KSBB/14CoPr/7/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215200013 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6215200013.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa Baňa Dolina, a. s., so sídlom Dolina 77, 990 12 Veľký Krtíš, IČO: 31 627 072, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, XXX XX V., zastúpenému JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.04.2015, č. k. 10Cpr/1/2015-34, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 87,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa a svojim výrokom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu doručené navrhovateľovi dňa 18.12.2014 je neplatné. Súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 262,51 Eur. Okresný súd za preukázané považoval, že po preskúmaní zdravotného stavu odporcu, bola mu priznaná choroba z povolania č. XX - X (choroba z X.), bolo mu odporučené preradenie na iné pracovisko. Z predloženého hlásenia choroby vyplynulo, že dátum prvého zistenia príznakov bol 10.09.2014. Choroba z povolania bola priznaná dňa 31.10.2014, hlásenie o chorobe z povolania bolo zamestnávateľovi doručené dňa 27.11.2014. Na základe hlásenia zamestnávateľ - navrhovateľ dňa 28.11.2014 požiadal ošetrujúcu lekárku U.. P. o vypracovanie lekárskeho posudku, tento bol vystavený dňa 01.12.2014 so záverom, aby bol odporca trvalo vyradený z rizika vibrácií, chladu, vlhka, teda z podzemia. Okresný súd považoval za začiatok plynutia 15-dňovej lehoty deň doručenia posudku, poukazujúc na rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 150/2005. Za preukázanú považoval súd skutočnosť, že navrhovateľ nepreložil odporcu na inú prácu, nariadil mu čerpať dovolenku od 01.12. do 15.12.2014. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľ v tom čase nemal žiadnu vhodnú prácu, keďže Baňa Dolina je v útlme, zamestnanci sú prepúšťaní a ťažba má prebiehať do mája 2015. V tomto prípade zo strany zamestnávateľa šlo o prekážky v práci na jeho strane podľa § 55 Zákonníka práce a súd považoval postup zamestnávateľa za správny. Ďalej súd považoval za preukázané, že odporca vedel, kedy mu má skončiť pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú a svoj zdravotný stav začal riešiť až vtedy, keď zistil, že pracovný pomer mu predĺžený nebude. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi od predloženia lekárskeho posudku chýbal do ukončenia pracovného pomeru mesiac a po vyčerpaní dovolenky už len 9 pracovných dní, zamestnávateľ nemal možnosť preradiť ho na inú prácu, ani ho inak zamestnať. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu nariadil zostať doma s tým, že mu bude vyplácaná náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Odporca dňa 18.12.2014 doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že nebol v lehote 15 dní od doručenia lekárskeho posudku preradený na inú prácu. Po prevzatí potvrdenia o skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1, písm. a) Zákonníka práce, dňa 19.12.2014 oznámil odporca navrhovateľovi, že trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru. Okresný súd s poukazom na príslušnú zákonnú úpravu (článok 2, § 55 ods. 2, písm. a/, § 59 ods. 1, písm. c/, § 69 ods. 1, písm. a/, ods. 3, § 71 ods. 1 a 3, § 76 ods. 3, § 77, § 142 ods. 3 Zákonníka práce) dospel k záveru, že postup navrhovateľa bol správny. Ďalej uviedol, že „v prípade, ak by súd žalobu zamietol, výklad práva by bol podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Žiaden z účastníkov nesmie zneužívať svoje práva a povinnosti na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu. V konkrétnom prípade by sa tak stalo na úkor navrhovateľa.“ Vyhovel preto návrhu navrhovateľa a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu, doručené navrhovateľovi dňa 18.12.2014, je neplatné. Podľa zásady úspešnosti v konaní priznal navrhovateľovi voči odporcovi aj náhradu trov prvostupňového konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s poukazom na dôvody podľa § 205 ods. 2, písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odporcu dňa 27.11.2014 bolo navrhovateľovi doručené hlásenie choroby z povolania, vydané Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Fakultnej nemocnice s poliklinikou I. Y. E. v V. V. so záverom preradiť odporcu na iné pracovisko trvale. Klinika pracovného lekárstva je podľa § 31a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zrejme má ísť o zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ...) špecializovaným odborným pracoviskom, ktoré vydáva lekársky posudok o priznaní choroby z povolania. Tento posudok je v zmysle § 55 ods. 2, písm. a) Zákonníka práce právne záväzným lekárskym posudkom vo vzťahu k dohodnutému druhu práce odporcu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 150/2005, na ktoré poukázal v odôvodnení prvostupňový súd, neriešilo totožnú vec, v jeho odôvodnení je uvedený právny názor, podľa ktorého „predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1, písm. a) Zákonníka práce je však len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia.“ Takýto odborný záver je už obsiahnutý v hlásení choroby z povolania. Dňom 28.11.2014 vznikla podľa názoru odporcu povinnosť riešiť pracovno-právny vzťah buď preradením na inú prácu alebo rozviazaním pracovného pomeru. Podľa názoru odporcu, uznanie prekážky v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce nezbavuje navrhovateľa povinnosti, ktoré kogentným spôsobom stanovuje zákon. Pokiaľ navrhovateľ zdôrazňoval, že zo strany odporcu malo dôjsť k porušeniu článku 2 Zákonníka práce, keď tento nekonal v súlade s dobrými mravmi, resp. mal konať špekulatívne, uvádza, že toto tvrdenie odmieta a sám v konaní preukázal, že navrhovateľ dlhodobo obchádzal ust. § 48 Zákonníka práce, keď od 01.10.2009 bez toho, aby sa akokoľvek zmenili podmienky výkonu prácu u navrhovateľa, uzatváral s ním pracovné pomery na dobu určitú striedavo s ďalšou spoločnosťou Baňa Čáry, a. s., Čáry. Pritom za obe spoločnosti konal a podpisoval ten istý štatutárny zástupca oboch spoločností L. L.. Toto konanie navrhovateľa bolo motivované výlučne ekonomickými dôvodmi, aby pri ukončení svojej banskej činnosti nemusel hradiť zamestnancom nároky podľa § 76 ods. 1 až 3 Zákonníka práce. Zneužíval tým svoju pozíciu a situáciu v regióne z hľadiska úrovne zamestnanosti (nezamestnanosti). Podľa odporcu právnym predpokladom pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1, písm. a) Zákonníka práce je nesplnenie povinnosti podľa § 55 ods. 2, písm. a) ani v lehote do 15 dní odo dňa doručenia lekárskeho posudku. V danom prípade si navrhovateľ svoju povinnosť preradiť odporcu nesplnil a od 28.11.2014 nepristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru, aby sa vyhol plneniu nároku podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce. Nesúhlasí tiež s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý jednostranne právne posúdil rozpor s dobrými mravmi v konaní odporcu bez toho, aby komplexne vec vyhodnotil z tohto hľadiska aj dlhodobé konanie navrhovateľa, ktorý obchádzal ust. § 48 Zákonníka práce. Pre úplnosť dodal, že k poškodeniu zdravia odporcu chorobou z povolania došlo následkom dlhodobého výkonu práce v podzemí pre navrhovateľa, kde odpracoval XX rokov. Domáha sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že návrh bude ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnutý a v zmysle toho bude rozhodnuté o náhrade trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval svoje dovtedajšie tvrdenia, že odporcovi nebola poskytnutá náhrada práce, nakoľko spoločnosť bola v útlmovom programe a ťažba bola skončená 31.05.2015. Po doručení lekárskeho posudku, na základe ktorého bolo rozhodnuté, je potrebné zamestnanca trvale vyradiť z rizika vibrácií, chladu a vlhka, teda z podzemia, kde navrhovateľ nemal žiadne voľné miesta na preradenie odporcu ako baníka z podzemia na inú vhodnú prácu s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, tento od 01.12.2014 s nástupom do práce 16.12.2014 čerpal dovolenku, pracovný pomer mal skončiť dňa 31.12.2014. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nenútil odporcu vykonávať prácu baníka, ktorá by mu mohla poškodiť zdravie, avšak doporučeným listom, ktorý odporca prevzal dňa 11.12.2014, mu oznámil, že na strane zamestnávateľa vznikla prekážka a bude mu vyplácaná pôvodná mzda ako náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného platu, ktorý dosahoval v pôvodnom pracovnom zaradení podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Domnieva sa, že na strane navrhovateľa šlo o prekážky v práci na jeho strane podľa § 55 Zákonníka práce, a preto bol jeho postup správny. Trvá na správnosti rozsudku, odvolanie považuje za bezdôvodné, argumenty, ktoré uvádza prvostupňový súd, boli v rozsudku riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Vec bola preskúmaná zo všetkých strán a nie jednostranne, ako uvádza odporca. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, nebol žiadny dôvod dokazovanie dopĺňať alebo prehodnocovať, skutkové zistenia prvostupňového súdu neboli ani odvolaním odporcu dotknuté. Odvolací súd preto vychádza zo skutkového stavu tak, ako tento zistil a ustálil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd. Úlohou prvostupňového súdu a tiež aj predmetom odvolacieho konania bolo právne posúdenie skončenia pracovného pomeru odporcu, keď navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu majúc za to, že v danej veci pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby, keďže pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Vyriešenie tejto právnej otázky je dôležité pre posúdenie účinkov skončenia pracovného pomeru. Odvolací súd poukazuje na známu judikatúru, v zmysle ktorej nie je vylúčené, aby došlo k skončeniu toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne alebo postupne (R31/1998 NS ČR). Navrhovateľ ako zamestnanec podal návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce majúc za to, že neexistovali dôvody, pre ktoré odporca ako zamestnanec skončil s navrhovateľom okamžite pracovný pomer.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vec po právnej stránke správne posúdil, keď dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom (zamestnancom) je neplatné. Odvolací súd k dôvodom, ktoré pre tento svoj záver v napadnutom rozsudku uviedol prvostupňový súd, považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ potom, ako obdržal lekársky posudok o tom, že odporca nemôže vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy ako baník v podzemí, v lehote, v ktorej je povinný podľa § 55 ods. 2, písm. a) v spojení s § 69 ods. 1, písm. a) Zákonníka práce (15 dní) preradiť ho na inú vyhovujúcu prácu, zaslal doporučene odporcovi oznámenie o ukončení pracovného pomeru podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce (uplynutím dohodnutej určitej doby) dňom 31.12.2014 a zároveň mu oznámil prekážku na strane zamestnávateľa. Oznámil odporcovi, že vzhľadom na lekársky posudok, keď odporca nemôže vykonávať prácu baníka v podzemí a on ako zamestnávateľ nemá pre odporcu inú vhodnú prácu, vznikla prekážka na strane zamestnávateľa ohľadne možnosti prideľovať zamestnancovi primeranú prácu, a preto do konca ukončenia pracovného pomeru do 31.12.2014 bude odporcovi vyplácaná náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku, ktorý by dosahoval v pracovnom pomere bez toho, aby bol povinný vykonávať akúkoľvek prácu. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup navrhovateľa je v súlade s ust. § 55 ods. 2, písm. a) Zákonníka práce aj keď nebola dodržaná uvedená zákonná úprava presne vo formálnom, gramatickom výklade, teda odporca nebol preradený na inú prácu. Pretože však navrhovateľ inú vhodnú prácu pre odporcu nemal, sám považoval túto skutočnosť za prekážku na svojej strane s následkom v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, teda s poskytnutím náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ako by tomu bolo aj v prípade, ak by odporcu preradil na inú prácu, pokiaľ by tomu nebránila situácia na strane zamestnávateľa, ktorý bol v útlme a už v dotknutom čase musel zamestnancov prepúšťať. Podľa názoru odvolacieho súdu takýmto postupom nebol odporca žiadnym spôsobom poškodený na svojich právach a výklad práva, aký zvolil prvostupňový súd, možno považovať za správny a zodpovedajúci existujúcej judikatúre, v zmysle ktorej pri hľadaní práva je potrebné v každej veci vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, zohľadnení všetkých relevantných individuálnych okolností súdenej veci a na vec prihliadať aj cez prizmu dobrých mravov, pričom aj prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem možno v určitých prípadoch považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu (napr. IV. ÚS 110/09, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, IV. ÚS 1/2014).

K námietke odporcu ohľadne začatia plynutia lehoty na preradenie pracovníka odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal považovať právne závery prvostupňového súdu v tomto smere za nesprávne, naopak, pokiaľ prvostupňový súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 150/2005, odvolací súd má za to, že názor prvostupňového súdu je právne uznávaný a udržateľný. Naviac pre právne posúdenie tejto konkrétnej veci táto námietka nemá zásadný dopad (keďže aj pri počítaní lehoty odo dňa 28.11.2014 zamestnávateľ reagoval v 15-dňovej lehote uvedeným doručením doporučeného listu zo dňa 08.12.2014, doručeného 11.12.2014).

Pokiaľ odporca poukazuje na obchádzanie ust. § 48 Zákonníka práce zo strany navrhovateľa, nebol dôvod vzhľadom na predmet konania sa týmto podrobnejšie zaoberať, pretože ani v rámci prvostupňového konania nebola táto otázka predmetom skúmania a dokazovania s relevantným dopadom na predmet sporu.

Pokiaľ odporca uvádza, že dôvodom, pre ktorý navrhovateľ nepristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru, má byť vyhnutie sa plneniu nároku podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce, odvolací súd tento názor odporcu nepopiera, ani nevyvracia; vzhľadom na skôr uvedené, keď odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako zamestnávateľ neporušil povinnosť v lehote 15 dní preradiť zamestnanca na zodpovedajúcu prácu, nebol povinný dobrovoľne brať na seba právny následok skončenia pracovného pomeru okamžite tak, ako to mal v úmysle odporca.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v trovách za poskytnuté právne služby, konkrétne za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 20% DPH, spolu 87,50 Eur, ktorú sumu je neúspešný účastník povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.