KSBB/14CoP/78/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201434 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414201434.2



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. P. XXX/XX, Z. B. V., zastúpený advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, AK so sídlom SNP 62/65, Žiar nad Hronom, proti manželke: H. I., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. P. XXX/XX, Z. B. V., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Rychnavským, AK so sídlom Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu W. I., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. P., pracovisko Z. B. V., o odvolaní matky maloletej H. I. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26. 07. 2016 č. k. 10P/12/2014 - 298, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch (3. až 7.) o úprave styku otca s maloletou z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo Y. I. a H. I., rod. W., na čas po rozvode zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná zastupovať maloletú a spravovať jej majetok na čas po rozvode. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne vopred, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky. V ďalších výrokoch súd upravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletou W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 17.00 do nedele do 17.00 h v neprítomnosti matky. Ďalej upravil styk otca s maloletou v čase letných prázdnin od 01.08. od 09.00 h do 14.08. do 18.00 h v neprítomnosti matky, v čase veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 16.00 h do pondelka do 16.00 h v neprítomnosti matky, v čase vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23. 12. od 09.00 h do 28. 12. do 18.00 h a každý párny rok v čase od 28. 12. od 09.00 h do 02. 01. do 18.00 h v neprítomnosti matky a počas jarných školských prázdnin každý párny rok od pondelka od 09.00 h do soboty do 18.00 h. Otec maloletého dieťaťa v zmysle rozsudku je oprávnený si dieťa v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku povinný dieťa na tom istom mieste a v stanovenom čase odovzdať matke, matke bola uložená povinnosť vydať otcovi maloleté dieťa, riadne a včas dieťa pripraviť a styk otcovi s dieťaťom umožniť. Súd manželstvo rozviedol po zistení, že toto bolo dlhodobo rozvrátené a vážne narušené a nie je predpoklad obnovy vzťahov. S rozvodom manželstva pritom súhlasili obaja manželia. Rovnako neboli rozdielne názory na otázku, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode a ani v otázke výšky výživného. K úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie poukázal na zistenie, že v tom čase bol styk otca s maloletou realizovaný na základe uznesenia súdu, a to spôsobom každú stredu v čase od 15.00 h do 18.00 h a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky. Súd z vykonaných dôkazov, najmä zo znaleckých posudkov a výpovedí znalcov a maloletej dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa stretávalo s otcom a aby doposiaľ upravený styk bol rozšírený. Podľa vykonaného šetrenia v domácnosti otca bolo zistené, že má vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku, medzi otcom a dieťaťom je vytvorený citový vzťah, ktorý je potrebné naďalej rozvíjať, a to spôsobom rozšírenia úpravy styku otca s maloletou, keď tento styk považoval súd za dôležitý pre ďalší vývoj maloletého dieťaťa. Zo znaleckých posudkov mal súd za preukázané, že je v záujme maloletého dieťaťa stretávať sa s otcom a aj samotné dieťa deklarovalo záujem na stretávaní sa s otcom. Maloletá bola ochotná u otca aj prespať v prípade zlepšenia vzťahov medzi rodičmi. Súd poukázal na skutočnosť, že zo znaleckých posudkov ako aj pripojeného vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplýva, že neboli preukázané tvrdenia matky o tom, že sa otec dopúšťal voči maloletej neprimeraného U. správania, u otca neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby sa s maloletou stretával v neprítomnosti matky dieťaťa. Zároveň poukázal na zistenie, že v prítomnosti matky, resp. starej matky maloletej, pri realizácii styku vznikali konfliktné situácie s negatívnym vplyvom na dieťa. Preto súd upravil styk otca v rozšírenom rozsahu, a to bez prítomnosti matky, keďže prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s maloletou negatívne ovplyvňovala priebeh týchto stretávaní. Súd prvej inštancie ďalej odôvodnil, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté účastníkmi, konkrétne výsluch svedkyne T. W., T.. Q. X. ako aj prehratie CD nosiča, resp. vyžiadanie si stanoviska od doktorky W., psychologičky, ako aj výsluch T.. Y. P. tak, že skutkový stav považoval za zistený v dostatočnom rozsahu na to, aby vo veci bolo možné rozhodnúť a vykonanie týchto dôkazov považoval za nadbytočné.

2. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania s poukazom na ustanovenie § 57 CMP v spojení s § 259 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Z trov konania, ktoré platil štát v súvislosti so znaleckým dokazovaním, takto uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v rozsahu 1/2 , pričom manželke navrhovateľa, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, takúto povinnosť vzhľadom na jej majetkové a sociálne pomery neuložil z dôvodu, že štát nemá voči nej právo na takúto náhradu.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to do výroku o úprave styku otca s maloletou W. s odôvodnením, že súd prvej inštancie nezistil náležite skutkový stav, nevykonal všetky navrhované dôkazy, čím jej odňal možnosť konať pred súdom a tiež nesprávne posúdil vec po právnej stránke. Rozsudok podľa odvolateľky trpí aj vadou - nedostatkom dôvodov. Namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevykonanie navrhnutých dôkazov k objasneniu neprimeraného U. správania maloletej, podľa názoru odvolateľky mal súd aj ex offo pristúpiť k vyšetreniu maloletej na túto otázku a prípadne vykonať kontrolné znalecké vyšetrenie otca, pretože znalecký posudok znalca T.. P. považuje za nie náležite presvedčivý. Za nepreukázaný označuje aj názor znalcov T.. R. a T.. P. v otázke neprimeraného správania sa maloletej v U. oblasti, v zmysle ktorého toto správanie môže spočívať v málo podnetnom prostredí, v ktorom maloletá vyrastá. Tieto úvahy sú ničím nepodložené, z dokazovania vyplynulo, že maloletá dosahuje v škole výborné výsledky a sama sa vyjadrila tak, že býva sa jej s maminou a starými rodičmi dobre. Pokiaľ by bolo prostredie, v ktorom maloletá vyrastá, skutočne málo podnetné, bol by zistený zrejme pravý opak. U. nevhodné správanie sa zo strany otca nebolo bezpečne vyvrátené ani potvrdené, a preto bolo správne rozhodnúť tak, že maloletá je oprávnená sa s otcom stretávať tak, ako doteraz v prítomnosti matky. Tvrdí, že súd jej odňal možnosť konať pred súdom, poukázala na skutočnosť, že maloletá bola súdom vypočutá v prítomnosti kolízneho opatrovníka, avšak v rozsudku sa z výsluchu maloletej nenachádza ani veta. Neobsahuje žiadne hodnotiace zdôvodnenie, prečo je vhodné, aby sa maloletá s otcom stretávala napriek svojej výpovedi, kde uviedla, že s otcom sa stretávať nechce a stačí jej, aby sa videli tak, ako doteraz, a to s maminou. Navyše vytýka kolíznemu opatrovníkovi, že maloletej kládol kapciózne a sugestívne otázky, ktoré nemohli dať správnu odpoveď na zistenie skutočnej pravdy. Zamietnutie návrhov na ďalšie dokazovanie považuje za nezákonné, nakoľko súd je povinný skúmať dôsledne skutkový stav a má povinnosť vykonať všetky navrhované aj nenavrhované dôkazy. Vopred hodnotiť výpoveď svedkyne W. ako účelovú či nedôveryhodnú označuje za prinajmenšom odvážne tvrdenie. Súd môže hodnotiť dôkazy po ich vykonaní, nie však v štádiu ich návrhu. Naviac, rozhodnutie o úprave styku nemôže byť výsledkom trestného konania, pretože inak je preukazované zavinenie v trestnom konaní a inak v občianskoprávnom konaní, kde stačí aj samotné podozrenie, pokiaľ toto nie je s istotou vyvrátené, a to nebolo. Nad pochybnosti o U. zneužívaní maloletej otcom (kde už stačia iba pochybnosti) je záujem maloletej samotnej, t. j. či ona sama chce alebo nechce sa s otcom stretávať. Vyjadrila sa tak, že nechce a chce ostať s matkou. Toto súd nezohľadnil a doslova prikázal, ako a kedy sa má maloletá s otcom stretnúť. Domáha sa zrušenia rozsudku v napadnutom výroku a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie.

4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), preskúmal vec v súlade s ustanovením § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave styku otca s maloletou s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom odvolacieho konania je výrok týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, keď rozsudok prvoinštančného súdu v tomto rozsahu napadla matka maloletej a odvolací súd nezistil dôvod preskúmavať tie časti výroku napadnutého rozsudku, na ktoré sa vzťahuje zásada oficiality ovládajúca mimosporové konanie vyplývajúca z ustanovenia § 66 a § 67 (teda rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o vyživovacej povinnosti otca), pretože rozsudok prvoinštančného súdu v uvedených výrokoch považuje odvolací súd za vecne správny.

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a výsledky dokazovania pomerne podrobne uviedol aj v napadnutom rozsudku.

8. Odvolací súd však musí napriek vyššie uvedenému konštatovať dôvodnosť odvolacej námietky matky maloletej ohľadne absencie hodnotenia dôkazného prostriedku - výsluchu maloletej a v súvislosti s tým aj zdôvodnenia, prečo je vhodné, aby sa maloletá stretávala s otcom spôsobom, ktorý určil okresný súd. Odvolací súd má za to, že hodnotenie tohto dôkazného prostriedku, ktorý je mimoriadne dôležitý až kľúčový vo veci rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, nezodpovedá hodnoteniu dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP. Aj keď vo všeobecnosti platí, že je v záujme maloletého dieťaťa stretávať sa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti, a to takým spôsobom, aby tento styk umožnil aj tomuto rodičovi plnohodnotne sa zúčastňovať výchovy maloletej, je bez akýchkoľvek pochybností potrebné každý prípad posudzovať osobitne s prihliadnutím na všetky okolnosti a súvislosti, ktoré v konaní vyšli najavo. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že „aj samotné dieťa deklarovalo záujem na stretávaní sa s otcom, pričom bola ochotná u otca aj prespať v prípade, ak by sa zlepšili vzťahy medzi rodičmi“. Odvolací súd však zistil, že maloletá pri svojom výsluchu uviedla na otázku, či sa rada stretáva s otcom - „iba trošku“, zároveň uviedla, že stačí jej stretávať sa s ním tak, ako doteraz, dvakrát týždenne, a to iba s maminkou. Na otázku, či chce byť s otcom aj dlhšie, napríklad na skúšku, maloletá mlčala a na podotázku, či s tým nemá problém, uviedla, že má problém a na otázku, či sa jej niečo nepáči, uviedla len - „uhm“ bez ďalšieho vysvetlenia. Na otázku zástupcu kolízneho opatrovníka, či má maloletá nejaké želanie, maloletá uviedla - „aby s otcom nemusela chodiť von“. Na otázku, pokiaľ teda s otcom nechce chodiť von, tak kde by sa chcela stretávať, maloletá mlčala. Ochotu stretávať sa s otcom a prípadne u neho aj prespať, pripustila za situácie, že by sa vzťahy s rodičmi zlepšili. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevysvetlil, akým spôsobom vyhodnotil výpoveď maloletej v otázke jej styku s otcom a tiež nevysvetlil, z akého dôvodu nerešpektoval názor dieťaťa v tejto otázke a uprednostnil závery znaleckého posudku, podľa ktorých je potrebné doposiaľ upravený styk otca s dieťaťom rozšíriť. Podľa názoru odvolacieho súdu bude potrebné opätovné vypočutie maloletej takým spôsobom, aby súd dostal odpoveď na otázku, prečo maloletá odmieta rozšírenie styku s otcom, prečo u neho odmieta za súčasnej situácie prespať, prípadne zistiť, aký je postoj maloletej k takémuto rozšírenému styku (teda, či ho zásadne odmieta a pokiaľ možno, z akých dôvodov, resp. či nemá na to žiadny dôvod a len jej vyhovuje doterajší stav). Až po takomto doplnení dokazovania bude môcť súd dať spoľahlivú odpoveď na to, či je skutočne v záujme maloletej a v prospech maloletej rozšíriť styk otca s maloletou a prípadne v akom rozsahu a akým spôsobom.

9. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku odvolateľky ohľadne zamietnutia návrhov na dokazovanie, odvolací súd má za to, že v tomto smere súd prvej inštancie nepochybil. Pre účely tohto konania, ktorým je už len úprava styku otca s maloletou, nie je výpoveď starej matky maloletej nutným dôkazom, pokiaľ ide o dokazovanie otázky prípadného U. zneužitia maloletej, musí odvolací súd upozorniť, že táto otázka nemôže byť vyriešená v tomto konaní. Bez akýchkoľvek pochybností a polemík súhlasí s názorom odvolateľky, že prvoradým je v tomto konaní záujem maloletého dieťaťa, a to v čo najširšom chápaní (tzn. blaho dieťaťa), ktorý však musí byť zisťovaný komplexne, nielen z pohľadu maloletej, prípadne jej matky, do úvahy treba vziať všetko, čo v konaní vyšlo najavo, to znamená aj stanovisko otca, kolízneho opatrovníka a výsledky znaleckých dokazovaní. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že je potrebné vykonať aj ďalšie navrhnuté dôkazy vzhľadom na procesnú situáciu po vypočutí maloletej, napríklad stanovisko psychologičky a podobne, vykoná prvoinštančný súd aj tieto dôkazy tak, aby nové rozhodnutie dalo spoľahlivú odpoveď na určenie čo najvhodnejšieho styku otca s maloletou tak, aby toto bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).