KSBB/15Co/927/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/927/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213209486 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213209486.2



Uznesenie Krajský súd v právnej veci navrhovateľa X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, X. M., zastúpeného JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 19, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 04.08.2014, č. k. 3C/242/2013-138, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn. 3C/2773/2012, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, odložil do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto ustanovenia, mal preukázané, že na okresný súd bol doručený návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom odklad k vykonateľnosti predpokladá právoplatné súdne alebo iné rozhodnutie.

Konštatoval, že zákon o rozhodcovskom konaní ani Občiansky súdny poriadok vyššie nešpecifikuje podmienky, za ktorých môže súd odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a preto preskúmal len formálne predpoklady pre povolenie odkladu. Keďže boli splnené tieto podmienky, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O. s. p.

Rozhodnutie považuje za nezákonné. Uviedol, že ide o právoplatné rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo rozhodcovské konanie, pričom všeobecný súd by mal túto okolnosť brať na vedomie, a teda povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať len o výnimočné a existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. Odporca svoje tvrdenia opiera analogicky aj o ustanovenia exekučného poriadku. Preto zmena, či odklad vykonateľnosti musí byť riadne odôvodnená. Rozhodnutie súdu považoval za predčasné, vychádzajúce z hypotetických a ničím nepodložených skutočností. Predpokladom odkladu vykonateľnosti musí byť hrozba závažnej ujmy, ktorá musí byť reálna. Rozhodnutie súdu sa opiera iba o konštatovanie hypotetickej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi v prípade, ak by odporca podal návrh na vykonanie exekúcie, teda v žiadnom prípade nejde o reálnu bezprostredne hroziacu závažnú ujmu. Podľa jeho názoru navrhovateľovi žiadna reálna ujma nehrozí. Ak by žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola úspešná, už zo samotného návrhu by mala takáto skutočnosť vyplývať, odporca namieta absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie preto považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné. Zároveň poukázal na ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O. s. p. , podľa ktorých uznesenie má obsahovať odôvodnenie, ktoré by malo presvedčivo, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, prečo súd rozhodol ako rozhodol, a akými úvahami sa riadil. Rozhodnutie o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo aj právne odôvodnené.

Napadnutým uznesením súd bráni odporcovi vo výkone právoplatného rozhodnutia, bez uvedenia relevantných skutočností. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.01.2014, č. k. 15Co/837/2013-112 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2014, č. k. 1Co/75/2014-55.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v súlade so svojím odporcom citovaným uznesením sp. zn. 15Co/837/2013, zotrváva na názore, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné, pretože nie je dostatočne odôvodnené, je arbitrárne, čím došlo vo vzťahu k účastníkom k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vada vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f) je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje aj čl. 66 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Požiadavky na riadne odôvodnenie uznesenia sú upravené § 167 ods. 2 O. s. p. a § 157 ods. 2 O. s. p.

Uznesenie okresného súdu tieto atribúty nespĺňa. Rozhodnutie neobsahuje v podstate žiadne odôvodnenie, ktoré by sa týkalo obsahu výroku o rozhodnutia, preto účastníkovi sa upiera právo voči správnosti záverov súdu argumentovať a zaoberať sa jeho správnosťou.

Keďže právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu má rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, je exekučným titulom. Z tohto pohľadu sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou odporcu ohľadom aplikácie príslušných ustanovení exekučného zákona (§ 56 Exekučného poriadku). Preto aj v tomto prípade „hrozbu“, ktorá prichádza do úvahy na základe rozhodcovského rozsudku v exekúcii, možno dočasne odložiť rozhodnutím všeobecného súdu o odklade vykonateľnosti a keďže zákon 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zvlášť § 40 ods. 2 nemajú bližšiu právnu úpravu, je potrebné aplikovať analógiu práva a použiť § 56 Exekučného poriadku, pričom súd pri rozhodovaní bude vychádzať z dôvodov uvádzaných v návrhu vo veci samej a skúmať, či táto žaloba má opodstatnenie vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, a či teda existuje dôvod na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, z ktorého bude zrejmé, že nejde len o odďaľovanie exekúcie. Treba mať a predmete aj skutočnosť, že podmienkou odkladu je, že súd je povinný zaoberať sa aj s tým, aby nebol oprávnený vážne poškodený, čo sa môže stať v tých prípadoch, ak by sa výrazne zhoršila či zanikla vymožiteľnosť jeho judikovaného nároku.

Prvostupňový súd sa bude preto vecou zaoberať na základe vyššie uvedeného aspektu a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.