10.) Zápisnica z iného daňového konania zo dňa 20.10.2010 s I. Y., ktorý na otázku, či mal uzatvorenú zmluvu so sprostredkovateľskou spoločnosťou a či ho táto spoločnosť poverila na základe písomného povolenia uviedol, že túto činnosť vykonával z dôvodu, že konateľka U. C. je jeho priateľkou a bola v tom čase na rizikovom tehotenstve, a že nekonal na základe zmluvy.

Žalovaný ako aj správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie, pričom poukázal aj na to, že žalobca okrem dodávateľských faktúr a zmluvy o sprostredkovaní predložil v priebehu daňovej kontroly oznámenia zo dňa 19.01., 06.04., 08.06., 05.07., 02.08., 11.10., 04.11., 07.12.2010, z ktorých vyplýva, že sprostredkovateľ vyhľadal potencionálnych obchodných partnerov a v prípade záujmu dohodne stretnutie. Predložil ďalej zápisy z obchodných rokovaní medzi obidvomi zmluvnými stranami za ktoré však konala U. C. ako jediná konateľka obidvoch spoločností. Z obsahu predložených dodávateľských faktúr a ich znenia však podľa žalovaného nie je zrejmá žiadna bližšia špecifikácia predmetu sprostredkovania, prípadne odkaz na iné doklady (napríklad dodacie listy), ktoré by preukazovali dodanie sprostredkovaného tovaru. Rovnako z listinných dôkazov - oznámenia a zápisov z obchodných rokovaní nevyplýva, či a kedy došlo ku kontaktu obchodných partnerov, kto konal za sprostredkovateľskú spoločnosť a či bol naplnený objem dodaného tovaru na základe činnosti sprostredkovateľa. V rámci šetrenia nebolo podľa žalovaného preukázané, že konateľka žalobca U. C. nerealizovala obchody s tretími osobami priamo, bez potreby sprostredkovania týchto obchodov. Len samotný fakt disponovania faktúrou, ktorá obsahuje náležitosti vyžadované platnou legislatívou nemôže byť považovaný za vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu. Za predpokladu, že by sprostredkovateľ reálne vykonával, resp. vyvíjal činnosť smerujúcu k získavaniu klientov, mal si žalobca zabezpečiť také doklady, ktorými by činnosť sprostredkovateľa jednoznačne preukázal. V danom prípade sa podľa žalovaného nepreukázala existencia materiálneho plnenia, t.j. prijatie služby sprostredkovania. Na to aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť podľa žalovaného splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve, alebo zaevidovania v evidencii príjmov a výdavkov aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. Pokiaľ nie je preukázané, že boli splnené uvedené hmotnoprávne podmienky, nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov len samotná existencia dokladov aké predložil žalobca (faktúra, zmluva s dodatkami, oznámenia a zápisy z obchodných rokovaní). Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadne listinné alebo iné dôkazy (napríklad zmluvy o budúcej zmluve, zápisy z rokovaní, emailovú korešpondenciu, cestovné náhrady, prípadne iné podporné dôkazy), ktoré by preukazovali činnosť sprostredkovateľa. Hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti sprostredkovateľa bolo prevádzkovanie kaviarne v Bratislave, v súvislosti s ktorou činnosťou zamestnávala spoločnosť iba pracovníkov v profesii čašník a prevádzkar. Z predloženého účtovníctva sprostredkovateľskej spoločnosti sa nepreukázalo, že by jej vznikli náklady v súvislosti so sprostredkovaním (napríklad cestovné náklady, telefónne poplatky, mzdové náklady, prípadne iné), hoci sa zmluvné strany dohodli na sprostredkovaní bez nároku na náhradu nákladov, čím sa nepreukázalo, v čom spočívala činnosť sprostredkovateľa. Podľa žalovaného konateľka žalobcu U. C. mala informácie o činnosti lekárne, obehu a potrebe liekov, t.j. informácie, ktoré sú úzko špecializované, verejnosti nedostupné a získavané hlavne na odborných seminároch a nie však U. C. ako konateľka sprostredkovateľskej spoločnosti prevádzkujúcej kaviareň. Ohľadne zmluvy o spolupráci sporostredkovateľskej spoločnosti s I. Y. zo dňa 12.10.2009 žalovaný uviedol, že táto zmluva nebola predložená pri žiadnom predchádzajúcom pojednávaní a taktiež ani splnomocnenie pre I. Y. zo dňa 12.10.2009. Žalovaný poukázal na to, že konateľka spoločnosti C & C GROUP U. C., ako aj I. Y. v priebehu iných konaní tvrdili, že I. Y. nekonal na základe žiadnej zmluvy a že svoju činnosť vykonával len z dôvodu tehotenstva svojej partnerky U. C.. Plnomocenstvo taktiež nebolo notársky overené, ktoré overenie by mohlo byť relevantným dôkazom o tom, že bolo vydané v čase reálneho uskutočňovania činnosti sprostredkovateľa. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že uvedené dokumenty je možné považovať za dodatočne účelovo spísané. V súvislosti so zápisnicou z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 02.10.2009, ktorá nebola podpísaná zástupcom spoločníka spoločnosti CHAMOMILLA, s.r.o. D. R. žalovaný uviedol, že ani prípadné vypočutie D. R. by nemohlo mať vplyv na zistený skutkový stav veci, pretože z vyjadrení žalobcu zo dňa 01.02.2013 vyplýva, že sa riadil a konal na základe rozhodnutia z mimoriadneho valného zhromaždenia na podnet spoločníka žalobcu - spoločnosti CHAMOMILLA, s.r.o., kde sa vzájomne dohodli na sprostredkovateľovi na dodávku liekov a to spoločnosti C & C GROUP, s.r.o., pričom ale v predmetnej zápisnici nie je menovité určenie spoločnosti, ktorá by mala činnosť sprostredkovateľa vykonávať a zápisnica ani nie je účastníkmi podpísaná. Skutočnosť, že zápisnica nebola podpísaná je porušením § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiam žalovaného samostatné žaloby, ktorými sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a žiadal veci vrátiť na ďalšie konanie. Všetky žaloby (aj žaloba týkajúca sa rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2010) obsahovali v podstate rovnaké námietky, ktoré vychádzali zároveň aj z námietok odvolacích proti prvostupňovým rozhodnutiam. Žalobca vytýkal správcovi dane, že vychádzal z nesprávneho výkladu zákona o správe daní a poplatkov týkajúceho sa rozloženia dôkazného bremena. Podľa žalobcu z ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu (rozsudok č.k. 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR 5 Afs/131/2004). Poukázal aj na výsledok daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010, ktorá začala 19.05.2010. Počas tejto daňovej kontroly neboli správcom dane žiadnym spôsobom spochybnené odpočty DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti C & C GROUP a správca dane uznal žalobcovi právo na odpočítanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2010. Podľa žalobca správca dane v predmetných prípadoch za identických skutkových okolností v rámci dvoch rôznych daňových konaní posúdil okolnosti sprostredkovania odlišne. Žalobca vytýkal žalovanému aj nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie, nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Ďalej podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutia absentujú úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých správca dane rozhodol. Konkrétne v žalobe: 1.) poukázal na skutočnosť, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti C & C GROUP vyplýva, že táto spoločnosť má sprostredkovateľskú činnosť zapísanú ako jeden z predmetov podnikania. To že sa táto spoločnosť v prevažnej miere zaoberá prevádzkovaním kaviarne v Bratislave neznamená, že popri svojej podnikateľskej aktivite nemôže vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu. Správca dane a rovnako aj žalovaný si nemôže negatívne vykladať ani to, že pani C. ako konateľka spoločnosti C & C GROUP, s.r.o., ako aj pán Y. využili skúsenosti a kontakty, ktoré nadobudli ako štatutárny zástupcovia daňového subjektu. 2.) Nesúhlasil s názorom žalovaného, že splnomocnenie pre pána Y. nemá preukaznú hodnotu, keď tvrdil, že váha, resp. reálnosť predložených dôkazov nemôže byť posudzovaná podľa toho, či boli tieto dôkazy predložené na začiatku daňovej kontroly alebo neskôr a pre rozhodnutie vo veci nepostačujú len pochybnosti správcu dane a žalovaného. 3.) Uviedol aj to, že bol potrebný výsluch D. R. vtedajšieho zástupcu spoločnosti CHAMOMILLA s tým, že iba na základe výsluchu D. R. by správca dane mohol zistiť, prečo tento predmetnú zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia nepodpísal. V žalobe 23S/17/2014 naviac uviedol, že Š. R. sa valného zhromaždenia zúčastnil a zápisnicu aj podpísal avšak správcovi dane bola omylom predložená zápisnica, kde podpis chýbal. V závere žaloby uviedol, že poukazuje na svoje predošlé vyjadrenia vo veci, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

Na pojednávaní žalobca k spojeniu veci skonštatoval, že rozhodnutia sú totožné a vychádzali z jednej daňovej kontroly. Ďalej skonštatoval, že rovnaké sú aj žaloby, a aj žaloba vo veci dani z príjmov sa podobá ostatným žalobám. Zotrvával na dôvodoch uvedených v žalobách. Na otázku súdu aký hospodársky cieľ malo uzavretie zmluvy o sprostredkovaní uviedol, že pokiaľ ide o spoločnosť žalobcu, táto mala niekoľko spoločníkov, a to pani C. + spoločnosť CHAMOMILLA, s.r.o. V spoločnosti CHAMOMILLA boli viacerí spoločníci. Pokiaľ ide o činnosť pani C., tak v spoločnosti C & C GROUP, s.r.o. sa jej podarilo sprostredkovať viacero druhov liekov. Túto jej činnosť bolo potrebné nejakým spôsobom zhodnotiť tak, aby zhodnotenie nešlo len na žalobcu a za tým účelom bola uzavretá aj dohoda spoločnosti C & C GROUP so spoločnosťou žalobcu. Pani C. zabezpečila od dodávateľa väčšie množstvo liekov a toto väčšie množstvo liekov bolo dodané spoločnosti ARTMED. V súvislosti s touto jej činnosťou ako sprostredkovateľky bolo potrebné zhodnotiť jej činnosť a vzhľadom k tomu sa potom aj stanovila provízia dohodou. Pokiaľ ide o sprostredkovateľku pani C., táto potrebovala sústrediť väčší záujem od viacerých lekární, a preto oslovovala za tým účelom aj viacero lekární. I. Y. nebol podnikateľom, pričom zmluva o spolupráci bola uzavretá podľa režimu obchodného zákonníka. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám zotrvával v celom rozsahu na dôvodoch žalobami napadnutých rozhodnutím s tým, že žalobca v žalobách uviedol identické námietky s námietkami obsiahnutými v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane, s ktorými námietkami sa žalovaný podrobne vysporiadal. K námietke rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca dane nevyžadoval od daňového subjektu preukázanie všetkých skutočností, ale len tých, ktoré sú nevyhnutné na čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu a rovnako tých, ktoré majú vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Argumentáciu žalobcu rozsudkami Najvyššieho súdu SR a ČR uvedenými v žalobe považoval za nedôvodnú. K rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/1/2011, ktorý poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 5Sažf 51/2009 žalovaný uviedol, že tento sa týka vyčerpania dôkazného bremena v súvislosti s existenciou a preukázaním materiálneho plnenia, teda priamej preukázateľnej dodávky tovaru. Rozsudok č.k. 6Sžf/10/2012 týkajúci sa rozloženia dôkazného bremena zase poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/1/2011. V daných prípadoch však podľa žalovaného žalobca existenciu materiálneho plnenia, teda skutočného poskytnutia služieb deklarovaných spornými faktúrami nijakým spôsobom nepreukázal, považoval žalovaný túto námietku za bezpredmetnú. Vo vyjadrení k žalobe 23S/17/2014 (daň z príjmu) žalovaný uviedol, že rozhodujúce pre posúdenie sporného výdavku bola skutočnosť, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o jej reálnom uskutočnení. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na ňom spočívalo v daňovom konaní.

K porovnaniu výsledkov záverov daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za obdobie február 2010 žalovaný uviedol, že výsledky tejto kontroly neboli obsahom napadnutého rozhodnutia, a preto sa nemôže zaoberať námietkami, ktoré proti nim smerujú, pričom je však možné na základe kontrolných zistení počas vykonávania ročnej daňovej kontroly u žalobcu vykonať opätovne kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevysporiadaní sa s námietkami žalobcu a tieto námietky považoval z a nedôvodné s tým, že sa zaoberal každou jeho podanou námietkou a svoje vyjadrenia vyčerpávajúcim spôsobom opísal a vyhodnotil v protokole, ako aj v rozhodnutiach. K záverom dospel na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania, v priebehu ktorého si zabezpečil dostatok dôkazných prostriedkov, relevantných pre vydanie rozhodnutia. V daňovom konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko čo v konaní vyšlo najavo.

Krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil v rámci pojednávania dňa 11.06.2014 na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 23S/12/201423S/23/2014 z dôvodu, že ide o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a skutkove spolu súvisia s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 23S/12/2014.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a po preskúmaní vecí a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutia, ako aj postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žaloby v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.11.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.07.2013, ktorým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 34 211,28 Eur a nebola mu uznaná daňová strata v sume 12 881,08 Eur. Taktiež predmetom preskúmania bolo ďalších 11 rozhodnutí žalovaného zo dňa 18.11.2013, ktorými žalovaný potvrdil 11 rozhodnutí správcu dane zo dňa 25.07. 2013, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (určený rozdiel DPH, znížený nadmerný odpočet DPH) za obdobie mesiacov január, marec až december 2010 a nebol mu priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalovaný neuznal žalobcovi okrem iných výdavkov výdavky zaúčtované do nákladov na ťarchu účtu 518-00 (celkom sumu 187 404,03 Eur) z dodávateľských faktúr od spoločnosti C & C GROUP, s.r.o. vystavené v dňoch 29.01.2010, 26.02.2010, 31.03.2010, 30.04.2010, 31.05.2010, 30.06.2010, 30.07.2010, 31.08.2010, 30.09.2010, 29.10.2010, 30.11.2010 a 30.12.2010. Tieto dodávateľské faktúry boli vystavené na základe zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a sprostredkovateľom - spoločnosť C & C GROUP, s.r.o. dňa 05.10.2009 a jej dodatkom 1. až 11. Sumy uvedené vo faktúrach predstavovali odmenu (províziu) za sprostredkovateľskú činnosť, ktorá vyplynula z predmetu zmluvy o sprostredkovaní. Z predmetných faktúr (čísla faktúr, výška odmeny, výška DPH a dátumy sú uvedené vyššie v odôvodnení rozhodnutia) si žalobca uplatnil aj odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a to za každý mesiac roku 2010 osobitne. V preskúmavaných veciach bola riešená otázka odpočítania DPH na základe dodávateľských faktúr za obdobie január, marec až december 2010.

Dôvodom na vydanie všetkých vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného (ako vo veci odpočítania DPH, tak aj vo veci dani z príjmu) boli výsledky zistenia daňovej kontroly, ktoré boli obsahom protokolu zo dňa 30.04.2013. Vykonanou daňovou kontrolou a dokazovaním v daňovom konaní bola spochybnená existencia materiálneho plnenia zo zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o., dňa 05.10.2009, a preto žalovaný (správca dane) neuznal odmenu za sprostredkovateľskú činnosť ako výdavok v roku 2010 a neuznal ani odpočet DPH z 11-tich faktúr, kde bola vyčíslená odmena za sprostredkovanie v jednotlivých mesiacoch (január, marec až december 2010).

Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 až 4 citovaného zákona, (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly.

Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení v rozhodnom období, (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Súd po preskúmaní vecí zastáva rovnaké stanovisko ako daňové orgány, a to, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. a rovnako neboli splnené podmienky pre zaúčtovanie výdavkov predstavujúcich odmenu za sprostredkovanie od spoločnosti C & C GROUP, s.r.o. v roku 2010 do nákladov spoločnosti žalobcu.

Súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že v konaniach nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia, t.j., že nebola preukázaná skutočná služba sprostredkovania dodávky liekov cez spoločnosť C & C GROUP, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu, a to napriek rozsiahlemu dokazovaniu správcu dane (popísané vyššie v odôvodnení). Preukázaná bola iba existencia zmluvy o sprostredkovaní medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou C & C GROUP a existencia fakturácií. Žalobca nepreukázal vecnú súvislosť (účelnosť) vynaložených výdavkov vo forme odmien za sprostredkovanie (provízií), keď nepredložil dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázal činnosť sprostredkovania.

Z obsahu správneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca ako záujemca o sprostredkovanie, zastúpený konateľkou U. C. uzavrel dňa 05.10.2009 so spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o. ako sprostredkovateľom v zastúpení U. C. konateľkou zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. obchodného zákonníka. Podľa čl. 1 zmluvy o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že pre záujemcu, za zmluvne dohodnutú cenu - províziu vyhľadá a sprostredkuje obchodných partnerov - tretie osoby, ktorí majú záujem dodávať bližšie špecifikované lieky: M., X., W., G. XXX. Sprostredkovateľ sa ďalej zaväzuje oznamovať záujemcovi všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie záujemcu uzavrieť zmluvný vzťah s treťou osobou písomne, telefonicky, poštou alebo inými telekomunikačnými prostriedkami. V čl. I. bod 3 zmluvy o sprostredkovaní sa záujemca zaviazal, že poskytne sprostredkovateľovi všetky potrebné doklady, písomnosti a listiny na splnenie činností na splnenie činností sprostredkovateľa, taktiež poskytne potrebnú súčinnosť a zaplatí sprostredkovateľovi zmluvne dohodnutú odmenu - províziu za sprostredkovanie zmluvného vzťahu medzi záujemcom a treťou osobou. V bode II. boli dohodnuté podmienky pre vyčíslenie odmeny s tým, že podkladom pre úhradu provízie bude uzavretie zmluvného vzťahu medzi záujemcom a treťou sobou, plnenie tohto zmluvného vzťahu v prospech záujemcu a vyhodnotenie výsledkov zmluvného vzťahu po vzájomnej dohode. Žalovaný zistil, že spoločnosť sprostredkovateľa C & C GROUP mala jediného konateľa, a to U. C., ktorá bola zároveň aj konateľka spoločnosti žalobcu. Preverovaním u lekární, ktoré dodávali špeciálne lieky žalobcovi, ktoré dodávky mala sprostredkovať pre žalobcu spoločnosť C & C GROUP, s.r.o., nebolo vo väčšine prípadov vôbec preukázané takéto sprostredkovanie. Z osemnástich preverovaných dodávateľov liekov - lekární (konkrétne lekárne uvedené vyššie) iba 3 spoločnosti potvrdili sprostredkovanie dodávok cez spoločnosť C & C GROUP, avšak konateľmi týchto troch spoločností boli konatelia spoločnosti ARTMED s.r.o., ktorá spoločnosť bola jediný odberateľ špeciálnych liekov od žalobcu. Ostatné lekárne v podstate uviedli, že spoločnosť C & C GROUP nepoznajú s tým, že pre dohodnutie dodávok liekov uviedli v prevažnej miere U. C., prípadne aj osobu I. Y.. Taktiež z pôvodných výpovedí konateľky žalobcu U. C. vyplynulo, že sprostredkovanie vykonávala sama, s tým, že niektoré obchody sprostredkoval jej partner I. Y.. I. Y. vo svojich pôvodných výpovediach potvrdil, že v roku 2010 oslovoval lekárne s požiadavkou na dodanie liekov pre žalobcu, a že túto činnosť vykonával ako výpomoc konateľke žalobcu z dôvodu jej tehotenstva. Potom, ako došlo k oboznamovaniu s výsledkami daňovej kontroly, žalobca dňa 30.04.2013 predložil splnomocnenie a zmluvu o spolupráci zo dňa 12.10.2009 uzatvorenú medzi I. Y. a spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o., zastúpená konateľkou U. C.. Predmetom zmluvy podľa čl. I. je vzájomná spolupráca zmluvných strán, v zmysle ktorej I. Y. zabezpečí pre C & C GROUP činnosti, ktoré je C & C GROUP povinný vykonať pre spoločnosť Lekáreň EUROPEA, s.r.o. (žalobca) na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 05.10.2010. Na základe splnomocnenia zo dňa 12.10.2009 bol I. Y. oprávnený zastupovať spoločnosť C & C GROUP zastúpenú konateľkou U. C. pri všetkých právnych úkonoch, ktorých následkom je uzavretie zmlúv na dodanie liekov pre Lekáreň EUROPEA, s.r.o., ako aj rokovanie s dodávateľmi liekov týkajúce sa podstatných náležitostí zmluvy. Aj podľa názoru súdu predloženie uvedených dôkazov nemožno považovať za vierohodný dôkaz o tom, že sprostredkovateľská činnosť bola reálne vykonávaná spoločnosťou C & C GROUP prostredníctvom osoby I. Y.. Účastníci zmluvy I. Y. a konateľka U. C. (v priebehu konania, až do oboznamovania s jeho výsledkami v marci 2013) vo svojich výpovediach uvádzali, že I. Y. nekonal na základe žiadnej zmluvy, že činnosť vykonával z dôvodu tehotenstva U. C. ako výpomoc, že nebol pracovníkom. U. C. taktiež pôvodne vypovedala, že sprostredkovanie vykonávala ona cez známych ako konateľka spoločnosti C & C GROUP, pričom niektoré kontrakty sprostredkoval aj jej partner. V konaní nebolo taktiež preukázané zo strany žalobcu, že I. Y. vyvíjal nejakú činnosť v súvislosti so zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o spolupráci. Predloženie vyššie uvedenej dohody o spolupráci a splnomocnenia považoval súd za účelové preto, lebo pokiaľ by takéto doklady existovali v čase do oboznamovania sa s výsledkami daňovej kontroly, tak by ich bol žalobca predložil. Aj podľa názoru súdu nebol naplnený predmet sprostredkovania - jeho reálne naplnenie, keďže žalobca nepreukázal vecnú súvislosť a potrebu vynaložiť výdavky vo forme vyššie uvedených odmien za sprostredkovanie. Sprostredkovanie mala totiž vykonávať spoločnosť C & C GROUP, ktorej konateľkou bola totožná osoba ako u spoločnosti žalobcu, pričom prevažnú časť sprostredkovania aj vykonávala táto osoba, zápisy z obchodných rokovaní medzi spoločnosťami boli podpisované na obidvoch stranách tou istou osobou - U. C.. Taktiež v zápisnici z rokovania z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalobcu zo dňa 02.10.2009, na ktorom sa malo podľa žalobcu rozhodnúť o uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou C & C GROUP, s.r.o., nebola vôbec spomínaná spoločnosť C & C GROUP, s.r.o., pričom zápisnica nebola podpísaná ďalším spoločníkom žalobcu spoločnosťou CHAMOMILLA, s.r.o.. Ani v účtovníctve spoločnosti C & C GROUP nebolo zistené zaúčtovanie daňových výdavkov, ktoré by súviseli s činnosťou vykonaného sprostredkovania obchodov pre žalobcu.

Nemožno zobrať za správny ten účel a cieľ, ako to uviedol na pojednávaní zástupca žalobcu, že provízia pre spoločnosť C & C GROUP bola preto, aby bola zhodnotená činnosť konateľky tejto spoločnosti a aby získala odmenu za to, že sa zaslúžila o obchody pre spoločnosť ARTMED (väčšie dodávky liekov) a z dôvodov, aby toto zhodnotenie nešlo na spoločnosť žalobcu, ktorá mala ďalšieho spoločníka - CHAMOMILLA, s.r.o., pretože táto spoločnosť mala ešte viacerých spoločníkov. Táto skutočnosť však iba potvrdzuje konanie iba jednej osoby za spoločnosť žalobcu, ako aj za spoločnosť sprostredkovateľa, a preto nemohol byť ani naplnený účel sprostredkovania.

Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné aby bol vypočutý zástupca spoločnosti CHAMOMILLA, s.r.o, D. R. ku skutočnosti, či zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia podpísal.

Z vyššie citovaných ustanovení daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno v daňovom konaní nesie subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt (žalobca) sa nemôže zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Práve preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane je potrebné pre ďalší postup daňových orgánov v daňovom konaní. V danom prípade žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení plnení, ktoré boli predmetom daných konaní. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody (služby), je na daňovom subjekte, aby takúto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok. Podľa názoru súdu daňové orgány rozhodli v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o dani z príjmov, zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku. Taktiež vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval žalobami napádané rozhodnutia za rozhodnutia vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ani za rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe nesprávne právneho posúdenia. Zároveň ako to vyplýva z obsahu rozhodnutí, žalovaný sa právne relevantne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v odvolaní. Súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho rozloženia dôkazného bremena a to vzhľadom na vyššie uvedenú časť odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s dokazovaním v daňovom konaní. K námietke, že správca dane predchádzajúcou daňovou kontrolou, ktorá začala dňa 19.05.2010 uznal žalobcovi právo na odpočítanie nadmerného odpočtu za obdobie február 2010 za identických skutkových okolností súdu uvádza, že táto námietka nie je rozhodujúca pre dané prípady, nakoľko na základe nových kontrolných zistení je možné za uvedené zdaňovacie obdobie vydať nové rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pričom reagoval v rozhodnutí iba na námietky žalobcu, ktoré boli vznesené v žalobách (§ 249, § 247 ods. 1 O.s.p).

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože v konaní bol neúspešný (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať lenz dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.