KSBB/14Co/467/2015


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/467/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206812 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812206812.1



ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/364/2012-67 zo dňa 11. 11. 2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Škoda ako aj nemajetková ujma mu mali vzniknúť tým, že okresný súd v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, konkrétne rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, rozhodol až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní exekučným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Er/375/2010 súd s poukazom na jednotlivé procesné úkony súdu v tejto veci uzavrel, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup v konaní spočívajúci v existencii prieťahov tak, ako tvrdil žalobca a vzhľadom na neexistenciu tohto zákonného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Namietal vady konania uvedené v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p. a navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predovšetkým vytýkal prvostupňovému súdu, že vec prejednal v jeho neprítomnosti postupujúc podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania, k čomu uviedol dôležité dôvody. Súd mu svojím postupom odňal právo konať pred súdom. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Poukázal na rozhodnutie niektorých iných krajských súdov podporujúce toto jeho tvrdenie. Vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých možno viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania. Žalobca tak nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých rozhodnutie založil. Za takejto situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Poukazuje na to, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, hoci v danej veci nebolo možné takýmto spôsobom rozhodnúť. Podľa jeho názoru mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., pretože žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobnému návrhu nevyjadril, skutkovým základom sa tak mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Súdu ďalej vytýka, že ignoroval všetky žalobcove tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu na udržanie a správu informačného systému a z titulu výdavkov, keď v tomto smere je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. Závery súdu o značil za extrémne nesúladné s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, rozhodnutie je rozporné aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd negatívne rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako aj v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ, čím sa stráca podstata práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia - teda poznať premisy zvolené v rozhodnutí ako aj závery, ku ktorým na ich základe súd v konkrétnom individuálnom prípade dospel. Nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, pretože právnym titulom v danej veci bol nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Vytýka súdu, že mu neumožnil predložiť ďalšie dôkazy, ktoré nemohol predložiť spolu so žalobou a nemohol ich predložiť ani neskôr, pretože nebol súdom poučený a informovaný o tom, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie súdu označil za rozporuplné a právne neudržateľné.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Argumentácia uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku je dostatočne presvedčivá, odvolací súd ju považuje za správnu, nepovažuje za potrebné nad rámec uvedených dôvodov prvostupňovým súdom uvádzať ďalšie argumenty. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku v odôvodnení vysporiadal s právnym základom a dôvodnosťou uplatneného nároku. Odvolací súd poukazuje na to, že v mnohých dôvodoch odvolania odvolateľ vôbec nereaguje na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje, poukazuje na viaceré dôvody, ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádzajú a ani s danou vecou nesúvisia (napr. návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nevyjadrenia sa žalovanej, tvrdenie, že súd nemohol rozhodnúť bez ústneho pojednávania, námietka o ignorácii o vzniku majetkovej škody z dôvodu výdavkov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdavky, poštovné a telekomunikačné výdavky, ...).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 až 4, § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., keď v danej veci nedošlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, čo dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo a po právnej stránke správne odôvodnil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.

K tvrdenému nesprávnemu postupu v konaní prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania spochybňujúce procesný postup súdu neobstoja. Z obsahu spisu je preukázané, že žalovaná sa k veci písomne vyjadrila, vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22. 04. 2013. Účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, obaja obdržali predvolanie na termín 11. 11. 2014 dňa 13. 10. 2014. Žalovaný navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Žalobca sa z neprítomnosti neospravedlnil, nemôže preto tvrdiť, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom a navrhovať, resp. predkladať dôkazy, či neoboznámiť sa s dôkazmi, ktoré vykonal prvostupňový súd. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vo veci rozhodol zaujatý sudca, odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu príslušnému na rozhodnutie o námietke zaujatosti zo dňa 12. 10. 2012 č. k. 4NcC/143/2012 - 9, ktoré bolo dňa 15. 11. 2012 doručené právnemu zástupcovi žalobcu. V tejto konkrétnej veci bol uvedeným uznesením vylúčený z konania a rozhodovania sudca R.. C. L., zákonný sudca v tejto veci, R.. T. V. vylúčený nebol. Týmto rozhodnutím krajského súdu je viazaný aj žalobca, aj napriek svojej vnútornej výhrade. Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania s poukazom na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu tento ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., keď žalovanej, ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tieto si v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.