KSBB/16Co/53/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205233 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714205233.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpeného Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovaným I/ C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. C. XXX/XX, K. - sídlisko, II/ C. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXX/XX, K. - sídlisko, v konaní o zaplatenie 1.481,66 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/48/2015-79 zo dňa 03. 11. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa voči žalovaným I/ a II/ domáhal zaplatenia sumy 1.481,66 € titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 10.07.2008.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd aplikujúc ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 497, § 502 ods. 1, 2, § 369 ods. 1) mal za to, že úver poskytnutý žalobcom žalovaným I/a II/ je v zmysle zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko súčasťou úverovej zmluvy nie je dohoda o úroku, úroku z omeškania a o RPMN podľa § 9 a § 11 tohto zákona. Nakoľko žalovaným I/ a II/ bol poskytnutý úver, ktorý „v ďaleko vyššej výške preplatili“, návrh v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že zmluva o revolvingovom úvere č. 70173834 zo dňa 10. 07. 2008 je zmluvou uzavretou v zmysle Obchodného zákonníka, podľa ktorého ust. § 273 ods. 1 stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Táto podmienka splnená bola, keďže všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru boli vytlačené na druhej strane zmluvy o revolvingovom úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Naviac, v zmluve o úvere sa uvádza, že žalovaný berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky. Zmluva bola zároveň uzavretá aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a podmienky uvedené v § 4 ods. 1 písm. i) tohto zákona, boli v zmluve zachované. Pre špecifiká revolvingovej zmluvy je nemožné vopred určiť výšku a počet splátok opakovane čerpaného úveru a teda ani jeho konečnú splatnosť. Všeobecné obchodné podmienky však ustanovili základný modus určenia výšky splátok a práva a povinnosti z toho vyplývajúce a v prílohe č. 3 je zreteľne uvedená výška minimálnej splátky pri príkladoch úverových limitov. V zmluve o úvere je taktiež upravené, že ročná percentuálna miera nákladov sa určuje podľa čl. 5.4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Výška RPMN je uvedená v prílohe č. 4, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach, ktorý je taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalované I/ a II/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil vo všetkých výrokoch a neposkytol ochranu úžerníckym úrokom žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcu požiadali o poskytnutie úveru, a nie o revolving, pôžičku považujú za splatenú, splátky hradili pravidelne a včas, preto odmietajú, aby žalobca zneužíval obyčajných ľudí, ktorí sa nevedia sami brániť.

6. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 03. 11. 2015 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 28. 01. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

9. Okresný súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.. Aplikácia ustanovení týchto právnych noriem je však vecne nesprávna, nenáležitá a v rozpore s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými I/ a II/ dňa 10. 07. 2008 bola síce uzavretá ako zmluva o úvere, teda zmluva o absolútnom obchode v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, no napriek tomu je nutné predmetnú zmluvu považovať okrem toho, že ide o zmluvu o úvere, aj za zmluvu spotrebiteľskú. Tento právny záver vyplýva najmä z toho, že žalobca ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalované I/ a II/ vystupovali ako spotrebiteľky, keď pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti nekonali. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaným I/ a II/ bol poskytnutý úver na základe zmluvy o revolvigovom úvere s úverovým limitom 40.000,-Sk v pôvodne platnej mene. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúce dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatváraniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej formát na predtlačenom formulári skôr svedčí o tom, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač, čo znamená, že spotrebiteľ podmienky, ktoré sú dané buď príjme (ktoré si však poskytovateľ - dodávateľ sám v predstihu a zjavne v kľude a bez časového stresu podľa svojich predstáv naformuloval) alebo zmluvný vzťah následne nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ v tomto prípade z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou zmluvnou stranou.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedeného ustanovenia odvolací súd poukazuje na to, že predmetná právna úprava prekonala doterajšiu súdnu prax ohľadne aplikácie Obchodného zákonníka na zmluvu o úvere, ktorá bola zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd správne, ako orgán rozhodujúci o nárokoch spotrebiteľskej zmluvy, je povinný prihliadať na ust. §-u 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia, teda aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014).

12. Okresný súd preto nepostupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Nesprávna a v rozpore so skutkovým stavom je i aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. na predmetný vzťah, ak k uzavretiu zmluvy došlo dňa 10. 07. 2008. Na predmetný právny vzťah sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý však okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval. Ak potom dospel k právnemu záveru, že úver poskytnutý žalovaným I/ a II/ je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, dospel tak k uvedenému záveru, na základe nesprávneho právneho predpisu, v dôsledku čoho je rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zmätočné a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné. Naviac odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho na jednej strane okresný súd konštatuje, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez a poplatkov, ( bez ohľadu na to, že k uvedenému záveru dospel na základe aplikácie nesprávneho právneho predpisu ), teda pristúpil k posúdeniu nároku ako nároku, ktorého sa žalobca domáha titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere, a na strane druhej, pri popise skutkových zistení konštatoval, že žalobca od predmetnej zmluvy dňa 04. 11. 2013 odstúpil. Ak by ale v konaní bolo preukázané, a k dokazovaniu v tomto smere dosiaľ nedošlo, že zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, potom odstúpením od zmluvy je zmluva zrušená ex tunc a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva.

13. Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná I/ a II/ pred súdom prvej inštancie, ako aj v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietali, že úroky a poplatky vyžadované v zmysle nimi uzavretej zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi, ale okresný súd sa uvedenou námietkou vôbec nezaoberal. Viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/34/2014, ktorý sa podrobne zaoberal obligatórnymi náležitosťami zmluvy uzavretej spoločnosťou COFIDIS, a. s. , v obdobnom skutkovom a právnom stave veci. 14. Rozhodnutie okresného súdu tak trpí nedostatočne zisteným skutkovým stavom, dospel k nesprávnym skutkovým záverom, v dôsledku čoho došlo k tomu, že nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku následného nesprávneho právneho posúdenia (nesprávny právny predpis) okresný súd nevykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Z ust. §-u 295 CSP ale vyplýva, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zároveň je nutné uviesť, že súd je povinný ex offo skúmať i existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, nemôže rezignovať na kontrolu ich správnosti, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Skutkové závery okresného súdu si teda v tomto rozsahu navzájom odporujú, nie je zrejmé, na základe akých úvah k ním súd dospel a naviac, nemožno zistiť ani to, na základe akých dôkazov následne dospel k právnemu záveru, že „to čo si odporkyne požičali v ďaleko vyššej výške preplatili“. 15. Úlohou okresného súdu bude preto po zrušení veci posúdiť nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z. z. účinnom v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd potom, čo vykonaným dokazovaním vyhodnotí, v akej výške bol úver žalovaným I/ a II/ poskytnutý, posúdi, či ide o zmluvu podliehajúcu nielen režimu ustanovení Občianskeho zákonníka, ale i zákona č. 258/2001 Z. z. a v prípade, ak áno, posúdi, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle tohto zákona a na základe takto zisteného skutkového stavu vyvodí právne závery v súlade so zákonom. V prípade, ak z vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo platným odstúpením od zmluvy ( neopomínajúc to, že nemožno platne odstúpiť od úkonu, ktorý platný nie je ), teda posúdi, či došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy v zmysle §-u 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že odvolací súd nemohol v tomto smere pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutočností, ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby strane sporu umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy.

16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nie je možné ponechať bez povšimnutia tvrdenie žalovaných I/ a II/ uvedené v písomnom vyjadrení k odvolaniu, v ktorom konštatujú, že zmluvu, ktorú uzavreli so žalobcom považovali za zmluvu o pôžičke, a nie revolving, nakoľko ani nemajú vedomosť o tom, čo revolving znamená. Bude preto úlohou okresného súdu posúdiť aj to, či pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k platného právnemu úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka, teda, či žalované I/ a II/ mali skutočnú vôľu uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere a boli im za týmto účelom poskytnuté informácie pri uzavretí tejto zmluvy.

17. Okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy v zmysle § 295 CSP, a doplniť dokazovanie odvolacím súdom, pre zmätočnosť rozhodnutia a rozporuplnosť jeho skutkových zistení, nie je účelné. Odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).