KSBB/14Co/64/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214209083 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214209083.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/323/2014-75 zo dňa 20.10.2015, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava vydaný rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. zo dňa 21.10.2014, sp. zm. 216/08/14 a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. Rozhodol tak s odôvodnením, že rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli strany sporu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neplatná so zreteľom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatnou, ak vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Vyslovil názor, že v danom prípade nešlo o individuálne dohodnutú rozhodcovskú doložku. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto dôvod na vyhovenie žalobe žalobcu a priznanie trov žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Ďalšími námietkami žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že výklad súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade nedošlo k individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nie je správny. V tejto súvislosti poukazoval na to, že rozhodcovská zmluva - doložka medzi stranami sporu bola individuálne dojednaná, pretože táto nebola podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žalobca ako strana sporu mal možnosť od takto uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ by k tomu došlo, tak by sa zrušila len rozhodcovská zmluva a nie zmluva o revolvingovom úvere. Je nesporné, že v rozhodcovskej doložke bolo žalobcovi vysvetlené, čo jej uzavretie znamená a čo je rozhodcovské konanie. Pred podpisom rozhodcovskej doložky mal teda žalobca všetky informácie a mohol sa rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nie. Okrem toho rozhodcovská doložka nie je koncipovaná tak, aby zvýhodňovala len jednu zmluvnú stranu. Na základe uvedených okolností dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na neúplných a nesprávnych skutkových a právnych záveroch. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu. 3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, a to jednak z jeho skutkových, ako aj právnych záverov. Podľa jeho názoru žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, a preto túto správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú. Žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobe žalobcu bolo vyhovené z toho dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným nebola individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, pričom túto považoval za neplatnú z toho dôvodu, že išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v danom prípade zvýhodňovala len jednu zmluvnú stranu, a to žalovaného, pričom spotrebiteľ nemohol v rámci formulárového uzatvárania zmluvy túto okolnosť ovplyvniť.

6. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý poukazoval na to, že v danom prípade išlo o rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným individuálne dohodnutá, bolo v nej vysvetlené to, že nie je viazaná na základnú zmluvu, pričom v nej bol vysvetlený obsah uvedenej rozhodcovskej doložky, ako aj to, čo je rozhodcovské konanie a akým spôsobom môže byť uplatňovaný stranami nárok vyplývajúci zo základnej zmluvy o revolvingovom úvere.

7. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 04.02.2013. Na osobitnom písomnom doklade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní práve k uzatvorenej zmluve č. XXXXXXXXXX. Z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy z bodu 1 vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Z bodu 3 predmetnej rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že existuje možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich z ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere, a to prostredníctvom rozhodcovského konania alebo v rámci súdneho konania. Výber bol daný na strane žalobcu, teda tej strane, ktorá by uplatňovala nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu. Táto formulácia nevylučovala to, že takouto stranou mohol byť aj žalobca, teda dlžník I. H.. V bode 5. rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Uvedená rozhodcovská doložka teda nebola koncipovaná takým spôsobom, že by zvýhodňovala v danom prípade len jednu zmluvnú stranu, pričom dlžník mal právo od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Ak teda z predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva to, že táto nebola podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom v prípade aj jej uzatvorenia bola daná dlžníkovi možnosť aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od uzavretia takejto zmluvy a dlžník vedel o všetkých dôsledkoch rozhodcovskej zmluvy, teda aj o tom, akým spôsobom sa môžu riešiť vyplývajúce vzťahy z revolvingovej zmluvy, teda či už v rozhodcovskom alebo súdnom konaní, tak za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že by v danom prípade nešlo o individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, pretože táto bola uzatvorená písomne na osobitnom doklade, jej obsah bol jasne formulovaný a neznevýhodňoval uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy niektorú zo zmluvných strán, pričom dlžník mal stále možnosť od takto uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade teda nešlo o individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, a teda o nekalú zmluvnú podmienku, nemožno považovať za správny.

8. V tejto súvislosti tiež treba poukázať na dôvody rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, z ktorého vyplýva, že uvedenou okolnosťou sa aj rozhodcovský súd zaoberal a posudzoval otázku právomoci na prejednanie a rozhodnutie danej veci, v súvislosti aj s obsahom rozhodcovskej zmluvy, pričom ani tento súd nezistil také dôvody, pre ktoré by rozhodcovskú zmluvu bolo možné považovať za neplatnú. Nebol teda dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1, písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, s ohľadom aj na § 73 ods. 1 citovaného zákona.

9. Je však potrebné poukázať na to, že v podanej žalobe žalobca poukazuje aj na ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, uvedený v čase podania žaloby v § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. a to ten, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, keď je zaväzovaný v rozhodcovskom konaní na istinu, ktorou si žalovaný uplatňuje nároky v rozpore so zákonom o ochrane práv spotrebiteľa, pretože sa jedná o úžernícke úroky a poplatky, ktoré sú na ňom uplatňované. Obsah tohto ustanovenia je obsiahnutý tiež v § 45 ods. 1, písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Týmto dôvodom sa súd prvej inštancie nezaoberal práve z dôvodu, že svoje rozhodnutie založil na neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené bude musieť súd prvej inštancie posúdiť aj iný dôvod uvedený žalobcom v podanej žalobe, pretože pokiaľ tento bol zo strany žalobcu uplatnený, bude sa musieť ním súd zaoberať. Okrem toho v súvislosti s § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. treba poukázať aj na § 45 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1, písm. c), e) a i) až l). Uvedená právna úprava je v prospech spotrebiteľa, pretože v rámci úpravy zákonom č. 244/2002 Z. z. musel žalobca v rámci lehoty v žalobe uviesť konkrétny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože ak ďalší neuviedol, nemohol sa ním súd zaoberať. Ďalší postup v konaní bude preto závisieť od toho ako posúdi súd prvej inštancie ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to vzhľadom na znenie ust. § 47 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014 Z. z.

10. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Keďže súd prvej inštancie, ako vyplýva z dôvodov rozsudku, sa nezaoberal ďalším dôvodom pre možné zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak aj s ohľadom na ust. § 391 ods. 3 CSP bude potrebné, aby sa týmto dôvodom náležite zaoberal v ďalšom konaní a posúdil, či zo strany rozhodcovského súdu neboli pri rozhodovaní porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).