KSBB/17Co/40/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203828 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315203828.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobkyne E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., D. č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Richardom Piliarom, advokátom so sídlom v Brezne, Školská č. 4, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 1C/146/2015-65 zo dňa 26.10.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere (prvý výrok), vo výroku o určení neplatnosti dohody o poskytnutí služby (druhý výrok), vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 620,61 € s príslušenstvom (tretí výrok), vo výroku o trovách konania (piaty výrok) a vo výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného (šiesty výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. 8500011152 zo dňa 12.04.2012 je neplatná (prvý výrok), určil, že dohoda o poskytnutí služby uvedená v ôsmej časti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011152 zo dňa 12.04.2012 je ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy neplatná (druhý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 620,61 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 620,61 € od 04.05.2015 do zaplatenia troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol (štvrtý výrok), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 163,04 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (piaty výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu súdny poplatok za podanie žaloby v sume 236,- € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (šiesty výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobkyne E. T. ako dlžník dňa 04.04.2012 vyplnil bod 2 a 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011152 s tým, že požadoval poskytnutie úveru v sume 1.170,- € so splatnosťou 42 mesačných splátok v sume 62,69 € vždy k 20. dňu za bližšie špecifikovaných podmienok; následne dňa 12.04.2012 podpísal a vyplnil bod 6 tejto žiadosti / zmluvy žalovaný avšak s tým, že dlžníkovi poskytne úver len v sume 960,- € a nie za podmienok požadovaných v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ale za podmienok upravených v bode 6; dňa 12.04.2012 žalovaný vyplatil dlžníkovi na bankový účet uvedený v žiadosti / zmluve sumu 821,86 € a dňa 17.04.2012 mu zaslal oznámenie o schválení úveru v sume a za podmienok uvedených v bode 6 žiadosti / zmluvy; zo schváleného úveru v sume 960,- € bola dlžníkovi vyplatená suma 821,86 € po krátení o odplatu v sume 138,14 € za poskytnutie služby odkladu splátok v zmysle dohody o poskytnutí služby v bode 8 a nasledujúce žiadosti / zmluvy; dlžníkovi nebol poskytnutý revolving; pôvodný dlžník vrátil žalovanému v splátkach spolu sumu 1.442,47 €; v dôsledku úmrtia dlžníka do práv a povinností z predmetnej žiadosti / zmluvy s poukazom na osvedčenie o dedičstve sp. zn. 8D/210/2014 zo dňa 03.10.2014 vstúpili dedičia dlžníka, pričom jedným z dedičov dlžníka je aj žalobkyňa; v predmetnom konaní o dedičstve si žalovaný uplatnil aj pohľadávku voči poručiteľovi (dlžníkovi) vzniknutú z posudzovanej zmluvy.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie má predmetný spor charakter spotrebiteľského sporu; žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, ktorý vyplýva jednak priamo z ustanovenia § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvuje právo spotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany pred porušením jeho práv; žalobkyňu považoval za aktívne vecne legitimovanú na podanie žaloby ako jednu z právnych nástupcov pôvodného dlžníka; dospel k záveru, že sporné právne úkony sú neplatné, pretože obsahujú „súbor neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neprípustné, v rozpore s dobrými mravmi a neplatné a tak vytvárajú vnútornú rozpornosť zmluvy, pričom žalovaný pri jej uzatváraní použil aj nekalé obchodné praktiky, čo má za následok právnu neudržateľnosť tejto zmluvy ako celku; zmluva o úvere vykazuje závažné vady, ktoré sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení, ale aj hlavných náležitosti zmluvy (skutočná výška poskytnutého úveru, úrok, atď.); preto je nutné predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere označiť za neplatnú v celom rozsahu“; v tomto smere vychádzal z názoru, že v rámci kontraktačného procesu z dôvodu zmeny obsahu navrhovanej zmluvy o úvere zo strany žalovaného oproti návrhu pôvodného veriteľa nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy, čo spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov; možnosť dohody o inom mechanizme uzavierania zmlúv považoval za vylúčenú; pôvodný dlžník nemal v čase podpisu zmluvy vedomosť o tom, v akej výške a s akými podmienkami mu bude úver schválený, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku; ďalej dospel k záveru, že zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky, a to dojednanie o opakovaných zmluvných sankciách, zmluvné pokuty, ktoré neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú všeobecne formulované pre veľký okruh dlžníkov, pričom je zrejmé, že pôvodný dlžník nemal možnosť pri rokovaní o uzavretí zmluvy ich obsah ovplyvniť; samotná žiadosť / zmluva neobsahuje povinné údaje a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj nepravdivý údaj o celkovej výške pôžičky podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože hoci zo zmluvy vyplýva, že veriteľ sa zaviazal pôvodnému dlžníkovi poskytnúť úver v sume 960,- €, na účet mu bola reálne vyplatená len suma 821,86 €; podľa zmluvy / žiadosti výška ročného úroku z úveru predstavovala 70,02 %, pričom podľa zistenia súdu priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov v apríli 2012 bola vo výške 15,30 %; dohoda o výške úrokov by tak bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože tieto podstatne presahovali úroky, ktoré boli poskytované v čase uzavretia zmluvy peňažnými ústavmi (s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009 a sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012); za neplatnú považoval súd aj dohodu o poskytnutí služby podľa časti 8 žiadosti / zmluvy o možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru z dôvodu jej neprijateľnosti, keď dôvodil, že „za poskytnutie služby sa pôvodný dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu, vo vzťahu k zaplateniu ktorej sa podľa bodu 8.4 veriteľ a dlžník dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty z dohody o poskytnutí služby; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože veriteľ zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne, nakoľko sa jedná len o možnosť odkladu splátok, ktorú spotrebiteľ môže a nemusí využiť; tento záväzok podľa zmluvy vznikne podpisom dohody a zanikne započítaním; neprijateľnosť tejto dohody podčiarkuje i to, že spotrebiteľ má platiť úroky z úveru aj zo sumy poplatku, hoci mu v tejto sume úver poskytnutý nebol a tiež zo zmluvných dojednaní nevyplýva povinnosť veriteľa zinkasovaný poplatok vrátiť spotrebiteľovi po splnení záväzku zaplatiť všetky splátky úveru včas a riadne; táto dohoda vyvoláva medzi účastníkmi zmluvného vzťahu hrubú nerovnováhu v právach a povinnosti v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa“; zo všetkých týchto hľadísk dospel súd prvej inštancie k záveru o nevyhnutnosti vysloviť neplatnosť spornej zmluvy o úvere spolu s dohodou o poskytnutí služby; ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil, že určením neplatnosti zmluvy o úvere a s ňou súvisiacej dohody o poskytnutí služby majú strany vzájomne podmienené nároky na vrátenie už prijatých plnení; vykonaného dokazovania (karty klienta) vyplynulo, že pôvodnému dlžníkovi bol poskytnutý úver sume 821,86 € a tento splácal po 51,44 €, pôvodný dlžník poskytnutú sumu žalovanému vrátil uhradením 16. mesačnej splátky (16 x 51,44 € = 823,04 €); súd konštatoval, že v rámci tejto splátky uhradenej dňa 23.09.2013 ako aj následné splátky platené už nad rámec poskytnutej sumy predstavovali bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor pôvodného dlžníka, ktoré je žalovaný povinný vrátiť ako bezdôvodné obohatenie; keďže objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom 23.09.2013 a žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila dňa 04.05.2015, súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku za nedôvodnú; nakoľko pôvodný dlžník žalovanému zaplatil spolu 1.442,47 €, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 620,61 € z titulu bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi poskytnutou sumou (821,86 €) a uhradenou sumou (1.442,27 €); nakoľko žalovaný sa so splnením tohto peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 620,61 € od 04.05.2015 do zaplatenia; z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v prevažnej časti vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5, § 107 ods. 2, § 451 ods. 1 a 2, § 457 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3 ods. 3 a 5 prvá veta, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), g), j) a k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej neúspech len v nepatrnej časti; o poplatkovej povinnosti žalobcu rozhodol podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 18.12.2015 (č.l. 80-85 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu (z hľadiska obsahu s výnimkou výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby). Ťažiskovo vyčítal súdu prvej inštancie, že v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí kvôli ďalším dôkazom a skutočnostiam, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci; namietal existenciu vád v konaní ktoré viedli k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v dôsledku aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

2.1.1 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere nebola uzavretá písomnou formou; pôvodný dlžník počítal s možnosťou zníženia navrhovanej sumy úveru po vyhodnotení jeho bonity a bol s ňou uzrozumený; vyjadril názor, že zmluvná sloboda zahrňuje aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy; zmluvné dojednanie strán tak vylučuje aplikáciu ustanovení § 44 a 46 Občianskeho zákonníka.

2.1.2 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva obsahuje ustanovenie o opakovaných sankciách; vyjadril názor, že skutočnosť, že zmluvná sankcia nebola individuálne dojednaná neznamená jej neplatnosť, ale je predpokladom na jej posudzovanie z hľadiska prijateľnosti; výška sankcií je v súlade s ustanovením § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje maximálnu hranicu pre všetky sankcie v spotrebiteľských zmluvách. 2.1.3 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje predpísané náležitosti; sporná zmluva obsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru a to v oznámení o schválení úveru, ktoré tvorí súčasť zmluvy; zmluva obsahuje aj počet splátok, ich výšku a termín ich splatnosti; vyjadril názor, že zmluva nemusela obsahovať rozčlenenie splátky na časť istiny, úrokov a poplatkov.

2.1.4 Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom ani pri posudzovaní výšky odplaty, pretože namiesto príslušnej právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka poukazuje na všeobecné ustanovenia o dobrých mravoch, ktorých použitie je vylúčené; odkaz na rozhodnutia najvyššieho súdu je nepriliehavý pre rozdielny posudzovaný skutkový a právny stav veci.

2.1.5 Nesúhlasil s posúdením dohody o poskytnutí služby ako neprijateľnej zmluvnej podmienky; vyjadril názor, že ide o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, preto súd nemohol pristúpiť k jeho skúmaniu z hľadiska jeho prijateľnosti; text dohody bol graficky zvýraznený a obsahovo oddelený od ostatnej zmluvy a podpisoval sa samostatne; pôvodný dlžník mal reálnu možnosť dosiahnuť, aby sa táto dohoda nestala súčasťou ich vzťahu bez vplyvu na samotnú zmluvu; dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere; otázka využitia alebo nevyužitia služby je otázkou ekonomickej povahy a nie je dôvodom neprijateľnosti dohody.

2.1.6 Vyčítal súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania vychádzal len z objektívnej trojročnej premlčacej doby; pri tvrdenom bezdôvodnom obohatení bolo povinnosťou súdu zaoberať sa aj otázkou subjektívnej premlčacej doby.

2.1.7 Nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania z dôvodu, že žalobkyňa nebola v spore v celom rozsahu úspešná; súd prvej inštancie tento fakt nezohľadnil ani pri rozhodovaní o jeho poplatkovej povinnosti.

2.1.8 Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle zamietnutia žaloby žalobkyne v celom rozsahu alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 25.01.2016 (č.l. 95-96 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe správne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keď konanie nemá žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súhlasila s názorom súdu, že zo strany pôvodného dlžníka nedošlo k akceptácii nového návrhu na uzavretie zmluvy a teda nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy a teda ani k platnému uzavretiu zmluvy; stranám vznikla povinnosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia; za správny považovala aj záver súdu o neplatnosti dohody o poskytnutí služby.

2.3 Vyjadrenie žalobkyne doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných rúk dňa 13.01.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 102 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobkyne, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že v rámci kontraktačného procesu pred uzavretím spornej zmluvy o úvere navrhol pôvodný dlžník (právny predchodca žalobkyne) jej znenie, ktoré žalovaný v celom rozsahu a bez výhrad neprijal a navrhol iné znenie zmluvy, prijatie ktorého zo strany pôvodného dlžníka (právneho predchodcu žalobkyne) z dokazovania nevyplýva; žalovaný vyplatil pôvodnému dlžníkovi (právnemu predchodcovi žalobkyne) dňa 12.04.2012 sumu 821,86 € a tento mu v splátkach zaplatil spolu sumu 1.442,47 €. 4.6 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu spornej zmluvy o úvere zo dňa 12.04.2012 je správne; z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov; na kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje (§ 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z.); Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha akceptácii; z dokazovania vyplýva, že žalovaný oproti návrhu právneho predchodcu žalobkyne na uzavretie zmluvy zmenil navrhovanú sumu úveru; nakoľko celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.), pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy; Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné; nakoľko zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, keď z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou celkovou sumou úveru zo strany právneho predchodcu žalobkyne; súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; poskytnuté plnenia medzi stranami preto súd prvej inštancie správne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, pretože boli poskytnuté bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

4.7 Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej zmluvná sloboda strán zahŕňa aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože podľa odvolacieho súdu ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť; osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 354); rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/1571/2010 zo dňa 16.01.2013 nie je s týmto záverom v rozpore, pretože posudzovalo len čiastkovú otázku možnosti dojednania účinnosti prijatia návrhu na uzavretie zmluvy k inému okamžiku ako ustanovuje zákon, keď inak medzi stranami nebol spor o existencii návrhu na uzavretie zmluvy, jeho prijatí a existencii konsenzu zmluvných strán o obsahu zmluvy; v prejednávanom spore však nebol preukázaný samotný predpoklad uzavretia zmluvy a to dohoda zmluvných strán o jej obsahu (sume úveru). Keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o sume spotrebiteľského úveru, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. preto neprichádza do úvahy, pretože toto ustanovenie dopadá len na prípad, kedy zmluva vznikla, ale chýba jej niektorá zákonná náležitosť a nie na situáciu, kedy k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vôbec nedošlo v dôsledku neprijatia návrhu na jej uzavretie; názor súdu prvej inštancie, že uvedený záver sám osebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale záver, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nie je síce správny, nič to však nemení na závere, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne; Občiansky zákonník nepozná rozlišovanie právnych úkonov v teórii občianskeho práva na ničotné (zdanlivé) právne úkony (non negotium) a právne úkony vadné (s charakterom vady, ktorá spôsobuje ich absolútnu neplatnosť); aj keď z teoretického hľadiska ide o dve zásadne odlišné konštrukcie, z praktického hľadiska vadný právny úkon s následkom absolútnej neplatnosti aj neexistujúci právny úkon majú rovnaké právne následky v tom, že žiadne právne následky nespôsobujú; Občiansky zákonník pojem ničotného (zdanlivého) právneho úkonu nepozná, preto tento nedostatok sankcionuje absolútnou neplatnosťou, pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka); súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, že sporná zmluva je neplatná. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o poskytnutí služby a odvolaciu námietku žalovaného o jej individuálnom charaktere nepovažuje za dôvodnú; okrem toho dohoda o poskytnutí služby ako závislá zmluva vo vzťahu k zmluve o úvere nemohla vzniknúť samostatne (§ 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

4.8 Odvolací súd dospel k záveru, že aj dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným proti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil súd prvej inštancie správne; nakoľko medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie správne poskytnuté plnenia medzi stranami posúdil ako bezdôvodné obohatenie, pretože boli poskytnuté bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka); premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka; premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia; dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán; jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania); právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka); najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka); žalobu doručila žalobkyňa súdu dňa 04.05.2015; vzhľadom na to, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného začalo dochádzať od 23.09.2013, týmto dňom začala pôvodnému dlžníkovi plynúť objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na jeho vydanie voči žalovanému, ktorej posledný deň pripadol na piatok dňa 23.09.2016, ktorý bol riadnym pracovným dňom; úmrtie pôvodného dlžníka v priebehu plynutia premlčacej doby dňa 27.06.2014 nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka); nakoľko právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobkyňa dňa 04.05.2015 doručením žaloby na súd, urobila tak pred uplynutím objektívnej premlčacej doby; súčasne je zrejmé, že pred podaním žaloby neuplynula ani dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá mohla začať plynúť v okamihu nadobudnutia vedomosti veriteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil; keďže podľa výsledkov dokazovania (karta klienta) pôvodný veriteľ, resp. jeho právny nástupca vykonávali úhradu splátok ešte dňa 25.09.2014 možno dospieť k záveru, že o vznikajúcom bezdôvodnom obohatení žalovaného nemali vedomosť; dňa 04.05.2015 preto nemohla uplynúť ani dvojročná subjektívna premlčacia doba; námietka premlčania uplatneného práva vznesená žalovaným preto nebola dôvodná.

4.9 Žalovaný v podanom odvolaní osobitne namietal priznanie náhrady trov konania žalobkyni; vzhľadom na prevažujúci úspech žalobkyne v spore a jej neúspech len v nepatrnej časti predmetu konania (určenie, že právny vzťah medzi stranami nevznikol a určenie neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy) je výrok o trovách konania súdu prvej inštancie vecne správny. Súd prvej inštancie správne vyčíslil aj súdny poplatok v rámci poplatkovej povinnosti, ktorá prešla na žalovaného v dôsledku zákonného oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov zo zákona a jej úspech v spore; súd prvej inštancie pri rozhodovaní o poplatkovej povinnosti žalovaného súčasne správne zohľadnil výsledok konania a súdny poplatok vyrubil len z predmetu konania, v ktorom mala žalobkyňa úspech; proti samotnej výške náhrady trov konania ani proti výške súdneho poplatku žalovaný v podanom odvolaní osobitne nenamietal.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.4 až 4.9 odôvodnenia). Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal aj na ustanovenia zakotvujúce odvolacie dôvody týkajúce sa vád konania, tieto v obsahu odvolania žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikoval, preto sa nimi odvolací súd nad rozsah skúmania splnenia procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.) pri rozhodovaní o podanom odvolaní nezaoberal.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania; preto jej odvolací súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).