KSBB/17Co/53/2017


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/53/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210386 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116210386.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. W., S. XX, XXX XX, proti F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W. W., X. XX, XXX XX (ďalej v texte aj „otec"), o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/137/2016-36 zo dňa 20.10.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01.06.2016 do 20.10.2016 vo výške 533,85 € povoľuje otcovi splácať po 30,- € spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod sankciou straty výhody týchto splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil osobe povinnej na vyživovaciu povinnosť - t.j. otcovi plnoletého dieťaťa prispievať na výživu navrhovateľa výživným, zvýšeným zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 01.06.2016 (prvý výrok), zročné výživné za obdobie od 01.06.2016 do 20.10.2016 vo výške 533,85 € povolil otcovi splácať v 30,- € mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane tento rozsudok právoplatný s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu (druhý výrok), vo zvyšku súd návrh zamietol (tretí výrok) a konštatoval, že týmto rozhodnutím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 30 P/29/01-104 zo dňa 26.06.2001 čo do výroku o výživnom (štvrtý výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené ešte pred jeho narodením rozsudkom č.k. 18C/27/96-33 zo dňa 06.06.1996. Rozsudkom č.k. P/218/98-13 zo dňa 05.11.1998 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletého navrhovateľa výživným vo výške 400 Sk mesačne. Rozsudkom č.k. 30P/29/01-104 schválil súd dňa 26.06.2001 rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý navrhovateľ zverený do výchovy matke a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným zvýšeným na sumu 700,- Sk mesačne, bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom a matka bola zaviazaná prispievať na výživu staršieho syna XX,- V čase tohto rozhodnutia mal navrhovateľ tri roky, jeho matka mala okrem uvedených dvoch vyživovacích povinností aj vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére T.. Otec mal príjem 6 300,- Sk netto a okrem uvedených dvoch ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti plnoletý navrhovateľ navštevuje 4.ročník Strednej odbornej školy spojov, pravidelne sa zúčastňuje vyučovacieho procesu, nemá neospravedlnené hodiny, jeho priemerná známka v predchádzajúcom školskom roku bola 2,46 a má predpoklady pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Je nesporné, že navrhovateľ má náklady dospelého človeka, má výdavky súvisiace so stužkovou, mesačne platí na obedy v škole do 30,- €, za MHD 12,- €, za permanentku do posilňovne 20,- €. Pomôcky do školy ho stoja 20,- € až 50,- € za školský rok, cvičí gymnastiku a má výdavky na obutie a oblečenie. Jeho zdravotný stav je dobrý. Po zhoršení vzťahu sa s otcom nestretáva, od 01.06.2016 mu nijako neprispel na výživu a na materiálne zabezpečenie. Navrhovateľ žije s matkou (ako úradníčka na pošte zarobí cca 500,- € netto mesačne) a jej manželom F. D. (ako závozník zarobí cca 600,- € až 700,- € mesačne) v trojizbovom byte, ktorý patrí matke a jej manželovi. Na byt splácajú úver vo výške 300,- € mesačne. Matka navrhovateľa má okrem vyživovacej povinnosti k nemu aj staršieho syna P. a mladšiu dcéru T., ktorí sú plnoletí a zárobkovo činní. Otec ako živnostník - obchodný zástupca spoločnosti X. B., ktorá mu poskytla služobné auto, zarába mesačne cca 550,- € brutto. Okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Tvrdil, že sa snaží pomáhať staršiemu synovi P. ale i navrhovateľovi, žije s družkou P.. G. K., živnostníčkou bez vyživovacej povinnosti, v jej rodinnom dome. Inak vlastní 3-izbový byt v W. W., v ktorom žije starší syn P.. Spláca úver, ktorý si zobral na prežitie, mesačne sumou 200,- €. Syn P. mu za obývanie bytu neplatí, platí energie, keďže nemá dostatok peňazí, energie dopláca otec. Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine - § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 - okresný súd ustálil, že vzťah účastníkov a súrodencov negatívne poznačil rozdelenie synov rodičmi, čo mal zistené z výpovede svedka P. E.. Otcom tvrdená dohoda rodičov o rozdelení zodpovednosti za výchovu a materiálne zabezpečenie synov je z hľadiska zákona neplatná, pre toto súdne rozhodnutie irelevantná, navrhovateľa nemôže ani viazať, pretože on ju neuzavrel a právo na výživné je jeho osobným právom. Výživné v sume 700,- Sk (23,23 €) určené pred viac ako 15 rokmi nezodpovedá súčasným odôvodneným potrebám plnoletého navrhovateľa. Tvrdenie otca o jeho snahe podieľať sa na výchove a materiálnom zabezpečení navrhovateľa vážne spochybňuje fakt, že od 01.06.2016 mu neuhradil ani určené výživné, dôveryhodnosť jeho slovám nedodávajú ani vzájomne si odporujúce tvrdenia otca a svedka P. E. o platbách za bývanie v 3 izbovom byte vo vlastníctve otca, ktorý otec prenechal do užívania staršiemu synovi (otec tvrdil, že P. je nezamestnaný, preto mu za bývanie nič neplatí a aj energie musí platiť za neho; syn P. ako svedok po poučení vypovedal, že zarába ako taxikár, má auto a otcovi platí mesačne 200,- € za užívanie bytu). Nepotvrdili sa ani tvrdenia otca o nevhodnom správaní navrhovateľa a o tom, že riadne neštuduje. Súd mal za nepochybne preukázané, že navrhovateľ nie je z dôvodu stredoškolského štúdia schopný sám sa živiť, a preto trvá vyživovacia povinnosť rodičov k nemu. Je nesporné, že matka navrhovateľa si vyživovaciu povinnosť voči synovi plní nielen vo finančnej forme a podporou, ale i starostlivosťou o domácnosť, v ktorej navrhovateľ žije. Otec na výživu a materiálne zabezpečenie syna od 01.06.2016 ničím neprispel, so synom sa nestretáva a je zrejmé, že materiálnu podporu asymetricky sústreďuje najmä na staršieho syna P.. Za tohto stavu považoval súd výživné v sume 130,- € mesačne za zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj zisteným osobným a zárobkovým pomerom otca. Preto zvýšil výživné zo sumy 700,- Sk mesačne na 130,- € mesačne odo dňa podania návrhu. Tak vzniklo ku dňu rozhodnutia súdu otcovi dlžné výživné vo výške 5 násobku rozdielu sumy aktuálne určeného výživného a predchádzajúceho výživného (ktoré, hoci zatiaľ uhradené nebolo, nemožno do zročného výživného započítať, lebo naň už existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie). Takto vypočítané zročné výživné vo výške 533,85 € súd povolil otcovi uhrádzať navrhovateľovi v 30,- € mesačných splátkach. Pretože navrhovateľ žiadal o zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne a súd ju zvýšil len na sumu 130,- € mesačne, vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol.

2. Proti rozsudku Okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne, alternatívne, aby zvýšil výživné na sumu 40,- € mesačne. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako nesprávne posúdil vec po právnej stránke. Každé súdne rozhodnutie má byť nielen zákonné, ale malo by byť aj vyjadrením elementárnej slušnosti, spravodlivosti a dobrých mravov. Súd by mal právo aplikovať a interpretovať rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania, odôvodnenie každého súdneho rozhodnutia má byť preskúmateľné a presvedčivé, súd v ňom má presvedčivo a logicky sa vysporiadať s rozhodujúcimi argumentmi strán. V prípade napadnutého rozsudku uvedené požiadavky splnené neboli a nie sú. Návrh na zvýšenie výživného považuje za nedôvodný. O syna sa od roku 2001 až do podania jeho návrhu na zvýšenie výživného osobne staral, všestranne mu pomáhal a podporoval ho, hoci tak s ohľadom na ich dohodu s bývalou manželkou robiť nemusel. Vychádzal z toho, že má dvoch synov, medzi ktorými nebude robiť žiadne rozdiely a postará sa o obidvoch. Navrhovateľovi prisľúbil aj to, že po dovŕšení veku 18 rokov sa dohodnú na tom, ako mu bude prispievať z hľadiska výživného ďalej. Za všetku jeho starostlivosť, podporu a pomoc sa mu odvďačil tak, že ihneď po tom ako dosiahol vek 18 rokov, s ním prestal komunikovať, začal sa mu vyhýbať, podal proti nemu návrh na zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne. Takýto prístup je voči otcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu by súd zvýšenie výživného navrhovateľovi vôbec priznať nemal. Okresný súd sa s touto argumentáciou otca vôbec nevysporiadal a úplne ju odignoroval. On sa staral nielen o syna P., ale počas celej doby až do dosiahnutia 18 rokov veku aj o navrhovateľa, a to vysoko nadštandardne, na rozdiel od bývalej manželky, ktorá sa o syna P. od roku 2001 nestarala vôbec. Súd na uvedené skutočnosti nijako neprihliadal, na platenie výživného navrhovateľovi vo výške 130 € mesačne ho zaviazal, ako keby sa o navrhovateľa za celých 15 rokov vôbec nebol zaujímal. Takýto postup okresného súdu nie je správny. Okresný súd sa zaoberal iba potrebami navrhovateľa. Otec vo svojom vyjadrení poukázal okrem iného aj na to, aký spôsob navrhovateľ vedie, že všetok svoj voľný čas venuje zábave v podniku P. of fun, kde požíva alkoholické nápoje, pričom niekoľkokrát ho pod vplyvom alkoholu doviedli domov mestskí policajti. Poukázal na to, že na vysvedčení má samé štvorky, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia však len stroho uviedol, že nevhodné správanie navrhovateľa sa nepreukázalo; súd vôbec nemal na preukázaní takéhoto správania navrhovateľa záujem. Skutočnými dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ žiada zvýšenie výživného nie sú obedy v škole, MHD, alebo školské pomôcky, ale to, aby mohol navrhovateľ viac míňať na zábavu a alkohol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že otec má príjem 550,- € brutto a že má výdavky 200,-€ mesačne na úver na prežitie. Uvedený záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Vo svojom vyjadrení podrobne otec popísal svoje výdavky a uviedol, že náklady, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na svoje podnikanie, zodpovedajú sume cca 200,- € mesačne. Ďalšími jeho nákladmi sú mesačné splátky hypotekárneho úveru na byt, ktorý si zobral v roku 2011 a spláca ho mesačne po 222,60 € mesačne. Do fondu prevádzky, údržby a opráv platí mesačne sumu 170,- €. Po odpočítaní týchto nákladov a ďalších nevyhnutných nákladov, spojených s uspokojovaním jeho základných životných potrieb, tzn. so stravovaním, oblečením a hygienou, mu z príjmu nezostane prakticky nič. Medzi náklady otca patrí aj školné za externé štúdium na Vysokej škole J. W. W., Katedra životného prostredia, kde pokračuje v 5.ročníku magisterského štúdia. Poplatok je vo výške 700,- € na rok, ďalšie náklady sú spojené so štúdiom. Nemá žiadne úspory a žije skromne. Okresný súd sa s týmito výdavkami nielenže nevysporiadal, ale dokonca ich v odôvodnení svojho rozsudku ani len nespomenul, na rozdiel od nákladov navrhovateľa, ktoré popísal detailne. Aj z tohto je zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval objektívne, ale že právo aplikoval a interpretoval jednostranne v prospech navrhovateľa a v neprospech otca. Zotrval na tom, že konštatovanie súdu o tvrdení otca, že syn P. mu za užívanie bytu neplatí, keďže P. sa vyjadril tak, že mu platí mesačne 200,- € za užívanie bytu, ani tieto tvrdenia súdu, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec na pojednávaní uviedol, že so synom A. je dohodnutý tak, že v byte môže bývať a že na nákladoch na byt sa bude podieľať mesačne sumou 200,- €. Zároveň však uviedol, že od januára 2016 mu P. za užívanie bytu neplatí nič, pretože jeho finančná situácia mu to neumožňuje. Toto je pravda a P. to pri svojom výsluchu potvrdil.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zvýšenie výživného nebolo upravované od roku 2001, kedy mal 3 roky, v súčasnosti má 18 rokov a je žiakom 4. ročníka strednej školy. Hoci otec svoje tvrdenia preukazoval svedeckými výpoveďami, tieto mu viac uškodili ako pomohli, pretože sa nezhodovali a boli plné klamstiev. Otec sa vykreslil ako sociálny prípad, ktorý zarába 550,- € mesačne brutto. On si v päťdesiatke robí vysokú školu, za ktorú platí 700 € ročne a poukazuje na to, že navrhovateľ nemá prospech na štúdium na vysokej škole; pritom nemá žiadne neospravedlnené hodiny, reprezentoval školu 2-krát na olympiádach, priemer jeho známok je 2,46; z maturitných predmetov nemá priemer známok horší ako 2,00. Hoci otec študuje na vysokej škole, nesprávne tvrdí, že keď zarába 550,- € v hrubom a jeho náklady sú 200,- € na podnikanie, 222,60 € na úver, 200,- € na byt, v ktorom býva brat navrhovateľa, plus 700,- € ročné školné, čo mesačne predstavuje 58,33 €, spolu predstavuje mesačne 680,93 €. A to tam nie je zahrnutá ani strava, hygiena, oblečenie. Na okresnom súde otec vypovedal, že robí obchodného zástupcu pre Slovakia B., jeho priateľka vypovedala, že robí v spoločnosti T., kde je ona manažérka. O jeho príjme by sa potom dalo polemizovať, keďže je živnostník, je to ťažko dokázateľné. Mama navrhovateľa pracuje na slovenskej pošte, kde zarába 450,- € v čistom, platí úver za byt 272,06 €, plus 240,91 € nájom, plus inkaso, čo predstavuje spolu 512,97 € mesačne. Z toho je zrejmé, že navrhovateľa takmer celý život vychováva a stará sa o neho aj nevlastný otec Pavel Lilko, manžel jeho matky. Napriek tomu, že navrhovateľ chodí do školy, je otec ochotný platiť mu maximálne 40 € mesačne a bratovi P., ktorý je zamestnaný, tvrdí, že platí byt vo výške 200,- €, čo nie je pravda, pretože v byte býva aj bratova priateľka A. D., ktorá je zamestnaná na trvalý pracovný pomer v ESC - S.. Otec vo všetkom spochybňuje rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica a považuje ho za nezákonné a nesprávne; ani jedna výpoveď svedkov sa však nestotožňovala s jeho výpoveďou na rozdiel od navrhovateľa, ktorý všetky svoje tvrdenia preukázal.

4. Otec sa už k vyjadreniu navrhovateľa nevyjadril (duplika).

5. Navrhovateľ podal svoj návrh pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C.m.p.“), ktorý v §395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v text len „C.s.p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku I. a IV. potvrdil a vo výroku II. v zmysle § 388 C.s.p. zmenil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca v podstate nie je dôvodné; krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním sociálnych pomerov účastníkov.

9. V zmysle platnej právnej úpravy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Okresný súd sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými otcom v odvolaní, náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec. Výživné určené okresným súdom navrhovateľovi je vzhľadom na potreby a vek postačujúce s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s navrhovateľom v podstate vôbec nestretáva. Výživné od otca pre stredoškoláka v maturitnom ročníku vo výške 130, € mesačne pri vyčíslených nákladoch, náklady na bývanie, stravu, učebné pomôcky, bežné základné potreby a šport s predpokladom, že výživným bude prispievať aj matka navrhovateľa, ktorá okrem bývania a stravy až do súčasnosti zabezpečovala všetky náklady navrhovateľa, predpokladá zabezpečenie aspoň tých najzákladnejších potrieb navrhovateľa. Ani odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že takto stanovené výživné je neprimerane vysoké.

11. Krajský súd po preštudovaní spisového materiálu konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie; všetky potrebné vykonané dôkazy však nenašli adekvátnu odozvu vo vypracovanom rozhodnutí. Mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie námietky otca. Prvoinštančný súd však z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a tiež záverom právny. Z výpovede svedkov na pojednávaní dňa 20.10.2016, na ktorom súd aj rozhodol vo veci, vyplynulo, že syn Marek vypovedal, že býva v byte otca, ktorému platí 200,- € mesačne za bývanie, za leasing na auto platí 105,- € mesačne, je taxikár, takže auto ho živí. Poukázal na to, že kontrast medzi pomermi, v akých vyrastal on a v akých vyrastal jeho brat - navrhovateľ vnímal, pretože mama chodila na dovolenku každý rok (aj on bol s ňou na dovolenke) a s otcom nebol na dovolenke nikdy, lebo neboli peniaze. Svedkyňa - družka otca vypovedala, že vzťahy navrhovateľa a otca boli vždy veľmi dobré, navrhovateľ ich navštevoval a otec mu vždy pomohol, keď to potreboval, napr. v škole. Pripustila, že doteraz určené výživné nie je v sume zodpovedajúcej veku a odôvodneným potrebám navrhovateľa; ona ako manažérka spoločnosti H.zarába mesačne 800,- € netto. Rozporné sú tvrdenia otca, keď v odvolaní uvádza, že je ochotný a schopný platiť výživné maximálne vo výške 40,- € mesačne, ale na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného maximálne na sumu 100,- € mesačne; priznal, že od 01.06.2016 navrhovateľovi neuhradil výživné žiadne z dôvodu, že nevedel, kam mu má peniaze poslať, lebo nemal číslo jeho účtu; v odvolaní už uvádza, že sa vzťahy medzi nimi zhoršili natoľko, že prestal výživné platiť navrhovateľovi úplne; uviedol, že ako živnostník- sprostredkovateľ obchodnej činnosti-obchodný zástupca spoločnosti X. B., okrem služobného auta, do ktorého kupuje pohonné hmoty, dosahuje príjem okolo 550,- € brutto a iný príjem nemá; jeho výdavky ale prekračujú tento príjem. Tvrdenia o platbách za byt, v ktorom žije starší syn P., tento ako svedok nepotvrdil (aspoň to nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní).

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania postupoval správne a v súlade so zákonom, preto odvolanie nie je dôvodné. Po zvážení všetkých dôkazov a ich vyhodnotení jednotlivo i súhrnne dospel súd k záveru, že výroky I. a IV. je potrebné potvrdiť. 13. Zročné výživné súd prvej inštancie vyčíslil aj obdobie uviedol správne. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou splátok, povolených okresným súdom; okresný súd však nijako nešpecifikoval ich čas splatnosti. Vzhľadom na zrozumiteľnosť a vykonateľnosť tohto výroku musel odvolací súd formálne tento výrok rozsudku zmeniť, aby bolo zrejmé, že splátku na zročnom výživnom je otec povinný platiť spolu s bežným výživným, teda do 15.dňa v mesiaci vopred. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 57 C.m.p.. Úspešný navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia neuplatnil, preto krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p). 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).