KSBB/14Co/118/2016


(zdroj)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/118/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213202237 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6213202237.1



Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri Starej Prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému: T. A., X. N. XX, XXX XX C. C. R. X., o zaplatenie 19,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 06. 03. 2014 č. k. 1Ro/61/2013-30, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“) po zistení, že žalobca vyrubený súdny poplatok v určenej lehote 10 dní nezaplatil, a to napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobou na vydanie platobného rozkazu, podanou dňa 31. 03. 2006 na Okresnom súde Veľký Krtíš, sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia istiny s príslušenstvom, a to trov súdneho konania, včítane trov právneho zastúpenia. Podanie v tejto veci urobil žalobca elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil žalobcovi späť. O prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene rozhodnutím III. ÚS 142/07 odmietol. Následne sa žalobca domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. 06. 2009 o sťažnosti žalobcu č. 54252/07, ktorá sa konkrétne týkala Okresného súdu Veľký Krtíš a ďalších žalôb, jednomyseľne rozhodol rozsudkom, okrem iného, o tom, že prišlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rozhodol teda, že Okresný súd Veľký Krtíš porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie. V obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na Ústavnom súde Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že okresný súd porušil základné právo obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a.s. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jej podania, urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu bolo prikázané konať vo veci podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a.s., urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nebude môcť okresný súd podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že okresnému súdu opätovne doručil podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozhodol tak, že Okresný súd Veľký Krtíš porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V súlade s rozhodovacou praxou ústavného súdu v totožných veciach mal a má za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, teda 31. 03. 2006. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol v tejto konkrétnej veci podaný dňa 31. 03. 2006, pritom okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého ho vyzval až v roku 2013. V zmysle § 8 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona vzniká podaním návrhu. Podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti, citované zákonné ustanovenia a ustálenú judikatúru má za to, že okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. možné vyrubiť. Nebol zákonný dôvod na takýto postup a následne nebol zákonný postup ani na zastavenie konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník, sudca postupujúc podľa § 374 ods. 4 druhá veta OSP odvolaniu žalobcu nemienil v celom rozsahu vyhovieť a predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 23. 03. 2006, doručenou súdu prvej inštancie dňa 11. 03. 2013, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 19,92 Eur (600,- Sk) a náhrady trov konania, a to z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3632/B (ktorého obsah je odvolaciemu súdu známy z jeho činnosti) vyplýva, že v žalobe označený žalobca „BSP Lawyer Partners a.s.“, so sídlom v Bratislave, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava, IČO: 35 944 471, zmenil s účinnosťou od 12. 05. 2007 obchodné meno na „Lawyer Partners a.s.“ a s účinnosťou od 23. 03. 2009 sídlo na Bratislava, Prievozská 37. Okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu, ktorý je 16,50 Eur (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Okresného súdu Veľký Krtíš. Zároveň poučil žalobcu, že pokiaľ nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobca po uplynutí určenej doby reagoval na výzvu tak, že nie sú splnené podmienky pre vyrubenie súdneho poplatku, pretože súdny poplatok nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným, v tomto prípade bol súd oprávnený vyrubiť poplatok najneskôr dňa 31. 03. 2009. Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

6. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - zákona č. 99/1963 Zb. (OSP) § 82 ods. 1 konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

7. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 9. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

10. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch poplatok, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

11. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nezákonne vyrubil súdny poplatok aj napriek tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní prednostne zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci, a teda vznikom poplatkovej povinnosti žalobcu za podanie návrhu. Civilné sporové konanie začína doručeným žaloby (§ 156 CSP). Žalobca tvrdil, že návrh na začatie konania, doručený okresnému súdu dňa 11. 03. 2013, pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči, podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať. Tým v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto svoje konanie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

12. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 148/08-81 zo dňa 24. 06. 2008 vyplýva, že okresný súd porušil základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu, zo skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie žalobcu s tým, že doručený DVD nosič s návrhmi vrátil žalobcovi späť); ústavný súd zdôraznil, že právne účinky podania zostanú zachovanú s účinnosťou ku dňu podania.

13. Podľa názoru krajského súdu, na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní žalobcu konal podľa príslušných ustanovení OSP a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, je povinnosťou žalobcu preukázať, že návrhy na začatie konania, doručené okresnému súdu v roku 2013, sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napr. predložením originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto povinnosť však žalobca nesplnil.

14. Podľa zistenia krajského súdu (spis správy súdu sp. zn. Spr 79/2013) okresný súd listom sp. zn. Spr 492/2008 zo dňa 05. 02. 2013 po tom, ako mu žalobca v roku 2013 doručil okrem iných aj predmetný návrh na začatie konania v prejednávanej veci na externom harddisku vyzval žalobcu na predloženie originálneho DVD nosiča s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pôvodne podaného na okresný súd v roku 2006.

15. Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 09. 2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008 žalobcu a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne spojil všetkých 24 sťažností žalobcu na spoločné konanie a všetky odmietol ako neprijateľné. Žalobca sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že v konaniach pred ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov žalobcu bolo aj tvrdenie, že po rozhodnutí ústavného súdu a porušení jeho práva na súdnu ochranu nemohol predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou. Na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažností ako aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti; žalobca napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče a o ich vrátenie nepožiadal. Jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudržateľný. 16. Podanie žaloby na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky. Žalobca žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetnej žaloby, doručenej okresnému súdu dňa 11. 03. 2013, s pôvodným návrhom na začatie konania, doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Podľa odvolacieho súdu preto nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania doručené žaloby zo strany žalobcu zapísal ako nové žaloby, považovať za svojvoľný a nezákonný.

17. Okresný súd správne vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil žalobcu o možnosti zastavenia konania ako následku pre nezaplatenie súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku žalobcovi za podaný návrh na súd v roku 2013 do rozhodnutia súdu prvej inštancie neuplynula. Preto okresný súd dôvodne konanie o žalobe žalobcu zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP, keď úspešný účastník odvolacieho konania, t. j. žalovaný, by bol mal zásadne právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak preto, že zo spisu je zrejmé, že v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).