KSBB/16Co/11/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201326 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715201326.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. Augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO: 30 807 484, proti odporcovi JUDr. Viliamovi Königovi - súdny exekútor, so sídlom Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 816 951, v konaní o zaplatenie 388,76 €, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/46/2015-32 zo dňa 03. 09. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 388,76 €.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že mal za preukázané, že JUDr. Viliam König ako súdny exekútor vymohol na základe udeleného poverenia žalovanú sumu od povinného v exekučnom konaní EX 1043/2005 na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Prievidza dňa 07. 11. 2005, kde ako oprávnený vystupoval navrhovateľ. Sumu, ktorú súdny exekútor v tomto exekučnom konaní vymohol oprávnenému nevyplatil. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi svoj nárok z dôvodu, že táto suma síce bola odporcom vymožená, ale jemu nebola uhradená, a to napriek tomu, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, nemôže podľa okresného súdu dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Súdny exekútor však zodpovedá za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, a to za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. proti štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takto však nebol uplatňovaný nárok zo strany navrhovateľa, na základe čoho mal súd za to, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže navrhovateľ si mal na základe tohto skutkového stavu uplatniť náhradu škody voči Slovenskej republike.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p. ) odvolanie navrhovateľ s odkazom na ust. § 33 ods. 1 a § 36 ods. 8 Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru v prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu, má súčasne daný priamy nárok aj na náhradu škody aj voči súdnemu exekútorovi a táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna. Poškodený sa preto môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči súdnemu exekútorovi, príp. nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne od oboch subjektov. Použitý výraz v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku „ak osobitný zákon neustanovuje inak“ neznamená, že poškodený nemá priamy nárok voči súdnemu exekútorovi, ak má nárok na náhradu škody voči štátu. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, na ktorý § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje v poznámke pod čiarou, nemá žiadne ustanovenia vylučujúce priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť nahradiť mu ním uplatňovaný nárok.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu súhlasí.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov :

Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že odporca tak, ako je označený v návrhu na začatie konania nie je nositeľom povinnosti splniť pohľadávku, ktorej sa domáha navrhovateľ v tomto konaní, teda nie je pasívne legitimovaným subjektom. Uvedený právny záver vyvodil zo skutkových zistení, na základe ktorých mal preukázané, že nárok na zaplatenie požadovanej sumy je nárokom vyplývajúcim zo zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti, jeho konanie posúdil ako nečinnosť pri výkone verejnej moci a z tohto dôvodu patrí navrhovateľovi nárok na náhradu škody voči štátu, v mene ktorého koná pre tento konkrétny prípad Ministerstvo spravodlivosti SR.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že exekútor nesplní povinnosť uhradiť oprávnenému vymoženú pohľadávku. Dôvodne preto posúdil nárok navrhovateľa ako nárok na náhradu škody.

Ak však následne okresný súd konštatoval, že v prejednávanom prípade je zodpovedným subjektom štát, ide o nesprávny právny záver, resp. o záver predčasný.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa Zákona č. 514/2003 Z. z.. (napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani Zákon č. 514/2003 Z. z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich. Obe tieto zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu s následným právom regresu rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného - navrhovateľa, či bude náhradu škody požadovať podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto záver okresného súdu, že žalovaný exekútor nie je pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti, nie je vecne správny (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 75/2015 zo dňa 23. 03. 2016). Ak navrhovateľ predmetný nárok uplatňuje ako náhradu škody priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je súdny exekútor pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti. Viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 129/2015.

Keďže rozsudok prvostupňového súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení pasívnej legitimácie odporcu a okresný súd bez ďalšieho žalobu zamietol, nárokom navrhovateľa sa nezaoberal, neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude predmetný nárok navrhovateľa posúdiť ako nárok na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, ktorý si uplatňuje podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, teda vykonať dokazovanie a následne vyvodiť právny záver, či došlo k vzniku tejto zodpovednosti naplnením všetkých zákonných kumulatívne vyžadovaných predpokladov.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci s tým, že súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.