KSBB/15Co/1119/2014


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/1119/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112225319 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112225319.2



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcom 1/ Q. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. ulica XX/XXX, B., odporkyni 2/ V.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. ulica XX/XXX, B., odporkyňa 2/ v konaní zastúpená JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Mičinská cesta 35, o zaplatenie 1490,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 09. 2014, č. k.: 16C/236/2012-110, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak že:

Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 490,80 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 1 349,37 Eur od 18. 10. 2011 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 490,80 Eur od 01. 12. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 178,00 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 284,60 Eur, a to ich zaplatením na účet Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15. 10. 2012 domáhal voči odporcom zaplatenia 1490,80 € s príslušenstvom. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s úverovou zmluvou, žiadosťou o úver, úverovými podmienkami, prehľadom o čerpaní a splácaní úveru, výzvou k úhrade dlhu, poštovým podacím lístkom preukazujúcim zaslanie výzvy, spolu s ďalšími listinnými dôkazmi zistil, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe revolvingovej úverovej zmluvy zo dňa 18. 07. 2003 poskytol odporcom finančné prostriedky s úverovým rámcom vo výške 994,82 Eur. Nakoľko si odporcovia neplnili svoje povinnosti riadne a včas, dostali sa do omeškania so splatením sumy 1 490,80 Eur. Odporca 1/ neuznala skutočnosti uvedené v žalobe. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Z listinných dôkazov zistil, že predmetom zmluvy zo dňa 18. 07. 2003 bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 995,82 Eur s povinnosťou odporcov splácať poskytnutý úver splátkami vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca.

Na takto zistený skutkový stav aplikoval § 497 Obz., § 52 ods. 1 OZ, § 4 ods. 2, 3, 6 zák. č. 258/2001 Z. z. Dospel k záveru, že navrhovateľ v úverovej zmluve oznámil odporcovi výšku úveru 30 000 Sk, informoval ho o výške poplatkov, ktoré sa uvádzajú v sadzobníku poplatkov a informoval ho o postupe a spôsobe zániku a ukončení zmluvy. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ zachoval postup podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda spôsob výpočtu RPMN je na predmetnej revolvingovej v zmluve uvedený. Nakoľko odporcovia svoj záväzok riadne a včas nesplácali, navrhovateľ požiadal odporcov o okamžité splatenie dlhu a ku dňu 30. 11. 2011 nadobudlo odstúpenie od zmluvy účinnosť. Pretože odporcovia dlh vo výške 1490,80 Eur nesplatili, súd ich zaviazal, tak ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, na plnenie spolu s dohodnutým zmluvným úrokom a zákonnou výškou úrokov z omeškania podľa § 517 OZ a nariadenia č. 87/1995 Z. z.

Proti rozsudku sa odvolala odporkyňa v 2. rade. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru prvostupňový súd podľa § 205 ods. písm. c) O. s. p. neúplne zistil skutkový stav veci a podľa § 205 ods. písm. d) O. s. p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Podľa jej názoru ide o spotrebiteľskú zmluvu a neboli splnené podmienky uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., nie je uvedená v spotrebiteľskej zmluve percentuálna miera nákladov a teda sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Z predložených písomných podkladov navrhovateľa nevyplýva, že by si navrhovateľ splnil povinnosti uvedené v citovanom ustanovení, nie je podľa jej názoru možné aplikovať § 3 ods. 6 zákona, ale iba § 4 ods. 2 citovaného zákona. Podľa spotrebiteľskej zmluvy bol počas platnosti zmluvy dohodnutý úverový rámec 30.000 EUR (995,82 EUR). Odporkyňa v 2. rade a ani odporca v rade nikdy nepovažovali poskytnutie úverového rámca nad sumu 995,82 EUR. Táto možnosť bola poskytnutá zo strany navrhovateľa bez žiadosti odporcov a teda bez právneho dôvodu. Pripojila výpočty úverového rámca, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcom úverový rámec aj nad hodnotu 995,82 EUR, na čo možno aplikovať inštitút bezdôvodného obohatenia. Na plnenia poskytnuté nad úverový rámec preto vzniesla odporkyňa v 2. rade námietku premlčania.

K odvolaniu odporkyne v 2. rade sa písomne vyjadril navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny. Podľa jeho názoru súd dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj všetky náležitosti požadované v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Zároveň poukázal na to, že spotrebiteľ bol informovaný o skutočnostiach uvedených v § 3 ods. 6 zákona č. 225/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, to konkrétne o úverovom limite v časti B úverovej zmluvy, kde je uvedená výška úverového rámca, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a spôsobe a termínoch skončenia zmluvného vzťahu, ktoré sú zrejmé zo všeobecných podmienok úverovej zmluvy.

Poukázal na to, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie úverovej karty s úverovým rámcom nevie predvídať správanie klienta spočívajúce v čerpaní a splácaní úverových prostriedkov. Je výlučne na vôli klienta, v akom čase a v akej výške pristúpi k čerpaniu peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca, žeči poskytnutý úverový rámec vyčerpá jednorazovo, alebo bude poskytnutý úverový rámec čerpať postupne viacerými čiastkami. Taktiež záleží výlučne na vôli klienta, kedy a v akej výške pristúpi k splácaniu poskytnutých peňažných prostriedkov, keď môže kedykoľvek splatiť celý úver naraz formou mimoriadnej splátky alebo môže úver splácať formou mesačných splátok s dohodnutou minimálnou výškou splátky. Klient môže svoje správanie týkajúce sa čerpania a platenia úverových prostriedkov ľubovoľne meniť, môže po vyčerpaní úveru úverového rámca a jeho čiastočnom splatení opätovne pristúpiť k čerpaniu úveru do dosiahnutia maximálnej výšky úverového rámca.

Vzhľadom na uvedené v danom prípade nebolo možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. V závere dodal, že pri uzatvorení úverovej zmluvy bola výška úverového rámca dohodnutá na 30.000 Sk. Odporca však po uzatvorení úverovej zmluvy požiadal podľa bodu III. - 2 - 5. VÚP o zmenu výšky úverového rámca na 50.000 Sk (1.659,60 EUR). Tejto skutočnosti zodpovedá predpis splátky vo výške 5 %, t. j. 82,98 EUR na výpise z úverového účtu zo dňa 05. 12. 2012. Námietku premlčania považoval za bezdôvodnú, pretože podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danom prípade k uplynutiu premlčacej doby nedošlo vzhľadom na to, že k odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo dňa 20. 10. 2011 a návrh na začatie konania bol podaný dňa 15. 10. 2012.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa paragrafov 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. okrem iného v odôvodnení rozsudku súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní. V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd prvýkrát pojednával dňa 13. 02. 2013. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že odporca 1/ predniesol krátke stanovisko. Uviedol len stručne, že nárok neuznáva. Žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom uzavretia úveru neuviedol, súd mu taktiež nepoložil žiadnu otázku na ozrejmenie skutkového stavu. Následne súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Po tomto poučení uviedol, že "Oboznamuje sa obsah spisu.“ Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom prvostupňový súd vytýčil pojednávanie na deň 24. 09. 2014. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa, ani odporcovia, dostavil sa substitučný zástupca za právnu zástupkyňu odporkyne v 2. rade. V zápisnici o pojednávaní súd konštatoval prednes právneho zástupcu odporkyne v 2. rade, ktorý uviedol, že trvajú na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach. Následne súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p., konštatoval, že oboznamuje obsah spisu, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Z ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva pre účastníkov konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Citované ustanovenie, ale ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. jednoznačne upravuje povinnosti vykonať dokazovanie súdom. Pretože vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti a ústnosti, predpokladá sa, že dôkazy budú vykonávané na pojednávaní. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Zákon teda predpokladá, že súd môže rozhodnúť iba na základe vykonaných dôkazov na pojednávaní. Pokiaľ nie je zákonom ustanovená výnimka, súd môže skutkový stav veci ustáliť len na základe vykonaných dôkazov. O vykonaní dôkazov možno hovoriť iba vtedy, ak boli dodržané pravidlá vykonávania dôkazov upravené § 122 a nasledujúcimi.

Dôkaz listinou je upravený v § 129 O. s. p. Tento dôkaz sa vykonáva tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah.

Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd sa oboznámil s obsahom spisu, z toho bližšie nevyplýva, či vôbec vykonal dokazovanie. Je samozrejmé, že sudca už v príprave na pojednávanie pri štúdiu spisu sa s ním musí oboznámiť. Oboznámenie sa s obsahom spisu však nie je dôkazným prostriedkom. Ak následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené, zo zápisnice nevyplýva, aké dokazovanie vykonával. Ak konštatovanie o oboznámení sa s obsahom spisu by mal predstavovať vykonané dokazovanie, takýto postup nie je prípustný, pretože nie je možné zistiť, ktoré dôkazy boli vykonané. Ak v rozsudku súd uvedie dôkazy, z ktorých pri rozhodnutí vychádza, je pochybné, či vychádza z dôkazov, ktoré boli skutočne na pojednávaní vykonané a či ich mal súd vôbec k dispozícii v čase rozhodovania. Pokiaľ súd v rozsudku popisne uvádza, ktoré dôkazy vykonal, pričom uvádza, že skutkový stav zistil vykonaním ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, tento postup je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Účastníkovi konania za tým odníma právo vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom na pojednávaní, reagovať na prípadne v odvolaní. Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že bol dodržaný postup podľa § 118 ods. 2 O. s. p., teda že by samosudca uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Taktiež nevyplýva zo zápisnice postup podľa § 118 ods. 4 O. s. p., že by súd účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu aj ku právnej stránke veci.

Z rozsudku vo veci samej preto vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie na zistenom skutkovom stave, ktorý nemožno riadne preskúmať, zistený skutkový stav vychádzal z dôkazov, o ktorých je pochybné, či vôbec boli vykonané, zo zápisníc o pojednávaní vyplýva, že takéto dôkazy (listinné) vykonané neboli.

Z rozsudku nevyplýva, že by súd dodržal postup podľa § 132 O. s. p., teda že by každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v o vzájomnej súvislosti.

Zákonná požiadavka, aby súd v odôvodnení rozsudku stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, vyvoláva potrebu, aby v dôvodoch rozhodnutia bol stručne a prehľadne uvedený z jednotlivých dôkazných prostriedkov výpočet čiastočných, logicky naväzujúcich skutkových zistení, ktoré sú v konečnom dôsledku spoluurčujúce, resp. vytvárajú skutkový základ rozsúdenej veci.

Zákonom určeným požiadavkám nezodpovedá, ak súd v rámci jedného odseku v odôvodnení svojho rozsudku uvedie výpočet všetkých v konaní vykonaných dôkazov alebo len tých dôkazov, z ktorých pri posúdení skutkového stavu veci vychádzal, bez toho, aby jasne, určite a zrozumiteľne uviedol, čo vlastne z toho ktorého dôkazu zistil, aké z nich urobil jednotlivé skutkové zistenia. Požadovaný sled jednotlivých skutkových zistení s odkazom na jednotlivé dôkazy majú značný význam, lebo uvedený spôsob formulácie odôvodnenia rozsudku je dôkazom toho, ako procese súd postupoval, čo z dôkazov, ktoré vykonal, mal za preukázané, taktiež je možné prípadne zaznamenať aj pochybenie.

Ak teda prvostupňový súd nedodržal daný postup, čo je v danom prípade, pre absenciu čiastkových skutkových zistení nemožno ho rozsudok na základe odvolania preskúmať, pretože nemožno vôbec zistiť, z ktorých dôkazov prvostupňový súd vychádzal.

K veci samej odvolací súd uvádza, že odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení naznačil, že v prípade revolvingového úveru RPMN nie je možné uviesť do zmluvy vzhľadom na charakter poskytnutého úveru. Je pravdou, že odvolanie je povrchné, všeobecné. Odvolací súd aj napriek tomu musel prihliadnuť na skutočnosť, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu môže mať za následok nemožnosť podať kvalifikované odvolanie, hoci k odvolaniu je pripojený ako dôkaz výpočet úverového rámca, odvolateľka ho nijakým spôsobom bližšie nevysvetľuje alebo v spojitosti s tým neargumentuje. Nie je ani zrejmé, čo týmto dôkazom mieni preukázať a aké závery majú z neho vyplynúť. V tomto zmysle treba hodnotiť aj vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k tomuto odvolaniu.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ už v návrhu na začatie konania nedostatočne uviedol skutkový stav, z podaného návrhu vyplývalo, že odporcovia vyčerpali 8.536,84 EUR a uhradili 9.811,34 EUR, čo navodzuje dojem, že odporcovia nemajú žiadny dlh voči navrhovateľovi. Z návrhu na začatie konania nevyplýva, ako navrhovateľ vypočítal žalovanú sumu. Je pochopiteľné, že za takéhoto stavu prvostupňový súd nemohol vykonať ani riadnu prípravu na pojednávanie. Na preukázanie uplatneného nároku nepostačuje ani listinný dôkaz, potvrdenie zo dňa 05. 12. 2012 z čísla listu 25. Ďalej sa v spise nachádzajú výpisy od č. l. 30, nie je však zrejmé, či ide o výpisy z banky alebo výpis zo softwéru poskytovateľa úveru. Navrhovateľ dokonca vo svojom návrhu na začatie konania na tieto dôkazy vôbec neodkazuje, ani ich nevysvetľuje. Na čísle listu 74 spisu navrhovateľ poskytol špecifikáciou istiny. Povinnosťou súdu bolo a je zaoberať sám údajmi, ktoré tak navrhovateľ poskytol. Je jednoznačné, že bez prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa to nebude možné. Pokiaľ by totiž takto predložený dôkaz súd vykonal a následne ho hodnotil, zistil by, že bez vysvetlenia navrhovateľa nemôže zistiť skutočnosti, ktoré tento dôkaz má preukázať. Je nevyhnutné, aby na pojednávaní sa zástupca navrhovateľa zúčastnil, podal vysvetlenie k predloženým dôkazom, súd žiadal od zástupcu navrhovateľa vysvetlenie tak, aby bol schopný pochopiť tento dôkaz, podobne aj ostatné dôkazy predložené navrhovateľom. Tento dôkaz musí byť tak presvedčivý, aby bolo možné z neho zistiť, či uplatnený nárok navrhovateľa je dôvodný alebo nie.

Navrhovateľ musí bezpodmienečne preukázať priebeh úverového vzťahu, kedy a koľko si odporcovia požičali, kedy a koľko splatili, aby bolo možné mať za preukázané, či a kedy sa dostali do omeškania, kedy porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Z dokazovania musí vyplynúť, koľko majú v skutočnosti zaplatiť, koľko si požičali a či navrhovateľovi dlhujú nejaké peniaze.

Až po riadne vykonanom dokazovaní si môže súd urobiť dostatočné závery ohľadom skutkového stavu, na ktorý bude aplikovať príslušné ustanovenia právnych noriem. V rozhodovanom prípade súd aplikoval právne normy, ale na niečo, o čom nemá skutkové poznatky. V ďalšom konaní prvostupňový súd sa bude riadiť vyššie uvedeným názorom, vykoná riadne dokazovanie predloženými relevantnými dôkazmi, dokazovanie vykoná sa prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, od ktorého bude požadovať konkrétne vysvetlenie k ním predloženým dôkazom. A až následne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle vyššie citovaných ustanovení O. s. p.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.